Rozmýšľate, čo budete servírovať na vianočnú večeru? Inšpirujte sa našimi predkami
Večera sa vždy začínala modlitbou. Obsluhovala len jedna osoba, väščinou gazdiná, pretože sa verilo, že ak by niekto počas večere vstal, tak by mohol do roka zomrieť. Štedrá večera sa začínala väčšinou o 17. hodine, keď vyšla prvá hviezda. „Samozrejme, boli aj regionálne rozdiely, niekde sa začínala až o 18.00,“ doplnila etnologička Katarína Nádaská.
Večera na východnom Slovensku mala až 12 chodov, čo bola symbolika mesiacov v roku. Všetky jedlá, ktoré sa podávali, boli sezónne a lokálne. Jedli sa počas celej zimy, no na Štedrý deň sa sústredili do jedného menu. „Varilo sa len toľko, aby sa to v ten večer všetko zjedlo a aby sa z toho ušlo každému členovi niekoľko lyžičiek. Nikto nemal od stola vstávať hladný, no navarené jedlo sa nemalo vyhadzovať,” vysvetlila Nádaská.
Prvým chodom bol prípitok pre dospelých, takzvané hriatô. Išlo o špeciálnu pálenku so slaninou. „Deti dostávali ovocný a bylinkový čaj. Ďalší chod boli oblátky, ktoré symbolizovali telo Kristovo, a bol na nich vždy pekný biblický motív,” dodala. K nim sa podávali cesnak a med. „Cesnak, aby boli všetci zdraví, a med, aby boli na seba milí,” dovysvetľovala etnologička. Na východnom Slovensku pri tomto chode dával otec na čelo krížik svojim deťom a manželke a manželka manželovi. Týmto úkonom si chceli zabezpečiť, aby vzťahy v rodine boli dobré a aby prevládali harmónia, láska a dobré slovo.
Tretí chod bola polievka. Na Slovensku sa podávali rôzne druhy, čo súviselo s konfesionalitou regiónu. Protestanti nedodržiavali pôst, väčšinou mali ešte pred samotnými Vianocami zabíjačky. „Na stole boli zabíjačkové špeciality ako klobásy, tlačenka… U katolíkov bol ešte Štedrý deň pôstny,” zdôraznila etnologička. Kapustnica teda mohla byť pôstna, len so sušenými slivkami či jablkami, hubami, ale v protestantskom regióne aj s mäsom. Varili sa tiež rybacie polievky či strukovinové, biela mliečna, na východnom Slovensku začurkaná z vody a kapusty.
Po polievke prišla na rad ryba. „Boli dusené, pečené, varené, dokonca aj kyslé,” dodala Nádaská. Po nej sa podávali bobaľky, tiež známe ako lámance či opekance, alebo pirohy s tvarohom, prípadne makom. Ďalší chod bola obilninová alebo kukuričná kaša. Boli sladené medom, kukuričanka sa robila s cibuľou a maslom.
Na stole nesmelo chýbať ani jedlo zo strukovín ako šošovicová fučka či šošovicová kaša, ktoré symbolizovali hojnosť. Na záver sa jedli koláče. Chodov mohlo byť 6, 9 až 12. Večera sa skončila modlitbou, po ktorej si ľudia dávali skromné darčeky. „Chlapci dostávali perníčky a dievčatá napríklad stuhy do vlasov,” vysvetlila.
Po večeri prichádzali koledníci, spievali koledy, za ktoré dostávali drobnosti. Každá rodina chodila na polnočnú omšu do kostola. Sviatky sa začínali po polnočnej omši, po návšteve sa už skončil pôst a na celom Slovensku sa začali sviatky.