Nenechajme sa zahnať do táborov

Boli to nečakané koncoročné emócie, ľudia na námestiach protestujúci proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry, ale aj nočné rokovania parlamentu, na ktorých sa Matovičova cháska snažila „absolútnou“ obštrukciou zabrániť schváleniu štátneho rozpočtu. Nakoniec špeciálna prokuratúra zrušená nebola (zatiaľ) a rozpočet sa podarilo schváliť. Politické emócie vďaka vianočným sviatkom opadli a boli vytlačené príjemnejšími pocitmi. No práve teraz, v dočasnom pokoji, sa dajú tie vzrušené udalosti vecne pomenovať. Možno sa tým lepšie pripravíme na nápor propagandy, ktorá sa od januára na nás zase začne valiť.

Tak poďme na to.

Pokus o expresné zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry bol kritizovaný oprávnene. Nad rozhodnutiami ústavného súdu, že v prípadoch dohliadaných špeciálnou prokuratúrou boli viackrát porušené ľudské práva, by sme síce nemali mávnuť rukou, no je pochybné, či je to dostatočný dôvod na zrušenie celej inštitúcie a ešte v skrátenom konaní. To by sme totiž tie inštitúcie museli rušiť ako na bežiacom páse, vrátane ministerstiev.

Ukázalo sa, že v tejto situácii nebolo pre opozíciu ťažké zvolať hromadné protesty. Úprimne si však povedzme aj to, že ich nosným obsahom bol viac nestrávený výsledok parlamentných volieb istej časti verejnosti než osud špeciálneho prokurátora. V každom prípade, sebavedomá koalícia sa prepočítala, ak sa domnievala, že všetko jej prejde hladko len preto, že má väčšinu.

Na druhej strane, useknutie parlamentnej diskusie k štátnemu rozpočtu bolo správne rozhodnutie. Nešlo o normálnu diskusiu, ktorej súčasťou môže byť opozičná obštrukcia. Išlo o nezodpovedné zablokovanie legislatívneho procesu s cieľom zabrániť schváleniu štátneho rozpočtu a uvrhnúť štát do rozpočtového provizória. Doplatili by sme na to všetci.

Predseda parlamentu Pellegrini ukázal, že v krízovej situácii dokáže konať. A ani náhodou to nebola noc dlhých nožov, ako to lacno pomenovala opozícia. Bola to potrebná odpoveď na deštrukciu štátu uskutočňovanú Matovičom. Na hrubé vrece hrubá záplata. Len dúfajme, že koalícia v avizovanom pokuse zmeniť rokovací poriadok parlamentu, aby v budúcnosti zabránila podobným exhibíciám, nezájde priďaleko.

Miera a rozum sa z politiky už dávno vytrácajú. No nemuseli by v rovnakej miere absentovať v našom nazeraní na ňu. Mali by sme mať na pamäti, že koalícia aj opozícia nám chcú svet prezentovať čierno-bielo a vyhovuje im vytvoriť zo Slovenska dva nezmieriteľné tábory. Preto z jednej strany tie reči o protislovenských agentoch a slniečkaroch, ktorí chcú zničiť tradičnú rodinu. A z druhej strany barikády zase nemenej urážlivé slová o Putinových spojencoch, podporovateľoch mafie a zaostalých sedliackych dezolátoch.

Uchovajme si schopnosť rozlišovať v politickej práci jedných aj druhých veci prospešné a veci škodlivé. Pretože aj medzi takzvane civilizovanými občanmi je veľa lúzerstva a nejeden, čo sa vystatuje normálnosťou, je zase plný skazenosti. Život je zložitejší než slogany skandované z tribúny alebo youtubové posolstvá. Zachovajme si triezvy odstup, inak si nás odchytia do tých svojich košiarov a potom ovca ako ovca, je jedno, či s dvojkrížom alebo s dúhovou šatkou.