Jarný budíček, diel štvrtý: O realizácii životného sna

Kam sa pohneme tentoraz? No predsa k tomu, ako vaše životné poslanie preniesť z roviny uvažovania do roviny realizácie. 

Rovina realizácie je vlastne pozvanie k akcii, k masívnej akcii. Nielen k nejakým drobným krôčikom, ale k množstvu konkrétnych malých krokov k cieľu. Prečo hovorím o množstve krokov? Pokiaľ totiž nebudete mať neobyčajné šťastie alebo nie ste úplný zázrak prírody, väčšina vašich činov nepovedie priamou cestou k vytúženým výsledkom. Začínam negativisticky? Dajte mi sekundu, objasním. 

Akcia bez ohľadu na prekážky

Skúsenosť hovorí, že hneď ako sa začnete usilovať o naplnenie životného poslania, svet vás bude okázalo ignorovať. Vaše starostlivo premyslené plány sa budú hatiť. Možno si vaši členovia rodiny, priatelia, spolupracovníci budú myslieť, že ste nezodpovední blázni a dokonca budú mať snahu odradiť vás. Budete mať pocit, že to, čo ste si definovali ako vaše poslanie, je skôr omyl než cesta k sebanaplneniu. Len máločo bude svedčiť o tom, že vaše sny sa môžu stať realitou. Dokonca to možno budete mať chuť aj vzdať. A môžete tak urobiť. 

No jediný spôsob, ako sa môžete naučiť na vlastnej koži to, čo funguje a nefunguje, je pustiť sa do akcie. Skúšajte rôzne veci a vnímajte, či vedú tým smerom, ktorým sa chcete hýbať. Vďaka tomu získate nové skúsenosti a zručnosti priamo súvisiace s vaším snom. Vedome konajte a pritom starostlivo vyhodnocujte, čo má zmysel posilňovať a čo je potrebné prestať robiť. 

Určite poznáte to staré známe: „Gram akcie má rovnakú hodnotu ako tona teórie.“ Tým nechcem povedať, že strategické myslenie, analýzy či plány nemajú svoje miesto v realizácii. Určite áno, no nemôžu byť jedinou akciou, ktorú robíte. Len reálne činy vám dajú spätnú väzbu o tom, v čom sa mýlite a kedy ste na dobrej ceste.

Omyl je súčasťou putovania

Druhou vecou, ktorú je dôležité si vedome uchopiť, je fakt, že musíte byť ochotní neuspieť. Zdá sa vám, že som negatívna, a rozmýšľate, čo sa mi stalo? Nič, všetko je v poriadku. Momentík.

Keď skúšate nové veci a prekonávate prekážky, zaručene sa vám stane, že vám čosi nevyjde alebo sa pomýlite. Omyl je súčasťou putovania. Ak chcete vytrvať na ceste, potrebujete si byť vedomí tejto veci. Na tom, ako sa staviate k chybám a ako s nimi pracujete, totiž veľmi záleží. 

Sú ľudia, ktorých chyba zatlačí k zemi a natoľko spúta, že nedokážu ísť ďalej. Stopne ich a oni sa cítia neschopní. Existuje však aj iná skupina ľudí. Tí sa z chyby učia a ich postoj k nej nie je devalvujúci, ale skôr motivujúci k zmene. Poznáte to? Do ktorej skupiny patríte vy?

Skúste si urobiť kratučké cvičenie. Spomeňte si na tri chyby – omyly vášho života. Pravdepodobne už sama spomienka na ne nebude celkom príjemná. No skúste ich tentoraz vystaviť otázkam: „Čo som sa vďaka nim naučil o sebe, o druhých, o svete? Kým som sa vďaka nim stal? Kam ma posunuli?“ Hľadaním odpovedí na tieto otázky sa na chyby začnete pozerať ako na nástroje osobného rastu.

