Od Silvestra do Troch kráľov: Sviatočné zvyky z Kubrej pri Trenčíne

Silvester – 31. december (starý rok, babí deň)

Ako uviedla pani Jaroslava Kohútová z Trenčianskeho osvetového strediska, posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. a má aj symbolický význam. Pápež Silvester I. vládol v čase, kedy skončil vek divokého prenasledovania kresťanov a začal sa nový vek. V stredoveku považovali oslavy prichádzajúceho roku za pohanský zvyk, preto oslavy 1. januára v roku 567 náboženskí hodnostári zrušili. Zatiaľ posledná zmena kalendára nastala v roku 1567.

Poslednému dňu v roku sa kedysi hovorilo aj starý rok alebo babí deň.

V Kubrej na Silvestra

Mládenská koleda – chodenie s koláčom. V posledný deň starého roka chodili Kubrania do kaplnky „zavreť starý rok“. V kaplnke sa schádzali mladí aj starí popoludní medzi 16:00 až 17:00, po zvonení na večer. Nastrojené ženy a dievky sa hneď po skončení pobožnosti zhromažďovali na „prásku“. Možno sa vám to bude zdať neobvyklé, no v Kubrej sa na Silvestra konala tak ako kedykoľvek inokedy, len s takým rozdielom, že v ten večer sa nikdy nepriadlo, takže sa nenosili praslice a kolovraty, ale iba nite na vyšívanie a šitie rôznej domácej bielizne a plátno. 

Čo sa týka tanečných zábav, tie nikdy nebývali. „Práska“ na Silvestra začínala okolo 19:00 až 20:00, po pobožnosti a spoločnej večeri. Mládenci sa povinne schádzali na čele s mládeneckým richtárom v krčme u Žida. Potom mládenecký richtár poslal jedného z najmladších domov pre čisté, oprané vrece a k dievke, „kerá bola vedúca šeckých“ po koláč. Dievky si medzi sebou určili jednu, ktorá bola povinná upiecť veľký okrúhly koláč o priemere asi 60 až 70 cm. Keď mládenec vzal z domu aj od dievok, čo bolo treba, vrátil sa späť. Medzitým prišiel do krčmy aj harmonikár. Keď už boli všetci prítomní, zoradili sa pred krčmou do 3 až 4 radov, pričom harmonikár musel ísť v prvom rade v strede s mládeneckým richtárom. Sprievod mládencov sa hýbal od krčmy dolu dedinou, na jej dolný koniec.

Po skončení koledy sa mládenci vrátili opäť do krčmy, ak bola ešte otvorená. Mládenecký richtár za vybrané peniaze kúpil toľko kvitu, koľko bolo pre mládencov treba a dvoch z nich poslal do najväčšej izby v dedine, aby pripravili „hráte“. S kvitom zašli vždy len tam, kde mali v dome dievku, kde potom rozkrájali koláč, ktorý dostali od dievok a zajedali s páleným. Po skončení koledy aj s kvitom, najčastejšie okolo polnoci, sa so spevom pomaly poberali domov. Pred kostolom v strede dediny si zaspievali ešte nejakú pieseň na dobrú noc a rozchádzali sa. Tí, ktorí mali frajerky, nezabudli na svoju povinnosť „ísť na vohľady“. Tí, ktorí ešte frajerky nemali, rozišli sa spať.

Nový rok – 1. január

„Tmavá noc predáva moc svetlému dňu, s čím sa spája: Na Nový rok o slepačí krok. Taktiež tu platili rôzne magické úkony, priaznivé veštby, že už noc po Silvestri a nový deň majú zvláštnu moc a teda aj vplyv na celý rok. Hovorilo sa: Ako na Nový rok, tak po celý rok. Jednoducho povedané: novoročné obrady a rituály mali odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm, prispieť k blahobytu a priniesť šťastie,” uvádza Jaroslava Kohútová na webe Trenčianskeho osvetového strediska.

Traja králi – 6. január alebo sviatok zjavenia Pána

V cirkvi sa slávi oddávna. Je to označenie troch mudrcov, ktorí prichádzajú od východu a bližšie sú opísaní v Evanjeliu podľa Matúša. Gašpar, Melichar a Baltazár, aj keď sa tieto mená objavujú až neskôr, rovnako ako označenie za kráľov, boli v podstate prví pohania, ktorí uverili v Ježiša a neskôr boli považovaní za svätcov.

Tri krále v Kubrej pri Trenčíne (čerpané z rozprávania tetiek z Kubry, kde pani Kohútová účinkovala vo folklórnej skupine, ako aj z publikácie Rok v kubrianskych zvykoch).

V Starej Kubrej veselá vianočná nálada neprestávala až do sviatku Troch kráľov (6. január). V deň na Tri krále popoludní a podvečerom chodili dievčence (10- až 13-ročné) spievať popod okná domov a najmä tam, kde mali dospelých mládencov. Bol to tiež akýsi druh koledy. Pod oknami spievali určenú trojkráľovú pieseň: Išli tri krále od východu, ale aj vianočnú pieseň Z Panny Pán Ježiš je narodený.

Keď dievčence vyspievali pod oknami všetky slohy oboch piesní a nikto nevychádzal z izby dávať darček (grajciar, sušené slivky, hrušky, sušené „ščiepky“, koláč a podobne), zaspievali ešte jednu príležitostnú pieseň Dajte nám len dajte, čo nám máte dať. Na záver, po odspievaní všetkých troch piesní, ešte pozdravili „Pochválen Pán Ježiš Kristus“ a nikdy nezabudli dodať „Dajte friško, lebo ozábe“.

Keď dievčence vypovedali všetky doma naučené formality, vyšla von gazdiná s koláčom alebo iným darčekom a odovzdala im ho so slovami: „Keď ste tak pekne spievali, tu máte pár hrušék sušených, kúsek koláča, grajcar, lebo moc toho nemáme, ale vďačne vám dáme.“

Dievčence vždy poďakovali za darček, ako im doma prikázali – Pánbo zaplať a požehnaj.

Popod okná chodili najčastejšie spievať po dve, tri dievčatá, z ktorých jedna nosila malý „košíček na dostatek“. Väčšinou to boli sestry, najlepšie kamarátky či susedky. Takýchto trojíc bolo niekedy veľmi veľa (často aj desať). Keď bola „hrube lakomá“ gazdiná, hnevala sa na to alebo im aj vynadala.

Keď „pobehali šecky domy a pospievali pesničky“, vrátili sa domov. Výslužku si rozdelili medzi seba presne na toľko dielov, koľké spievali. Ak mali doma mladších súrodencov, tí sa už nemohli dočkať na moment, kedy sa vo dverách zjavia speváčky a donesú im nejaké dobroty. Nazbierané grajciariky odovzdávali deti rodičom, ktorí im za ne kúpili rôzne potrebné veci.

Zdroj: Jaroslava Kohútová, TNOS