Ktoré sú najbohatšie krajiny sveta? A ako sa umiestnilo Slovensko? Porovnávanie je náročnejšie, než sa zdá

Porovnávanie preto nie je jednoduché. Na veľkosti hospodárstva v tomto prípade až tak nezáleží. Nejde tu o silu ekonomiky ako celku, ale o blahobyt jej obyvateľov. Veľké a silné ekonomiky ako Čína či Rusko síce majú vysoký objem produkcie. Ten je však tvorený aj veľkým počtom obyvateľov.

Najbežnejším ukazovateľom rozdelenia krajín na bohaté a chudobné je zrejme hrubý domáci produkt rozpočítaný na jedného obyvateľa, ktorý je najčastejšie uvádzaný v dolároch. Magazín Economist však upozorňuje, že ukazovateľ nezohľadňuje medzinárodné rozdiely v cenách. A ani to, koľko hodín musia ľudia pracovať, aby si zarobili svoju mzdu.

Najbohatšie krajiny sveta podľa troch ukazovateľov

Aby bolo možné blahobyt ľudí v jednotlivých štátoch lepšie porovnať, Economist zhromaždil údaje o troch ukazovateľoch – dolárovom príjme na osobu (HDP na obyvateľa), tom istom ukazovateli upravenom o ceny v jednotlivých krajinách (HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, respektíve PPP) a tiež o priemernom príjme za jednu odpracovanú hodinu.

Výsledky ukazujú, že hoci sa na popredných priečkach umiestňujú rovnaké krajiny, sú medzi nimi podstatné rozdiely.

„Vezmite si Ameriku. Jej HDP je pri trhových výmenných kurzoch zďaleka najväčší. Jej príjem na osobu je však len siedmy najvyšší na svete a ôsmy po zohľadnení miestnych cien. Po zohľadnení dlhých pracovných dní a obmedzenej dovolenky klesne na 11. miesto. Čína – druhá najväčšia ekonomika sveta v nominálnom vyjadrení – je na 65. mieste podľa hrubého domáceho produktu na osobu a na 96. mieste podľa počtu odpracovaných hodín,“ píše Economist.

Dodáva, že veľké posuny v rebríčku zaznamenali najmä tie krajiny, ktoré majú prísnu pracovnú kultúru a denne pracujú dlhé hodiny: „Južná Kórea je na 31. mieste podľa nášho prvého ukazovateľa a na 30. mieste podľa druhého, ale na 47. mieste podľa tretieho.“

Európske štáty sú na tom v porovnaní so zvyškom sveta veľmi dobre

Pre Slovákov i Európanov je potešujúce, že v štátoch na starom kontinente je trend opačný. Krajiny ako Nórsko, Dánsko, Švédsko, Belgicko či Nemecko sa v rebríčku umiestňujú vyššie, ak sa zohľadnia ich nižšie ceny alebo vyššia produktivita práce, respektíve rovnováha medzi pracovným a súkromným životom.

Uvedené platí aj v prípade Českej a Slovenskej republiky. Obe krajiny sa v rebríčkoch blahobytu svojich občanov umiestňujú vyššie pri zarátaní produktivity práce (39. pozícia verzus 35. pozícia v prípade Česka; 46. verzus 41. pozícia v prípade Slovenska).

Na rozdiel od Slovenska náš západný sused poskočil v rebríčku aj pri druhom ukazovateli, HDP na hlavu v parite kúpnej sily, a to na 32. miesto. Naša krajina si v tomto ukazovateli vôbec neviedla dobre, keď sa v ňom prepadla až na 50. miesto, pričom je v rámci EÚ druhá od konca (pred Bulharskom), čo odráža tunajšiu vysokú cenovú hladinu.

V bohatých krajinách sa pracuje menej. A produktivita je vyššia

Ďalšie zaujímavé porovnania a trendy možno nájsť aj na štatistickom portáli Our World in Data. Na základe o niečo starších údajov o HDP na hlavu a odpracovaných hodinách občanov v jednotlivých štátoch vidieť, že s nárastom príjmov majú ľudia tendenciu pracovať menej, keďže uprednostňujú voľný čas pred ďalším zárobkom.

Kľúčovým faktorom zvyšovania príjmov a znižovania počtu pracovných hodín je podľa portálu rast produktivity. V podstate ide už o zmienený ukazovateľ príjmu za jednu hodinu práce.

„Na najkonkrétnejšej úrovni produktivita práce vyjadruje napríklad počet chlebov, ktoré upečie pekár za hodinu, alebo počet áut, ktoré robotníci v továrni zmontovali za hodinu. Na najkomplexnejšej úrovni dáva do vzťahu celkový výstup ekonomiky (HDP) a celkový vstup práce (celkový počet odpracovaných hodín za rok),“ uvádza Our World in Data.

Porovnanie nikdy nebude dokonalé

Okrem zmienených indikátorov bohatstva existujú, samozrejme, aj mnohé ďalšie používané ukazovatele, ako napríklad hrubý národný príjem (GNI) na obyvateľa či rôzne indexy, ktoré sa snažia zachytiť blahobyt či mieru šťastia a spokojnosti ľudí v jednotlivých štátoch.

Treba však podotknúť, že (možno s výnimkou GNI, s ktorým pracuje napríklad Svetová banka pri rozdeľovaní krajín podľa výšky príjmov na obyvateľa) vyššie spomenuté ukazovatele sa používajú vo vedeckých prácach najčastejšie. No každá metrika má svoje chyby a opomína rôzne faktory.

Economist upozorňuje, že prepočty PPP ťažko zachytávajú rozdiely v kvalite tovarov a služieb. Rovnako sa môžu v rámci jednotlivých krajín líšiť metódy výpočtu odpracovaných hodín, pričom obzvlášť ťažké je ich odhadnúť v prípade rozvojových krajín. A údajom z niektorých krajín nemožno plne dôverovať.

„Niektoré krajiny (najmä Čína) majú veľmi vysokú mieru úspor, takže ani hrubý domáci produkt v PPP na hodinu nebude odrážať ich životnú úroveň. Rebríček navyše zachytáva priemerné príjmy ľudí (to, čo zarobia), nie ich majetok (to, čo už majú),“ uzatvára ekonomický magazín.