Ak beriete chyby ako súčasť života a aktívne s nimi pracujete, dokážu vás posúvať vpred. Ak ich beriete ako katastrofu života, menia sa na nočnú moru a veľké utrpenie. Zasahujú vám do sebahodnoty a vnímania vašich schopností a zručností. V tom prípade k vám chyba prehovára o tom, akí ste nedostatoční a nedokonalí. Zrazu už nevenujete pozornosť tomu, o čo vo vašom chybovaní išlo, ale hľadáte vinníka, ktorý za chybu môže – niekedy seba, inokedy iných. A toto je obrovská pasca! Odkláňate sa od toho, čím vás chyba môže obohatiť, čo vás môže naučiť, kam vás môže nasmerovať.

Bohatstvo chybovania

Čo vlastne znamená fakt, že sa stala chyba? Možno to, že ešte neviete všetko o téme a problematike, v ktorej chyba nastala. Alebo ste opomenuli niečo, čo by jej zabránilo. Chyba ukazuje na to, že je priestor, kde sa môžete zlepšovať, kde sa ešte máte čo učiť. Ak venujete pozornosť viac tomuto priestoru, dokážete objavovať bohatstvo chybovania. Vtedy je užitočné definovať si, čo nabudúce skúsite inak, čo konkrétne sa ešte potrebujete doučiť či hľadať možnosti, koho osloviť, aby vám pomohol zlepšiť sa. Ak budete takto aktívne pristupovať k chybám – ako k príležitostiam k rastu – nebudete strácať čas tým, akí ste nedokonalí, ale budete investovať energiu do toho, aby ste sa zlepšili.

Čo robiť vtedy, ak zlepšenie nenastáva? K odpovedi na túto otázku Bill O’Hanlon vo svojej knihe spomína citát od amerického komika W. C. Fieldsa, ktorý hovorí:

Bill to dopĺňa nasledovne: „Pokiaľ to, čo robíte, ani po mnohých pokusoch nefunguje, skúste to robiť inak alebo skúste robiť čosi iné.“ 

Vtipné je, že jedinou cestou, ako zistiť, či niečo nefunguje alebo čo nemá zmysel robiť, je neprestávať veci skúšať. Poznáte to slovenské porekadlo: „Kto robí, robí aj chyby. Kto nerobí, chyby nerobí.“ Zakladateľ IBM Thomas J. Watson starší vyslovil zaujímavú myšlienku: „Najrýchlejšou cestou k úspechu je zdvojnásobiť počet vašich neúspechov.“ V preklade to znamená vystavovať sa masívnej akcii stoj čo stoj!

Následky vašich činov

Tretia myšlienka, ktorá súvisí s realizáciou životného poslania, je fakt, že pri realizácii musíte starostlivo vnímať to, čo sa udeje ako následok vašich činov. Potom potrebujete vaše nasledujúce konanie týmto výsledkom prispôsobiť. Ak by ste to nerobili, míňali by ste vašu životnú energiu na neproduktívne činy, ktoré by vás neposúvali dopredu. Nejde teda len o množstvo krokov vpred, ale aj o to, aké kroky vpred urobíte. 

„Gordon pracoval ako nosič batožiny vo vlaku. Cestoval po celej Amerike. Raz na jednej zastávke navštívil múzeum, kde videl výstavu fotografií. Uchvátilo ho to. Po návšteve múzea šiel do kina. Pred filmom bežal dokument o lodi, ktorá bola napadnutá počas druhej svetovej vojny. Fotograf, ktorý toto bombardovanie zaznamenal, bol tiež v kine. Vstal a krátko hovoril o svojej skúsenosti. Zúčastnení mu búrlivo zatlieskali. Toto urobilo na Gordona hlboký dojem. 

Na ďalšej zastávke preto šiel do záložne a kúpil si fotoaparát. Začal fotiť a pár svojich fotografií poslal do spoločnosti KODAK, ktorá vyrábala fotoaparáty. Tam mu povedali, že sa im jeho fotografie páčia. Dokonca, pokiaľ ich urobí viac, usporiadajú mu výstavu. Urobil ďalšie snímky a oni svoj sľub dodržali. 

