Taktiež malo byť zjednodušené používanie virtuálnych mien na bežné nákupy a zaviesť sa malo aj oslobodenie od zdaňovania pri výmene jednej kryptomeny za inú s výnimkou stablecoinov. To by v praxi prinieslo, že namiesto 33- alebo 39-percentnej daňovej záťaže by daň z príjmu klesla na 19 alebo 25 percent a v prípade držby kryptomeny nad jeden rok by sa zisk zdanil iba 7-percentnou sadzbou. "Navyše by boli od dane oslobodené transakcie kryptomien za kryptomenu," dopĺňa analytik.
To všetko je už minulosťou. "Menej ako 30 dní pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa nová vláda rozhodla tento zákon úplne zrušiť. V tomto prípade nastala kuriózna situácia, pretože zákon, ktorý bol schválený a podpísaný prezidentkou, bol zmenený tesne pred tým, než vôbec nadobudol účinnosť a než mohol byť použitý v reálnej praxi," hovorí Mitrovský. Udialo sa tak v zrýchlenom konaní.
Odvod do zdravotnej poisťovne z krypta je unikátom
Po novom tak s novým odvodom do zdravotnej poisťovne vo výške 15 percent budú zisky z kryptomien zdanené 34 alebo 40 percentami. Analytici sa však zhodujú, že dosah na štátnu kasu nemusí byť taký vysoký, ako očakáva ministerstvo. "Vo svete daní existuje niečo, čo sa volá Lafferova krivka. Tá ukazuje, že čím je vyššie daňové zaťaženie, tým je aj vyšší príjem do štátnej kasy, avšak iba do určitého bodu," objasňuje Nemky s tým, že potom každé zvýšenie daňovej sadzby spôsobí pokles príjmov do štátnej pokladnice, keďže ľudia sa začnú dani vyhýbať.
A Mitrovský dodáva, že táto krivka vyjadruje závislosť medzi celkovým výberom daní vzhľadom k miere zdanenia v krajine. "Podľa nej majú príliš vysoké dane negatívny dosah, pretože zvyšujú daňové úniky a spôsobujú únik finančného, ako aj ľudského kapitálu z krajiny," vysvetľuje. A presne to sa s vysokou
pravdepodobnosťou podľa expertov stane aj na Slovensku.
Na jednej strane budú podľa Mitrovského ľudia, ktorí nebudú ochotní platiť štátu 40 percent zo svojich ziskov. A na druhej strane budú jednotlivci a podniky, ktorí budú hľadať svoje útočisko v krajinách s prijateľnejšou legislatívou, ktorá ich aktivity podporuje a zdaňuje v rozumnej miere. "A teda, nielenže uvidíme odlev mozgov do krajín, ktoré podnikateľov v kryptooblasti podporujú, ale taktiež nemôžeme očakávať prínos zahraničných investícií z oblasti kryptomien a blockchainu do našej krajiny, ktorá sa z toho snaží vyšťaviť úplné maximum," konštatuje.
Súčasné daňové zaťaženie je príliš vysoké a už v súčasnosti spôsobuje, že si ľudia zakladajú zahraničné firmy, odchádzajú preč, prípadne takúto daň ani nepriznávajú. "Konkrétne dáta o rozsahu je však nemožné nájsť," dodáva Nemky. Časový test so zníženou sadzbou by podľa neho dokonca mohol spôsobiť, že príjem do štátnej kasy by stúpol, keďže ľudia by nemuseli hľadať alternatívne spôsoby, ako sa daňovej povinnosti vyhnúť a 7-percentnú daň by ochotne zaplatili.
S tým súhlasí aj šéf krypta z Fumbi. "Je smutné, že nová vláda sa rozhodla voči týmto zmenám zakročiť takto drasticky bez toho, aby sa nad tým aspoň reálne zamyslela a otestovala efektívnosť a účinnosť tejto novelizácie," myslí si.
Keďže zákon ani nebol aplikovaný, nie je podľa neho možné určiť, koľko by sa prostredníctvom neho na daniach vybralo. "S vysokou pravdepodobnosťou by táto suma však bola vyššia než pri staronových daňovo-odvodových podmienkach, pretože tých sedem percent by bolo ochotných zaplatiť oveľa viac investorov, než tých 34 až 40 percent, ktoré majú reálne zaplatiť pri súčasných podmienkach," súhlasí s kolegom.
Daňové nastavenie naprieč európskou úniou a svetom je rôznorodé
Keď nahliadneme do susedných krajín, v žiadnej z nich do výpočtu daní nevstupujú zdravotné ani sociálne odvody. Poľsko má 19-percentné daňové zaťaženie, Česko 15 až 23 percent v závislosti od príjmu, Maďari dania 15-percentnou sadzbou z príjmu a Rakúšania majú 27,5 percenta. "Keď sa pozrieme ďalej, napríklad do Nemecka, tam je daň z príjmu nastavená na 0 až 45 percent v závislosti od príjmu, avšak po ročnom časovom teste sa daň neplatí," uvádza Nemky.
