Zháňame, nakupujeme, pripravujeme narodeninovú párty, ale na oslávenca akosi zabúdame. Starostlivo prestierame sviatočný stôl, zdobíme stromček, chystáme hostinu, dary, pozveme priateľov a v dobrej spoločnosti si vystačíme sami. Oslávenec nám nechýba.
Niekedy kvôli deťom zazvoníme na zvončeku a hovoríme im, že Ježiško, dedo Mráz či modernejší Santa Klaus práve nebadane vošiel a zložil dary pod vianočný stromček.
Ježiš naozaj prichádza nebadane, ale nikdy nevchádza nepozvaný. Božie slovo o ňom píše, že stojí pri dverách a klope. Hovorí: ak niekto otvorí, prídem k nemu a budem večerať s ním...
...a on so mnou
Ježiš celú situáciu obracia. Z toho, ktorý mal byť hlavným hosťom, sa stáva hostiteľ. Pozýva: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinutie.“
Už nie ako nemluvňa na slame. Ale ako Boží Syn a Boh sám. Prichádza do nepokojného sveta a ponúka nám odpočinutie. Ježiš prišiel v mene svojho Otca, aby nám preukázal Božiu lásku, ktorá ho viedla na kríž.
Neboli to židia, boli to naše hriechy, ktoré ho ukrižovali. Bolo to rozhodnutie Boha otca, ktorý vedel, že požiadavka zákona (odplata za hriech je smrť) musí byť naplnená. Ale nikto by netušil, že to urobí za nás hriešnych Boh sám.
Lebo Boh tak miloval svet. A vedel, že sami si s hriechom neporadíme, že potrebujeme Záchrancu.
A práve preto prišiel Ježiš na zem, aby nám dal najväčší dar, aký kedy človek mohol dostať – dar seba samého. Vianočný dar, ak chcete. A dnes nás všetkých pozýva ku svojmu prestretému stolu.