Jedného dňa mu napadlo, že by sa mu páčilo fotografovať módu. On, Afroameričan, vošiel do drahého obchodu so šatstvom v meste, kde žil. Majiteľ, beloch, k nemu podozrievavo pristúpil a opýtal sa ho, čo potrebuje. Gordon mu vysvetlil, že by rád fotografoval módu. Majiteľ mu posmešne odpovedal, že také fotky sa robia v New Yorku či Paríži, a nie u neho. Má teda radšej láskavo odísť. 

V tom okamihu zo zadnej časti obchodu vyšla majiteľova žena. Bola na svojho muža nahnevaná, a preto mu chcela urobiť napriek. Povedala Gordonovi, aby sa vrátil večer do obchodu, pretože tam príde niekoľko modeliek a môže ich vyfotografovať. Gordon súhlasil. Keďže nemal potrebné technické vybavenie, zavolal kamarátovi a požiadal ho, aby mu zapožičal fotoaparát a blesk. Gordon v ten večer urobil mnoho fotiek. Keď prišiel domov a vyvolával ich, zistil, že všetky okrem jednej majú dvojitú expozíciu. S takým technickým zariadením totiž pracoval prvýkrát. Požiadal kamaráta, aby mu poslednú fotografiu pomohol vyvolať. 

Ráno šiel Gordon s fotografiou k majiteľovmu obchodu. Vystavil svoju jedinú vydarenú fotografiu na stojane pred obchodom. Bola skutočne krásna a páčila sa aj majiteľke obchodu. Keď sa ho opýtala, kde sú ostatné fotografie, priznal jej, že ich pokazil. Ona mu na to povedala: „Tak dnes večer sa opäť vráťte a môžete urobiť ďalšie.“ Gordonove módne snímky sa čoskoro preslávili a stal sa stálym spolupracovníkom módneho časopisu Vogue. Zarábal si tým, čo ho skutočne bavilo.”

Zhrnutie

Aký si dáme tentoraz záver nášho rozprávania? Ak ste zapálení pre nejaký sen a ochotní pustiť sa do jeho realizácie, každé úsilie a námaha, pochybovanie a neúspech majú potenciál posunúť vás vpred. Nebráňte sa im, nechajte ich prísť. Dobre sa s nimi zoznámte, poobzerajte si ich a čosi múdre sa od nich naučte. Z prekážok sa stávajú problémy len vtedy, pokiaľ vás odradia natoľko, že sa prestanete snažiť. 

Nezabudnite pri tom všetkom na tri myšlienky, ktoré sme sa dnes naučili:

• Poďte do akcie. Skúšajte rôzne veci a vnímajte, či vedú tým smerom, ktorým sa chcete hýbať.

• Omyl je súčasťou putovania. Chyba ukazuje na to, že je priestor, kde sa môžete zlepšovať, kde sa ešte máte čo učiť.

• Pri realizácii svojho sna starostlivo vnímajte, čo sa deje ako následok vašich činov, a podľa toho sa rozhodujte, ako budete postupovať.

Dnes sa chcem s vami rozlúčiť myšlienkou Billa O’Hanlona: „Jediný spôsob, ako navždy zlyhať, je zastaviť sa. Ak vytrváte, experiment pokračuje a možnosti zostávajú. Ak ste ochotní zostať v akcii, isto nakoniec niekam dôjdete.“

Držím vám palce v realizácii vášho životného poslania. „Džem ba dú na?“ Teším sa na vás pri ďalšom diele Jarného budíčka. Prečo to všetko? Lebo na nás predsa záleží! Ahojte!

Zdroj: O’Hanlon, B.: Lenochova cesta k úspěchu. Portál, 2016. ISBN 9788026210160