Väčšina obyvateľov sa po silvestrovskej noci zobudila s pocitom – je ticho. Nepočuť žiadne výbuchy a rany. Niektorí si ale uvedomili, že nepočuť ani vtáčie čvirikanie a nikde na sídliskách či v mestách nevidieť žiadneho operenca. Ušli. Vystrašené a vystresované hlboko do hôr. A je len otázkou, koľko z nich to neprežilo. Takisto aj srnky, jelene či diviaky. Horšie na tom však boli chlpáči v útulkoch, ktorí nemali kam ujsť. Ale „pyromani“ boli spokojní, veď to bola zábava. Možno pre nich. Nech sa ale opýtajú majiteľov domácich miláčikov, ktorí sú nevyspatí po noci strávenej v izolovanej kúpeľni, mamičiek s malými deťmi či dôchodcov.
Pre vytvorenie predstavy, čo môže spôsobiť takáto „zábava“, by mohli pomôcť slová prírodovedca Miroslava Sanigu. A nie je to príjemná predstava. „Po Silvestri zostáva veľké množstvo zranených či mŕtvych zvierat, a to aj vtákov. Sú oveľa citlivejšie ako my. Ohňostroj môže vtáky vyplašiť. Opustia miesto, kde spia. Často zablúdia, nemajú sa kam uchýliť. Zomrú zamrznutím, alebo sú ľahkou korisťou pre predátory. Môžu takisto dostať infarkt, alebo v strese a tme naraziť do stromov, ťažko sa zraniť a zahynúť,“ uviedol Saniga.
Ojedinelé výbuchy sa ozývali mestami od silvestrovského rána a o polnoci to vypuklo. Keď už sa zdalo, že sa to všetko končí, opäť sa ozvali ďalšie rany, rozžiarili ďalšie svetlá, a dokonca ešte intenzívnejšie. Človek mal pocit, akoby sused čakal na suseda, kým ten skončí, lebo on si chcel vychutnať silu toho svojho ohňostroja a ukázať, že je lepšie a kvalitnejšie pripravený. Našli sa však aj takí, ktorí odpaľovali pyrotechniku už aj v novom roku. Boli to zrejme tí, ktorí to prehnali s alkoholom alebo inými omamnými látkami a polnoc prespali. Keď sa však prebrali, snažili sa dohnať to, čo zmeškali...
