Svoje o tom vie aj 31-ročný Martin Gordan. „Bývali sme na sídlisku KVP. Otec mal odložené peniaze na nájomné. Lenže mama vážne ochorela. Mala naraz Parkinsona aj Alzheimera. V tom stave začala vyhadzovať peniaze von oknom. Nevedela, čo robí,“ opisuje ťažké chvíle Gordan. Mama medzitým zomrela a on sa spolu s otcom ocitol v zariadení Oáza – nádej pre nový život, ktoré je útočiskom pre ľudí v krajnej núdzi a bez domova.
Ako sa tam ale ocitli? „Otcovi prišli papiere od bytovej mafie. Tak som ich vzal a išiel za právnikom. Ten povedal, že sa s tým nedá nič robiť a bude lepšie, ak z bytu odídeme,“ dodal mladý muž. Medzitým sa skontaktoval s kňazom Petrom Gombitom. Bolo mu totiž jasné, že s otcom nemajú kam ísť a jediným útočiskom bude Oáza.
Napriek tomu sa zatiaľ nesťažuje. „Som tu štvrtý rok a pomáham, ako sa dá. Pomáham starším a nevládnym. Kúpem ich, prebaľujem a chodím s nimi k lekárom. Pomáham im aj pri dávkovaní liekov,“ opisuje skromne svoju každodennú náplň práce, ktorá je skôr poslaním. Hoci je to ťažké, nevzdáva sa. Má svoje sny a ambície. Hádam pomôže aj to, čo robí pre ostatných.
„Poslal som životopisy do viacerých nemocníc a ostáva mi len čakať. Mám trojročnú prax a výučný list. Mali sme to ako odbor na strednej škole, tak som to využil. A prax je na nezaplatenie,“ uzavrel odhodlane mladý muž. V Oáze bude aj počas sviatkov, no dúfa, že aj vďaka pomoci iným začne nový život a postaví sa na vlastné nohy.