Obvinenia z blasfemických výrokov ho privádzajú pred Synedrium, kde prednesie dlhú obhajobu kresťanstva zachytenú v siedmej kapitole Skutkov svätých apoštolov. Židovské dejiny v nej interpretuje vo svetle učenia a osoby Ježiša Krista, Božieho Syna. Jeho reakcia „vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha“ vedie k jeho automatickej poprave, ktorej dali bodku jeho posledné slová: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ (Sk 7, 59) Jeho posledné slová sú jasnou ozvenou Ježišových slov na kríži.
Vianočná brána zraniteľnosti
Otvorené nebo, ktoré svätý Štefan uvidel krátko pred smrťou, je priamym dôsledkom Vianoc. Pápež Benedikt XVI. nazval toto otvorené nebo „bránou zraniteľnosti“, cez ktorú k nám prichádza Boh. Podľa neho sú minimálne dva dôvody, prečo je táto brána dôležitá aj pre človeka. „Prvým dôvodom je, že naša zraniteľnosť je miestom, kde sme najbližšie k sebe samým. Skutočný vzťah medzi dvoma ľuďmi je možný, len ak sa dáva do vzťahu zraniteľnosť. Niekoho, kto je nezraniteľný, môžeme obdivovať, ale nie milovať. Krása lásky je práve v tom, že môžeme byť zraniteľní,“ zamýšľa sa pápež.
Druhý dôvod spočíva podľa pápeža v našom kráčaní cestou Ježiša Krista, ktorý sa „v tom malom dieťati v Betleheme stáva zraniteľným. [...] Nie je možne nasledovať Krista bez toho, aby sme sa stali zraniteľnými, lebo v tejto zraniteľnosti sa nám otvára cesta, ktorou Boh vchádza k nám“, vyvodzuje pápež Benedikt XVI.
Ako palma
Svätý Štefan si vybral vianočnú bránu zraniteľnosti, čo prinieslo svoje ovocie. Medzi tými, za ktorých sa Štefan modlil a ktorým odpustil, bol aj mladý muž Šavol, ktorý schvaľoval jeho smrť. Krátko po Štefanovej smrti sa vplyvom Božej milosti z prenasledovateľa Šavla stáva apoštol národov Pavol, ktorý svoju osobnú skúsenosť vyjadrí zdanlivo paradoxne: „Keď som slabý, vtedy som silný.“ ( 2 Kor 12, 10) Dovoliť si zraniteľnosť predpokladá obrovskú vnútornú silu prameniacu zo skutočnej lásky. Známe príslovie radí brať si príklad z palmy. Keď do nej hádžu kamene, nechá padnúť datle. Prvý mučeník si to mohol dovoliť.
Svätý Fulgentius z Ruspe si pri uvažovaní o svätom Štefanovi všíma práve túto lásku. „Z lásky k Bohu nezložil zbrane pred rozhnevanými židmi; z lásky k blížnemu sa prihováral tým, čo ho kameňovali; z lásky sa prihováral tým, čo sa mýlili, aby sa napravili; z lásky sa modlil za kameňujúcich, aby neboli potrestaní. Podporovaný silou lásky zvíťazil nad násilnou krutosťou Šavla a zaslúžil si, aby mal v nebi za spoločníka toho, koho mal za prenasledovateľa na zemi.“
