Boli to nečakané koncoročné emócie, ľudia na námestiach protestujúci proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry, ale aj nočné rokovania parlamentu, na ktorých sa Matovičova cháska snažila „absolútnou“ obštrukciou zabrániť schváleniu štátneho rozpočtu. Nakoniec špeciálna prokuratúra zrušená nebola (zatiaľ) a rozpočet sa podarilo schváliť. Politické emócie vďaka vianočným sviatkom opadli a boli vytlačené príjemnejšími pocitmi. No práve teraz, v dočasnom pokoji, sa dajú tie vzrušené udalosti vecne pomenovať. Možno sa tým lepšie pripravíme na nápor propagandy, ktorá sa od januára na nás zase začne valiť.
Tak poďme na to.
Pokus o expresné zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry bol kritizovaný oprávnene. Nad rozhodnutiami ústavného súdu, že v prípadoch dohliadaných špeciálnou prokuratúrou boli viackrát porušené ľudské práva, by sme síce nemali mávnuť rukou, no je pochybné, či je to dostatočný dôvod na zrušenie celej inštitúcie a ešte v skrátenom konaní. To by sme totiž tie inštitúcie museli rušiť ako na bežiacom páse, vrátane ministerstiev.
Ukázalo sa, že v tejto situácii nebolo pre opozíciu ťažké zvolať hromadné protesty. Úprimne si však povedzme aj to, že ich nosným obsahom bol viac nestrávený výsledok parlamentných volieb istej časti verejnosti než osud špeciálneho prokurátora. V každom prípade, sebavedomá koalícia sa prepočítala, ak sa domnievala, že všetko jej prejde hladko len preto, že má väčšinu.
