Sarah: Bazilika má byť vzorom liturgie pre celú cirkev, nie jej obmedzením

Od 22. marca je zakázané sláviť v Bazilike svätého Petra súkromné sväté omše, teda omše, ktoré slúži len jeden kňaz. V chráme sú povolené len koncelebrované omše, ktoré môžu popri hlavnom celebrantovi spoločne sláviť ďalší kňazi. Tento liturgický úkon sa môže konať len na dvoch oltároch a len štyrikrát denne. Kňazi sprevádzajúci pútnikov môžu sláviť individuálne omše len v jednej kaplnke v podzemí Vatikánskej baziliky.

Vyplýva to z dekrétu Štátneho sekretariátu Svätej stolice z 12. marca, no jeho formálne nedostatky viedli niektorých kardinálov k tomu, že ho považujú za neplatný a slávenie omší je vraj naďalej povolené. K nim sa pridáva aj Robert Sarah – už štvrtý kardinál v poradí, ktorý otvorene napadol tento dekrét:

„S pokorou prosím Svätého Otca, aby nariadil stiahnutie nedávnych noriem zo Štátneho sekretariátu, ktorým chýba tak spravodlivosť, ako láska, nezodpovedajú pravde ani zákonu, neuľahčujú, ale skôr ohrozujú vážnosť slávnosti, zbožnú účasť na omši a slobodu Božích detí.“

Kritici tomuto rozhodnutiu vyčítajú právne, formálne a teologické nedostatky. Môže ísť ale aj o pokus zmapovať reakcie na obmedzenia, ktoré sa analyzujú pre ďalšie rozhodnutia týkajúce sa cirkvi v budúcnosti.

Vo svojej prosbe, ktorú zverejnil vatikanista Sandro Magister, popredný kardinál Robert Sarah naznačuje, že dekrét ide proti duchovnej, liturgickej a pastoračnej citlivosti. Zároveň umenšuje mimoriadnu – takzvanú latinskú – formu slávenia bohoslužby, lebo sa dá sláviť už len v podzemí. V tomto prípade ju musia viesť autorizovaní či schválení kňazi, čo podľa neho porušuje dokument Benedikta XVI. s názvom “Summorum Pontificum”. „Aké nebezpečenstvo predstavujú pre dôstojnosť liturgie?“ pýta sa zaskočený africký prelát a donedávna prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.

Robert Sarah, ktorý je podľa niektorých vhodným kandidátom na budúceho pápeža, dodal, že individuálne omše treba skôr povzbudzovať ako od nich odradzovať. Okrem toho kritizoval neveľmi citlivý jazyk tohto dokumentu, ktorý s ľahkosťou zakazuje slávenie omší. Bazilika sv. Petra je preňho „centrom katolicizmu“ a mala by byť príkladom liturgie pre celú cirkev. Avšak „s novými pravidlami sa nanucujú kritériá, ktoré by sa na žiadnom inom mieste netolerovali, pretože porušujú zdravý rozum a zákony cirkvi“.

Nedostatky nedávneho rozhodnutia

Robert Sarah dáva za pravdu kardinálom, ktorí dosiaľ upozornili na mnohé problémy tohto textu v zahraničných médiách. Ide o kardinálov, ktorí pozdvihli svoj hlas aj v súvise s kontroverziou okolo posynodálneho dokumentu Amoris laetitia: Raymond Burke, Gerhard Müller a Walter Brandmüller.

V prvom rade pripomenuli, že Štátny sekretariát Svätej stolice nemá právomoc nad Bazilikou svätého Petra, a tak jeho rozhodnutie nie je právne záväzné. Týmto svojím dokumentom Štátny sekretariát podľa nich „uzurpuje autoritu či porušuje práva“, lebo takzvaný arcikňaz tejto baziliky je kardinál Mauro Gambetti, ktorý má oprávnenie obmedziť liturgiu.

Walter Brandmüller naznačil, že môže ísť „skúšobný balón“ pre ďalšie novinky a zmeny, čo môže byť znakom problematického výkonu autority vo Vatikáne:

„Už sa objavil návrh, že išlo o ,ballon d’essay´ [skúšobný balón, pozn. red.], ktorého cieľom je preskúmať očakávané reakcie na zamýšľané inovácie. Ak by to však bola pravda, bolo by nutné položiť si veľmi vážnu otázku, či by to mohol byť spôsob, akým by sa mala v Cirkvi Ježiša Krista uplatňovať moc kľúčov [pápežstva, pozn. red.].“

„Nikto nie je povinný riadiť sa týmto veľmi zvláštnym listom,“ vyhlásil bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Gerhard Müller. „Musíme byť šťastní, že všade máme svätú omšu“, pretože je „centrom katolíckeho sviatostného života a tiež duchovnosti každého kňaza“.

„Argumentácia a terminológia“ vatikánskeho dokumentu „neznejú veľmi katolícky“. Navyše mnoho kňazov pracujúcich vo Vatikáne využívalo možnosť sláviť omšu v Bazilike svätého Petra, čo im teraz výrazne skomplikuje situáciu, doplnil nemecký prelát.