Za Jurajom Kohutiarom, tichým spravodajcom a láskavým človekom

V utorok 19. decembra v Arizone v USA, kam pricestoval za svojimi deťmi, náhle zomrel Juraj Kohutiar. Príčinou bol infarkt. Nekrológ o bývalom riaditeľovi rozviedky SIS píše Vladimír Palko.

Prišla smutná správa, vo veku 62 rokov po krátkej chorobe zomrel Juraj Kohutiar.

Juraj bol vždy obhajcom slobody a demokracie. V 80. rokoch bol významnou osobnosťou slovenského disentu, po páde komunizmu sa významnou mierou zúčastňoval na budovaní nových spravodajských štruktúr demokratického Československa, neskôr samostatného Slovenska.

Juraja som po prvýkrát stretol v byte Jána Čarnogurského na jeseň 1988 na stretnutí Hnutia za občiansku slobodu na Slovensku (HOS). Juraj bol významným členom HOSu, v roku 1989 po uväznení Jána Čarnogurského Juraj Kohutiar podpisoval verejné vyhlásenia HOSu.

S Jurajom som sa bližšie zoznámil v rokoch 1991-92, keď sme spolu pôsobili a spolupracovali vo Federálnej bezpečnostnej informačnej službe.

Juraj bol presvedčeným kresťanom a človekom, ktorý dokázal spájať ľudí s odlišnými názormi. Od roku 1993 pracoval na ústredí KDH ako riaditeľ zahraničného oddelenia. Veľmi rád som ho tam navštevoval. Juraj bol láskavej, tichej povahy, boli to najlepšie roky nášho priateľstva. 

Juraj okrem toho, že bol statočný, bol aj hĺbavým človekom, s ktorým sa dalo veľmi dobre diskutovať na politické a filozofické témy. Bol spolupracovníkom významného kresťanského filozofa slovenského pôvodu Michaela Novaka. Bol spoluprekladateľom Novakovej knihy Filozofia slobody, ktorá vyšla v roku 1996. Sám napísal knihu Na západ od Západu o otázkach americkej politiky, ktorá bola výsledkom jeho študijného pobytu v Amerike a vyšla v roku 1998.      

Rok 1998 bol na Slovensku rokom veľkej politickej zmeny a pre Juraja bol aj rokom návratu do spravodajských štruktúr. Juraj sa stal riaditeľom rozviedky v Slovenskej informačnej službe. Tým aj mohla pokračovať naša spolupráca v bezpečnostnej oblasti po roku 2002, keď som pôsobil ako minister vnútra.

Po roku 2006 boli naše kontakty už len zriedkavé. V posledných rokoch občas publikoval články v denníku Postoj. Vrelo odporúčam čítať jeho rozsiahly článok o živote a diele konzervatívneho filozofa Erica Voegelina.

S Jurajom sme nemali vždy rovnaké politické názory, ale bol to človek, ktorý ma v mnohom pozitívne ovplyvnil, vždy som si ho vážil a mal som ho rád. Budem na neho vždy s úctou a láskou spomínať.

Svetlo večné nech mu svieti, nech odpočíva v pokoji!