Môžeš zomrieť ako mafián, alebo zmeniť svet ako kňaz

Prinášame vám prvú z afrických reportáží Štefana Chrappu s fotografiami Timoteja Križku. Tanzániu navštívili v rámci misijnej výpravy v novembri 2023. Výpravu viedli dvaja slovenskí kňazi Benjamín Kosnáč a Pavol Gajdoš. Reportáž rozpráva príbeh misionára Salvatoreho Guerrera, ktorý v Tanzánii pôsobí už vyše dvadsať rokov. 

Vyše dvadsaťročná Toyota Landcruiser uháňa po hrboľatej nespevnenej ceste. V Tanzánii končí obdobie sucha. Ešte zopár týždňov a tieto cesty budú na niektorých miestach nepriechodné, rozmočené a stratia svoju podobu. Vyprahnutá planina sa zazelenie, deti prestanú chodiť do škôl a budú rodičom pomáhať na biednych políčkach dopestovať trocha ryže. 

Míňame hlinené domčeky. Deti v školských uniformách mieria do škôl, často prejdú celé kilometre, kým zasadnú do školských lavíc. Staršie školáčky kráčajú s motyčkami na pleciach. Súčasťou výučby sú aj poľnohospodárske práce. Zvlášť dievčatá, ktoré sa nedostanú na strednú školu, zostávajú doma v dedinkách v buši, stávajú sa matkami, starajú sa o domácnosť a o deti, ktoré prídu a sú pre krajinu veľkým bohatstvom.

Afrika má svoje farby a vône. Sú to úplne iné farby, závany a pachy ako tie, na ktoré sme zvyknutí. Dlho som premýšľal, čo definuje krajinu najzrozumiteľnejšie a najpresnejšie. Je to med. 

Kým med u nás je voňavý, zlatý, iskrivý a sladký, med Tanzánie je trpký. Ani sladkosť neprebije horkú pachuť tunajšieho medu. Jeho farba je temne zlatá, až hnedá, no pre domácich je to predsa len pochúťka. Zvlášť deti med milujú. K cukríkom či čokoládam sa väčšina z nich nikdy nedostane. Život si osladzujú medom, banánmi a mangom. 

Východnú Afriku miloval Hemingway. Bol vášnivý lovec. Zelené vrcholky africké sú knihou, ktorú by si mal prečítať každý človek, ktorý sa do východnej Afriky chystá a to nielen na lov. Hoci bude mať táto kniha čoskoro sto rokov, v Afrike sa veci menia pomaly.