Do vodíka investuje EÚ miliardy eur, rezort hospodárstva sa k tomu stavia skepticky. Ak sa peňazí vzdáme, využijú ich iní, varuje europoslanec

Európska únia vyčlenila na naštartovanie trhu s vodíkom zatiaľ tri miliardy eur, pričom prostriedky plánuje poskytnúť najmä výrobcom zeleného vodíka vyrábaného s nulovými emisiami. Ministerka hospodárstva Denisa Saková si nemyslí, že je pre Slovensko vhodná chvíľa pre investovanie do vodíka. Europoslanec Robert Hajšel však upozorňuje, že ak sa týchto peňazí vzdáme, veľmi radi ich využijú spoločnosti zo štátov, ako sú Nemecko, Holandsko a Dánsko.

Ilustračné foto: František Iván/TASR

Publikované: 30. decembra 2023 | 5:50

Autor: Damián König,

Hlavnou výhodou vodíka je, že počas jeho spaľovania dochádza k nulovej produkcii škodlivých emisií. Vzniká prakticky len energia a vodná para. Pre dominanciu vodíka medzi pohonnými hmotami však zatiaľ stále chýba funkčná infraštruktúra, pre ktorú sú potrebné strategické štátne investície a stimuly.

Európska únia to pochopila a na podporu obnoviteľného vodíka cez takzvanú vodíkovú banku poskytne výrobcom tri miliardy eur. Očakáva, že celkový objem doplnia aj štáty a súkromní investori, čím by sa výška prostriedkov významne zvýšila. Správu k Európskej vodíkovej banke (EHB) v polovici decembra veľkou väčšinou hlasov schválili poslanci Európskeho parlamentu. Jej spravodajcom bol slovenský europoslanec Robert Hajšel (nominant Smeru).

„Vodík môže zohrať kľúčovú úlohu v dekarbonizácii priemyselných odvetví, ako je napríklad výroba ocele, hnojív alebo cementu, ale aj petrochemických výrobkov. Pre slovenský priemysel sú tieto odvetvia kľúčové a vodík im pomôže znižovať uhlíkovú stopu. Ako príklad môžem uviesť veľmi dôležitú výrobu hnojív alebo petrochémiu, ktorú reprezentujú naše podniky, ako bratislavský Slovnaft alebo Duslo Šaľa,“ upresnil Hajšel.

Oba podniky používajú vodík aj v súčasnosti, no ide o takzvaný sivý vodík vyrobený zo zemného plynu. Zelený vodík vyrábaný pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov je však trikrát drahší. Vďaka podpore mechanizmu EHB budú podniky podľa slov europoslanca môcť investovať do elektrolyzérov tak, aby si mohli vyrobiť a použiť udržateľný vodík.

„Podobné to môže byť v hutníctve pri výrobe ocele, čo je opäť odvetvie kľúčové pre slovenské hospodárstvo. Rovnako môže vodík zohrať pozitívnu úlohu aj v dekarbonizácii dopravy, najmä ťažkej nákladnej, vodnej alebo leteckej dopravy. Ide o sektory, ktoré produkujú veľké množstvo emisií, no v súčasnosti neexistuje efektívna možnosť, ako ich dekarbonizovať,“ dodáva europoslanec Hajšel.

Slovensko vodíková veľmoc?

Slovensko nemá dostatok kapacít obnoviteľných zdrojov energie na výrobu zeleného vodíka. Potenciál však má vo výrobe vodíka použitím zemného plynu alebo elektriny vyrobenej z jadra, ktorá tiež spadá do podporných schém vodíkovej banky.

„Absolútnou prioritou musí byť podpora domácej produkcie vodíka na úkor dovozu z tretích krajín. Len tak prispejeme k budovaniu strategickej autonómie slovenského a európskeho priemyslu, zvyšovaniu jeho konkurencieschopnosti a vytváraniu nových kvalitných pracovných miest v priemysle na Slovensku a inde v Európe,“ vysvetľuje europoslanec Hajšel.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) sa však k vodíku stavia skôr skepticky. "Nie som si istá, či je už teraz tá vhodná chvíľa, aby Slovensko do tejto oblasti masívne investovalo," uviedla v súvislosti s podporou rozvoja vodíkových technológií. Podľa vlastných slov je v tejto téme opatrná. Prioritne sa chce venovať rozvoju jadrovej energetiky a trendom sú podľa nej aj niektoré ďalšie obnoviteľné zdroje energie.

Denisa Saková. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Razí tak diametrálne odlišný prístup ako jej predchodca Richard Sulík (SaS), ktorého snom bolo Slovensko pretvoriť na vodíkovú veľmoc. Pre svoj zámer pripravil dokonca v roku 2022 Národnú vodíkovú stratégiu s výhľadom do roku 2030. Z európskych dotačných schém a štátneho rozpočtu chcel preinvestovať takmer jednu miliardu eur.

Na Slovensku malo podľa Sulíkovho plánu byť v roku 2030 v prevádzke 25 vodíkových staníc, z toho najmenej dve na kvapalný vodík. Na vodíkový pohon malo premávať dvanásť regionálnych vlakov a na cestách deväťtisíc osobných automobilov, 260 autobusov, 650 ľahkých úžitkových vozidiel a 550 ťažkých úžitkových vozidiel.

Využiť aspoň časť európskych peňazí

Vodík má aj svojich odporcov. Napríklad poslanec Národnej rady Rudolf Huliak (nominant SNS) vidí za úsilím EÚ vyrábať vodík úmysel ukradnúť Slovensku jeho zásoby pitnej vody a celé to považuje za podvod na našom občanovi.

V tejto súvislosti Robert Hajšel ozrejmuje, že "Slovensku zo strany EÚ nehrozí, že by ho pripravila o vodu". Tiež je presvedčený, že naša krajina nebude veľkým hráčom v produkcii zeleného vodíka. Nemá na to ani priaznivé klimatické podmienky.

"Inými slovami, ja si nemyslím, že vodík je pre Slovensko nejakým zázračným energetickým médiom. Ide skôr o to, aby sme aj na Slovensku dokázali využiť aspoň časť spoločných európskych peňazí, ktoré sú na rozvoj vodíka vyčlenené a už teraz len vo vodíkovej banke ich má byť najmenej tri miliardy eur. Ak sa týchto peňazí vzdáme, veľmi radi ich využijú spoločnosti zo štátov, ako sú Nemecko, Holandsko a Dánsko, ktoré v týchto technológiách dosiahli už značný pokrok," dodáva Hajšel.