Cenzúra nevídaných rozmerov? Európska únia chce krotiť online priestor nejasnými pravidlami

Určitá odpoveď na úrovni európskej legislatívy prišla v podobe zákona o digitálnych službách (Digital Services Act), ktorý je známy aj pod skratkou DSA. Ten je v mnohom nejednoznačný, poskytuje široký priestor na vlastný výklad pojmov, ale môže byť aj základným kameňom cenzúry nevídaných rozmerov.

DSA je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2022/2065, ktoré bude priamo uplatniteľné v celej Únii. Jeho cieľom by malo byť vytvorenie bezpečnejšieho digitálneho priestoru, v ktorom sú chránené základné práva používateľov. A tiež vytvorenie rovnakých podmienok pre podniky i na podporu inovácií, rastu a konkurencieschopnosti na európskom jednotnom trhu aj celosvetovo.

DSA reguluje aj online sprostredkovateľov a platformy, ako sú trhoviská, sociálne siete, platformy na zdieľanie obsahu, obchody s aplikáciami a online platformy pre cestovanie a ubytovanie. V týchto prípadoch sa bude snažiť predchádzať nezákonným a škodlivým aktivitám a šíreniu dezinformácií tým, že bude zaisťovať bezpečnosť používateľov v podobe väčšej kontroly a výberu, silnejšej ochrany detí v online prostredí a menšej pravdepodobnosti vystavovaniu nelegálneho obsahu užívateľom.

Pre poskytovateľov online služieb by mal vytvárať spravodlivé a otvorené prostredie online platformy v podobe jednotného súboru pravidiel, z ktorého vyplýva právna istota. Táto legislatíva rozoznáva štyri základné typy poskytovateľov digitálnych služieb, a to veľmi veľké online platformy a vyhľadávače, online platformy, hostingové služby a sprostredkovateľské služby.

Online platformy spájajú predajcov a spotrebiteľov, ako sú online trhoviská, obchody s aplikáciami, platformy kolaboratívnej ekonomiky a platformy sociálnych médií. Hostingové služby, ako cloud a webhostingové služby vrátane online platforiem. Sprostredkovateľské služby ponúkajúce sieťovú infraštruktúru či poskytovatelia internetového prístupu a registrátorov doménových mien vrátane hostingových služieb.

Nariadenie sa dotkne najmä veľkých hráčov

Veľmi veľké online platformy a vyhľadávače klasifikuje DSA ako platformy alebo vyhľadávače, ktoré majú v EÚ viac ako 45 miliónov používateľov mesačne, medzi ktoré sa radia platformy ako Meta (Facebook a Instagram), online App Store spoločnosti Apple, X (niekdajší Twitter), TikTok a niektoré služby Google.

Ukladá im špecifické povinnosti vytvoriť kontaktné miesto pre orgány a používateľov či oznamovať trestné činy. To znamená, že musia identifikovať, analyzovať a posúdiť systémové riziká, ktoré sú spojené s ich službami. Mali by sa zamerať najmä na riziká súvisiace s nezákonným obsahom, chrániť základné práva, ako je sloboda prejavu, slobodu a pluralitu médií, zabrániť diskriminácii, chrániť spotrebiteľa a práva detí, chrániť verejnú bezpečnosť a volebné procesy, odstraňovať rodovo podmienené násilie, chrániť verejné zdravie, maloletých a duševnú a fyzickú pohodu. Tieto riziká majú platformy nahlasovať Komisii na dohľad a zaviesť opatrenia na zmierňovanie týchto rizík.

Mark Zuckerberg. Foto: TASR/AP

Akejkoľvek firme, u ktorej sa zistí porušenie DSA, bude hroziť pokuta až do výšky 6 percent jej celosvetového obratu a recidivujúcim subjektom môže byť úplne zakázané pôsobiť v Európe. V súčasnosti dva subjekty zaradené na zoznam veľkých online platforiem, a to elektronický obchod Amazon a nemecký maloobchodný predajca módy Zalando napadli na súde ich zaradenie do zoznamu, čo môže mať dôležitý význam pre proces výberu subjektov ako takých.

Aktuálne Európska komisia začala prvé formálne konanie s cieľom posúdiť, či spoločnosť X, bývalý Twitter, mohla porušiť zákon o digitálnych službách v oblastiach spojených s riadením rizík, moderovaním obsahu, transparentnosťou reklamy a prístupom k údajom pre výskumníkov a bojom proti manipulácii s informáciami na platforme.

Regulácia potrebuje presné pravidlá

Regulácia správania sa, obsahu a obchodných praktík je v online priestore rovnako potrebná ako v každodennom praktickom živote. Problém predstavuje nejednoznačné vymedzenie pojmov, pod ktoré by mali spadať rôzne riziká či porušenie ustanovení DSA. Tie sa budú určite formovať prostredníctvom nasledujúcich nevyhnutných súdnych sporov spoločností, ktorým bude vytýkané ich porušovanie alebo iné nedodržiavanie pravidiel.

V súčasnosti ale toto nariadenie obsahuje mnoho vágnych pojmov, ktoré sa dokonca vzájomne vylučujú. Ako príklad možno uviesť povinnosť odstraňovať rodovo podmienené násilie. Nariadenie hovorí o akomkoľvek skutočnom alebo predvídateľnom negatívnom účinku v súvislosti s rodovo motivovaným násilím. Vzhľadom na rôznorodé definície pojmu rod a rodové násilie v jednotlivých krajinách a ich právnej úpravy, je možné očakávať nedodržanie tejto podmienky už len z podstaty veci. Nikto pritom nevie presne definovať, čo všetko sa pod pojmom rodové násilie ukrýva, a teda ani ako tomu predchádzať.