Podobné nastavenie časových testov platí taktiež aj v Estónsku, Slovinsku, Grécku, Portugalsku, Malte alebo v Luxembursku. Na druhej strane, vysoké sadzby dane sú okrem Rakúska aj vo Švédsku (30 percent), v Belgicku (33 percent) alebo Dánsku (37 až 52,06 percenta). Tieto dane sú však opäť naviazané na daň z príjmu fyzických osôb. "Vo svete existujú aj klasické daňové raje, ako sú Bahamy, Bermudy, Spojené arabské emiráty alebo v prípade kryptomien tiež Bielorusko," dodáva analytik.
Na Slovensku je síce daň z príjmov na úrovni 19 alebo 25 percent v závislosti od výšky príjmu, no okrem toho sú Slováci povinní zaplatiť aj svetový unikát – zdravotný odvod z príjmov z predaja kryptomien, ktorý sa ešte od nového roka zvýšil zo 14 na 15 percent.
Odrádza legislatívna neistota
To, že na Slovensku je možné zrušiť v skrátenom legislatívnom konaní zákon, ktorý mal o pár dní nadobudnúť účinnosť, vysiela podľa Mitrovského jasný signál. Nepredvídateľnosť prostredia má totiž markantný vplyv na zahraničné investície. "Zrušenie novely zákona týkajúcej sa kryptomien okrem toho pochováva potenciálne výhody, ktoré by podporovali ich investičný a technologický potenciál," tvrdí s tým, že nižšie dane a odvody mohli mať v prvom rade pozitívny vplyv na investovanie zo strany Slovákov.
Podľa neho mnoho ľudí neinvestuje do virtuálnych peňazí pre vysoké dane a odvody, pričom práve úprava legislatívy to mohla zmeniť. "A ak by títo ľudia zaplatili čo i len 7-percentnú daň zo svojich ziskov, stále by to bolo viac ako v situácii, keď neinvestujú alebo svoje investície zatajujú," dodáva a pridáva príklad, ako to bude vyzerať v praxi.
Zrušenie novely zákona zároveň výrazným spôsobom ovplyvní používanie kryptomien na nákup bežných tovarov a služieb. V súčasnej situácii je pri kúpe tovarov a služieb prostredníctvom kryptomien nutné zaplatiť okrem dane z pridanej hodnoty (DPH) ešte aj daň z rozdielu medzi vstupnou (nákupnou) a reálnou cenou kryptomeny v čase nákupu tovaru, čo je z jeho pohľadu najmä pri nákupoch kávy či obeda prostredníctvom kryptomien úplne nezmyselné a byrokratické.
"Oslobodenie za nákupy do výšky príjmu 2 400 eur ročne mohlo podporiť adopciu kryptomien u maloobchodníkov, no to sa, žiaľ, nestane," uzatvára Mitrovský.
Praktické zhrnutie:
- Daň sa na vás vzťahuje aj vtedy, keď si za virtuálnu menu niečo kúpite, respektíve ňou za niečo zaplatíte.
- Daň z príjmov z kryptomien platíte z príjmov, od ktorých odpočítate výdavky, teda zo základu dane z príjmov, a preto si k príjmom z virtuálnej meny môžete priradiť aj výdavky, ktoré ste na ich dosiahnutie preukázateľne vynaložili. (Ich vyčíslenie bude závisieť od spôsobu nadobudnutia virtuálnej meny.)
- Pre fyzické osoby – podnikateľov, ako aj pre nepodnikateľov a právnické osoby, naďalej platí, že v súvislosti s kryptomenami si je možné výdavky uplatniť najviac do výšky príjmov. (Pri virtuálnych menách jednoducho nie je možné vykázať stratu.)
- Príjmy z predaja virtuálnych mien sú u fyzických osôb – nepodnikateľov zahrňované medzi ostatné príjmy o dani z príjmov. Je potrebné podávať daňové priznanie fyzickej osoby typu B.
- Základ dane z ostatných príjmov sa zahŕňa do spoločného základu dane spolu s príjmami zo závislej činnosti, z prenájmu nehnuteľností a z použitia umeleckého diela a umeleckého výkonu. Z tohto spoločného základu dane z príjmov sa platí 19-percentná daň z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy životného minima platného k začiatku zdaňovacieho obdobia vrátane (za rok 2024 je to suma 47 537,98 eura) a 25-percentná daň z tej časti základu dane, ktorá tento násobok životného minima platného k začiatku zdaňovacieho obdobia presiahne.
- Zo základu dane z príjmov z predaja virtuálnej meny (prípadne aj z iných druhov ostatných príjmov) fyzická osoba – nepodnikateľ po vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia zaplatí aj 15-percentný odvod na zdravotné poistenie.
