Na Vianoce sa kedysi v skorých ranných hodinách piekli koláče a chlebík. Gazdinky kvôli tomuto zvyku vstávali už okolo druhej či tretej. Večer predtým si pripravili kvások na cesto. Tradovalo sa, že chlieb musí byť napečený, kým vyjde slnko. „Chlebík bol slávnostný. Snažili sa, aby bol z bielej pšeničnej múky, ktorá bola v podhorských oblastiach Slovenska veľkou vzácnosťou,” vysvetlila etnologička Katarína Nádaská. Na východnom Slovensku sa volal kračún.
Piekli sa aj malé kračúniky. Boli to maličké chlebíky, placky, do ktorých sa dávali cesnak a petržlenová vňať. Na Štedrý večer sa nimi kŕmil dobytok. „Ľudia verili, že cesnak a petržlen majú magický ochranný charakter. Cesnak mal zabezpečiť ochranu pred bosorkami, ktoré by inak mohli kravám odoberať mlieko,” dodala.
Koláče boli z kysnutého cesta, guľaté, podobné dnešným moravským koláčom. Boli plnené slivkovým lekvárom či tvarohom. Ďalší druh, ktorý sa kedysi piekol, boli roháče. Tie mali tvar väčších podkovičiek a boli tiež plnené tvarohom alebo makom. Modernejšie koláče sa objavujú až po druhej svetovej vojne. „Muži za ten čas nachystali dostatok dreva, vody, lebo sviatky boli odvodené od slova svätiť,” tvrdí Nádaská.
Na Štedrý deň deti zdobili vianočné stromčeky. Tie boli zavesené z povaly a ozdobené perníkmi alebo medovníkmi, ktoré sa piekli na začiatku adventu, alebo slamenými ozdobami vyrobenými deťmi.
K starým, archaickým zvykom patrila reťaz okolo nôh stola, ktorá znamenala súdržnosť rodiny. „Dávala sa aj sekera, aby rodina mala železné zdravie, a tiež slama ako symbol narodenia Ježiša Krista,” vysvetlila. Na stole bolo mlieko ako poďakovanie a zároveň prosba, aby ho bolo vždy dostatok.
Na Vianoce sa na stôl dal vždy čistý obrus, na ktorom prevládala červená výšivka. Červená farba symbolizovala oheň, ktorý mal očistný charakter. „Súčasťou štedrej večere nesmel byť nôž. Chlieb, ktorý sa napiekol, sa lámal. Na záver sa všetky omrvinky z večere zhrnuli do bielej ľanovej šatky a na jar, keď sa išlo siať obilie, sa tieto omrvinky pridali, aby úroda bola bohatá,” vysvetlila etnologička.
Na stôl sa dávali aj zoomorfné figúrky – figúrky všetkých zvierat, ktoré boli v gazdovstve. Tie sa nejedli. Po Vianociach sa zabalili do servítky a skryli do komory. Zvieratám sa tak malo vďaka tomu počas roka dariť.
Vianoce sa spájali aj s magickými úkonmi veštenia. „Každý si prekrojil svoje jablko a podľa jadrovníka sa veštilo. Ak bol pekný, zdravý, tak nasledujúci rok sa mala aj dotyčná osoba tešiť dobrému zdraviu,” dodala Nádaská. Alternatívou boli oriešky. Ak jadro bolo pekné a zdravé, aj jeho majiteľ mal byť taký.
