Slovenský Gordon Ramsay? Šéfkuchár spod Tatier stavia na nohy slovenské reštaurácie

Šéfkuchárom ste sa stali v mladom veku, ako 25-ročný, dokonca ste boli v tých časoch najmladší šéfkuchár exkluzívnej siete hotelov. Ako si spomínate na svoje začiatky? Čo bolo pre vás najťažšie?

Všetko. Nastúpil som do úplne iného sveta, ako som bol zvyknutý. Kempinski priniesol na Slovensko úplne inú kultúru podnikania v gastronómii. Je to firma fungujúca viac ako 120 rokov, ktorá má nastavené procesy a štandardy. Strávil som tam deväť rokov a až postupne som začal rozumieť, čo od nás chcú. Nie je to len o varení.  Naučili nás žiť ako päťhviezdičkových ľudí. Mali sme veľa tréningov zameraných na to, ako sa máme správať, ako máme dodržiavať etiketu, ako zdvihnúť telefón, ako riešiť problémy, keď sa sťažujú zákazníci. Kuchyňa bola čerešničkou na torte. Varili sme z najlepších surovín. Vedeli sme si dovoliť jemnú prezamestnanosť, čo bola obrovská výhoda, lebo práca sa vedela potriediť medzi viac ľudí a vedeli sme sa teda hrať s kvalitou jedla, jeho výzorom a chuťou. Bola to pre mňa vysoká škola života, kuchárčiny, manažmentu a všetkého, čo je spojené s gastronómiou.

Ako sa bežný človek – kuchár dostane do kuchyne hotela Kempinski?

Úplne normálne. Dnes v gastre neexistuje hotový človek. Kempinski berie do úvahy to, že ľudí musí vychovať. Stále bol k dispozícii jeden človek, ktorý viedol rozmanité školenia pre personál, trénovali sme ľudí aj priamo na oddeleniach. Nie každý tie nároky vydrží. Počas môjho pôsobenia sa tam vystriedalo asi 200 kuchárov.