Pokuty pre regulované subjekty za nesprávne označenie muža, ktorý sám seba vydáva za ženu, a to aj inými anonymnými používateľmi platforiem a obdobné prípady budú zrejme predmetom sporov s veľmi nejasným predpokladaným výsledkom. Pojem predvídateľný negatívny účinok pritom stavia platformy do roly jasnovidca a naberá skutočné kontúry Orwellovského románu. Obdobné pritom platí aj pri pojmoch nenávisť či šírenie nenávisti, pod ktoré si každý môže ukryť jemu preferované témy. Nariadenie to totiž vníma ako nezákonný obsah.

Pojem „nezákonný obsah“ nariadenie vymedzuje v širokom zmysle tak, aby zahŕňal informácie súvisiace s nezákonným obsahom, produktmi, službami a činnosťami. Podľa nariadenia by sa tento pojem mal chápať tak, že sa bez ohľadu na jeho formu vzťahuje na informácie, ktoré sú podľa platných právnych predpisov buď samy osebe nezákonné, ako napríklad nezákonné nenávistné prejavy alebo teroristický obsah a nezákonný diskriminačný obsah, alebo tak, že uplatniteľné pravidlá sú nezákonné vzhľadom na skutočnosť, že sa týkajú nezákonných činností. Z takejto všeobecnej formulácie nariadenia opäť nie je jasné, čo znamená výraz nezákonný nenávistný prejav z hľadiska posudzovania slobody slova, rovnako ako z hľadiska posudzovania porušovania nariadenia.

Podobné nejasnosti budú aj v rovine o pomyslenom zabraňovaní diskriminácie. Nie je totiž pevne dané, čo je a čo nie je diskriminačné konanie hlavne s ohľadom napríklad na rodovú problematiku, nakoľko to je zväčša až na následnom rozhodnutí súdu. Náboženská diskriminácia pritom jednoznačne bude narážať na progresívne zmýšľajúce subjekty. Následná povinnosť zavádzania zmierňovania rizík v podobe účinných zmierňujúcich opatrení môže byť v podobe účelovej naoko urobenej úprave alebo aj tvrdého postihu v podobe cenzúry a nahlasovania používateľov orgánom činným v trestnom konaní.

Takéto praktiky pritom narážajú na avizované chránenie základných práv, ako sloboda prejavu a sloboda médií. Ako môže byť dodržaná sloboda prejavu, ak niekto bude tieto vyjadrenia považovať za rodové násilie, nie je jasné. Rovnako nie je jasné, ako bude zachovaná sloboda médií, ktoré sa budú kriticky vyjadrovať k takýmto témam, čo môže byť z niektorých dotknutých strán brané ako dezinformačná či diskriminačná kampaň.

Cenzúra a kontrola obsahu prístupného pre milióny obyvateľov bude spočívať v rukách jednotlivcov, ktorí budú na základe vlastných dojmov rozhodovať o tom, čo je a čo nie je prípustné. O tom, kto a ako bude týchto ľudí vyberať a kontrolovať, verejnosť momentálne nevie. Vzhľadom na súčasné hodnotové nastavenie Európskej únie si môže každý spraviť vlastný úsudok.

Pochybné získavanie údajov

Samostatnou kapitolou na zvýšenie pozornosti každého jednotlivca by mala byť sekcia nariadenia s názvom Prístup k údajom a ich kontrola. Veľké online platformy a vyhľadávače musia zdieľať svoje údaje s Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi, aby mohli monitorovať a hodnotiť súlad s DSA. Takéto dáta sú opäť formulované iba veľmi vágnym pojmom ako údaje potrebné na monitorovanie a posúdenie dodržiavania tohto nariadenia.

Je pritom bežnou praxou, že v rámci online priestoru používatelia v istom momente poskytujú takmer všetky svoje osobné informácie pri rôznych príležitostiach, a to vrátane chránených osobných údajov, bankového spojenia či iných súkromných záležitostí. To všetko by podľa tohto nariadenia mohlo prestať byť súkromnou informáciou jedinca v rámci boja za bezpečnosť a transparentnosť. K údajom by sa mohli dostať takzvaní koordinátori digitálnych služieb alebo takzvaní preverení výskumní pracovníci, ktorí budú tieto údaje preverovať. Kto to bude, ako budú vyberaní a v akom rozsahu budú mať prístup k citlivým údajom, momentálne nie je známe.

Nariadenie DSA je mocný nástroj schopný ovplyvniť politické, ekonomické, ale aj všeobecné dianie v Európe. Bude v rukách malého počtu ľudí, zrejme, úradníkov, ktorí budú mať na dosah prístup ku každému, kto sa pohybuje v online priestore. Nejednoznačné pojmy a regulácie dávajú priestor na manipuláciu mediálneho, internetového a iného obsahu spôsobom, aký bol v doterajšej histórii nevídaný. A to všetko v mene ušľachtilých cieľov ako sloboda prejavu, ktoré nakoniec budú podliehať názorom vysoko postavených jednotlivcov s mocou, o ktorej sa zahraničným diktátorom ani nesnívalo.