Tí, ktorí poberajú dotácie, majú v Európe menej slobody, než tí, čo ich platia

Nie je, naopak, známe, že by vláda zapracovala na posilnení právneho štátu. A že by Európska komisia, ktorá predtým práve pre obavy o právny štát zmrazila Poliakom päť miliárd eur dotácií z národného plánu obnovy, čo sú špeciálne fondy, ktoré vznikli počas pandémie covidu, dôkladne a hlboko preverila, že už sa právny štát do Poľska navrátil. Pokiaľ teda nie sú dôkazom tie personálne čistky v štátnych médiách.

Poľská ministerka pre rozvojové fondy a regionálnu politiku Katarzyna Pelczynská-Nalenczová sa nedávno pochválila na sieti X, že zmrazené dotácie už boli Poľsku uvoľnené. „S radosťou oznamujem, že päť miliárd bolo práve prevedených na Poľsko z programu REPowerEU. (…) Sú to peniaze na lacnú energiu pre poľských občanov.“ To bola rýchlosť. Sedemnásť dní po zmene vlády.

Vysvetľovať to inak, ako že má Brusel úplne odlišný meter na bývalú konzervatívnu a súčasnú liberálnu vládu, by bolo zbytočné. Nikto sa to ani nesnaží zastierať.

Európske dotácie, okrem mnohých iných škôd, ktoré páchajú v spoločnosti a ekonomike celej Únie, sú pákou, ktorú používa Brusel na vlády krajín, ktoré nedržia ideovú líniu. Teda krajín, ktoré sú čistými príjemcami a zo spoločnej pokladnice výrazne viac berú, než do nej platia.

To je prípad Poľska, ktoré je jednou z krajín, kam tečie úplne najviac dotácií po odpočítaní platieb. Veľkým čistým príjemcom je aj Maďarsko. Preto sú si v Bruseli dosť istí, že Viktor Orbán môže síce vykrikovať rôzne veci, ale nakoniec vždy urobí, čo sa od neho bude žiadať. Pretože je závislý od európskych dotácií. Má mentalitu toho, kto poberá dávky a s ktorým sa finančník vždy pohrá.

Európska únia svoju politiku presadzuje peniazmi. Môže sa nám to nepáčiť, môžeme na to nadávať, ale toto je fakt. Tak to funguje. Viktor Orbán by o tom mohol hovoriť najviac. Lenže nebude, pretože nechce prísť o dotácie. Brusel ho má v hrsti.

Úplne iné pravidlá platia pre čisto financujúce krajiny. Keby teoreticky víťaz holandských volieb Gert Wilders poskladal vládu, bola by to pre byrokratov v Bruseli nočná mora. Lenže naňho by si netrúfli. Nepredvádzali by mu to, čo Poliakom. A Wilders by sa pred nimi netriasol ako Viktor Orbán. Holandsko je v prepočte na obyvateľa jedným z najväčších čistých platiteľov. Wildersovi by nemali čo zmraziť. To by skôr mohol holandské odvody zmraziť on.

Iste je tu precedens z roku 2002, keď sa do vlády v Rakúsku dostal Jörg Haider. Brusel proti Viedni vyštartoval, ale finančne si nič dovoliť nemohol. Aj Rakúsko je veľkým čistým platcom. Takže sa vykonávala diplomatická, nie finančná ostrakizácia.

Lekcia je zrejmá. Ten, kto platí, má väčšiu slobodu a istotu, že mu Európska únia nebude hovoriť do vnútornej politiky, než ten, kto berie a je závislý od európskych dotácií. Dotácie politickú slobodu a manévrovací priestor výrazne obmedzujú. Poľský príbeh to ukazuje veľmi jasne.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.