Pápežove zmiešané signály a zmiešané úspechy jeho sudcov

Tento týždeň bol vo Večnom meste aj mimo neho bohatý na udalosti. Začal sa Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, v Taliansku vrcholila vládna kríza a v USA inaugurovali nového prezidenta. Vatikanisti sa popri tom venovali súdnictvu pápežského miništátu, nejasným rozhodnutiam pontifika aj vakcinácii, keďže z Auly Pavla VI. sa stala „poľná nemocnica“, v ktorej očkovali bezdomovcov proti koronavírusu.

Vatikánska vlajka pred Bazilikou sv. Petra. Foto: Bohumil Petrík/CNA

Rok 2021 bude v znamení „náročnej interpretácie“ pápeža Františka. Ten totiž vyhlásil koncom decembra rok reflexie o exhortácii Amoris laetitia, čím zatienil špeciálny Rok sv. Jozefa, ktorý ohlásil ešte začiatkom decembra. Oba osobitné roky sa prekrývajú v roku 2021. Takto to vidí vatikanista z portálu Acistampa, pre ktorého ide o ďalší z nejasných pápežových signálov, ktorý predznamenal nový rok jeho pontifikátu. Špeciálny rok má slúžiť na „vytvorenie konsenzu o tomto kontroverznom dokumente“, ktorý vyvolal zmiešané reakcie aj medzi niektorými kardinálmi. Z hľadiska magistéria je pritom apoštolská exhortácia Amoris laetitia „bezpochyby menej dôležitá ako slávnostné vyhlásenie pápeža“. Dodajme, že od pontifexa sa skôr čakalo, že vyzdvihne novú encykliku Fratelli tutti, ktorá napriek malej originálnosti vyvolala veľké ohlasy.

Zmiešané justičné úspechy Vatikánu

Vo vnútri vatikánskeho súdu. Foto: Bohumil Petrík/CNA

Taliansky novinár okrem toho upozornil, že vatikánsky právny systém je slabý, lebo nie je náležite spravovaný – pápež je oficiálne absolútny monarcha a aj svoje právomoci používa „bez toho, aby myslel na dôsledky“.

Vatikánske súdnictvo sa totiž dostalo do správ potom, čo žiadalo o vydanie, respektíve predvolanie talianskej občianky v súvise s vyšetrovaním sprenevery v najmenšom štáte sveta. Cecilia Marogna sa odmietla dostaviť, keďže podľa Lateránskych zmlúv vraj Vatikán nemôže žiadať o vydanie občana Talianskej republiky, môže to byť len v opačnom poradí. To primälo judikatúru katolíckej monarchie, aby proti podozrivej žene „zrušila preventívne opatrenie“, a umožnila jej, aby sa bez obáv „zúčastnila pojednávania vo Vatikáne“.

Obhajcovia talianskej občianky tiež európskej teokracii vyčítali, že má zastarané procedúry a neprimerané práva pre obžalovaných, nakoľko pápež je teoreticky absolutistický panovník a môže kedykoľvek zasiahnuť v ich neprospech, vysvetlila Nicole Winfieldová z agentúry Associated Press (AP) vo Večnom meste. Spravodajkyni AP sa zdá, že ústupok vatikánskych sudcov „bol zameraný skôr na to, aby sa predišlo trápnemu precedensu“, nakoľko taliansky súd by v súlade s konkordátom so Svätou stolicou „možno dal za pravdu svojej občianke.“

Sudcovia v pápežských službách však pripomenuli, že napriek chýbajúcej obojstrannej dohode o vydávaní občanov sa oba zúčastnené štáty „hlásia k Dohovoru Organizácie spojených národov proti korupcii“.

Cecilia Marogna, ktorú v Taliansku zadržali na jeseň minulého roku na žiadosť Vatikánu a neskôr ju oslobodili, je vyšetrovaná v súvislosti s finančnými operáciami, kde figuruje prelát Angelo Becciu. Tomuto niekdajšiemu substitútovi Štátneho sekretariátu sme sa viac venovali v niekoľkých článkoch.

Justícia najmenšieho štátu sveta však po prvý raz aplikovala právny predpis spred troch rokov, ktorým sa jej legislatíva prispôsobila medzinárodným štandardom proti praniu špinavých peňazí. Za tento zločin aj za spreneveru práve odsúdila bývalého riaditeľa takzvanej Vatikánskej banky. Má ísť o najvyššieho predstaviteľa tohto štátu, ktorého odsúdili za finančný zločin. Angelo Caloia šéfoval tejto finančnej inštitúcii na začiatku tisícročia a za hriech proti siedmemu prikázaniu dostal temer deväťročný trest.

Vstup do budovy vatikánskeho súdu. Foto: Bohumil Petrík/CNA

Šéf pápežskej akadémie karhá talianskeho expremiéra a vyzdvihuje premiéra

Keďže väčšina vatikanistov sú Taliani, najmä na osobných účtoch na sociálnych sieťach sledovali krízu vládnej koalície v rímskom parlamente, ktorej sme sa venovali v osobitnom článku. Stefano Zamagni z Pápežskej akadémie sociálnych vied kritizoval expremiéra Mattea Renziho za to, že svoje výhrady voči aktuálnemu premiérovi riešil nezodpovedne, čo mohlo hneď nepriamo ovplyvniť celý národ. Ukázal tým „vážny demokratický deficit“, lebo expremiér Renzi vraj nemyslí na „spoločné dobro“. Naopak súčasný predseda vlády Giuseppe Conte by podľa ekonóma Zamagniho mohol byť súčasťou novej strany s kresťanskou inšpiráciou.

Aj keď Talian Zamagni zdôraznil, že je v čele akadémie, ktorá patrí do Vatikánskeho mestského štátu, zároveň „môže a musí myslieť na“ – ako aj komentovať – politiku mimo jeho hraníc.

Do sídla Pápežskej akadémie sociálnych vied občas zavíta aj pápež František. Foto: Bohumil Petrík/CNA

Inauguráciu prezidenta USA, ktorý je nominálne katolík, komentovali predovšetkým anglo-americkí vatikanisti. Jeden nich varoval, že americko-vatikánske vzťahy sa majú „dramaticky zmeniť“, pričom „niektorí komentátori obviňujú hlavne politickú ľavicu, že je zodpovedná za podporu aktuálnych rozdielov“. Jeho kolega ho vysmial a obvinil skôr druhú stranu politického spektra, lebo americký konzervatívny think-tank Heritage Foundation podľa neho posiela doláre katolíckej pravici.

Citát týždňa

Citát týždňa vyslovil vatikánsky „minister zahraničných vecí“ arcibiskup Paul Gallagher. Objasnil, prečo Svätá stolica podporila Zmluvu o zákaze jadrových zbraní, ktorá začala platiť tento týždeň:

„Medzinárodný mier a bezpečnosť nemôžu vychádzať z hrozby vzájomného či totálneho zničenia ani z udržiavania rovnováhy síl... Musia byť založené na dialógu a solidarite, spravodlivosti, integrálnom ľudskom rozvoji, rešpektovaní základných ľudských práv, ochrane stvorenia, na podpore vzdelávacích štruktúr a zdravia, na budovaní dôvery medzi ľuďmi. Je nutné ísť ďalej, než je jadrové zastrašovanie.“