Rozlohou o niečo väčší štát ako Slovensko už pár rokov profituje aj z ďalšej skutočnosti – prechodu (najmä) vyspelých krajín na obnoviteľné zdroje energie a vysokej potreby kritických minerálov pre konštrukciu batérií.
V krajine je jedna z najväčších baní na meď, ktoré boli otvorené za posledné desaťročie. Cobre Panamá má dve otvorené ťažobné jamy, spracovateľský závod i vlastný prístav. S produkciou medi začala v roku 2019 a zabezpečuje približne percento celosvetovej produkcie tejto komodity.
Podľa vládnych údajov jej výnosy v roku 2021 predstavovali 3,5 percenta HDP Panamy. Baňa tiež priamo zamestnala osemtisíc ľudí a vytvorila nepriame pracovné miesta pre ďalšie desaťtisíce. Britské noviny Financial Times píšu o ešte vyšších číslach, keď odhadujú, že bane tvoria zhruba 1,5 percenta globálnej produkcie medi a tvoria až päť percent HDP krajiny.
V gigantickom podniku však videli problém environmentálni aktivisti.
V druhej polovici októbra sa v rôznych častiach krajiny rozbehli rozsiahle protesty proti schváleniu koncesie [špeciálne povolenie pre činnosti, ktoré vplývajú na kvalitu života občanov, pozn. red.] na ťažbu medi pre kanadskú spoločnosť First Quantum Minerals. Tej vláda Laurentina Cortiza udelila právo ťažiť meď na 20 rokov s možnosťou predĺženia na ďalšie dve dekády, z čoho malo vláde každoročne pritiecť do kasy minimálne 375 miliónov dolárov.
V novembri sa protesty vystupňovali. Ozvali sa aj veľkí klimatickí bojovníci ako napríklad hollywoodska hviezda Leonardo DiCaprio či aktivistka Greta Thunbergová.
Vyústilo to do rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý 28. novembra rozhodol, že udelenie povolenia vládou bolo protiústavné, a preto ho zrušil. Vláda, ktorú v máji 2024 čakajú voľby, vyhlásila, že lokalitu zatvorí, a zákonodarcovia zakázali všetky budúce banské projekty.
Aktivisti protestujú proti baniam, ktoré sú potrebné na "zelenú transformáciu"
Hoci sa dá nepochybne konštatovať, že gigantická baňa ovplyvní život občanov v danej lokalite a pre okolie predstavuje záťaž, vlna ekologického aktivizmu proti bani produkujúcej jeden z hlavných kovov využívaných pri výrobe batérií do elektroáut a pri prechode na obnoviteľné zdroje energie, vzbudzuje veľké otázniky.
„Šokujúci rozpad projektu poukazuje na problém zabezpečenia dodávok surovín, ktoré sú kľúčové pre ekologickú transformáciu, v čase rastúcich nálad proti baníctvu a výziev na ochranu životného prostredia – a na náklady rozvojových krajín spojené so zrušením lukratívnych ťažobných projektov,“ napísali na margo udalosti britské noviny Financial Times.
„Ešte viac to sťažuje reakciu na dodávky kovov, ktoré svet potrebuje na ekologizáciu,“ uviedol pre noviny Colin Hamilton, výkonný riaditeľ pre výskum komodít v spoločnosti BMO. Dodal, že najmä v rozvojových krajinách je rozhodovanie vlád silno ovplyvnené volebným cyklom: „Vlády majú tendenciu pozerať sa skôr na krátkodobé ako na dlhodobé ciele, s tým ako prichádza tlak od voličov.“
Žaloba v čase sucha
Navyše panamská vláda môže čeliť ešte aj súdnej dohre. A to v nie príliš vhodnom čase. Historické suchá totiž obmedzili nákladnú dopravu cez Panamský prieplav. Príjmy do štátnej kasy z jeho prevádzky sú preto nižšie.
„Vyhrali sme bitku, ktorá bola takmer krásna – ale v určitom okamihu budeme musieť zaplatiť účet a ten účet bude drahý,“ uviedla Lina Vega, prezidentka panamskej neziskovej organizácie Fundación Libertad Ciudadana.
„Súdy nemajú reagovať na protesty,“ uviedol Orlando Pérez, profesor politológie na Severotexaskej univerzite. A dodal: „Dokážem si predstaviť, že mnohé nadnárodné spoločnosti a korporácie, ktoré uvažujú o investovaní v Paname, si tiež myslia: Zapletiem sa do toho?“
Spoločnosť First Quantum prevzala baňu Cobre Panamá ešte v roku 2013, ale o štyri roky neskôr najvyšší súd zrušil platnosť zákona, ktorým sa riadila pôvodná koncesia. Rozhovory uviazli na mŕtvom bode, až kým sa v októbri tohto roka neschválila nová dohoda, v ktorej sa stanovuje minimálny ročný príjem do štátnej kasy vo výške 375 miliónov dolárov. Keďže súd túto dohodu zrušil, Panama teraz čelí arbitrážnym nárokom súvisiacim s baňou vo výške až 50 miliárd dolárov, doplňujú Financial Times.
