Na hranicu USA prišlo v decembri vyše 300-tisíc migrantov, najviac v histórii. Musk varuje pred populačným kolapsom

Vizionár Elon Musk sa z roly multimiliardára v posledných mesiacoch čoraz zreteľnejšie posúva aj do úlohy hýbateľa verejnou mienkou. Na vlastnej sociálnej sieti X sa na svojom – vôbec najsledovanejšom profile – vyjadril už aj k nástrahám LGBT ideológie, koronavírusu, vojne na Ukrajine či k sporu o Taiwan. Najnovšie presunul ťažisko svojej pozornosti smerom k migrácií a demografickej kríze ako takej.

Krátko pred koncom minulého roka na svojom profile uverejnil graf, podľa ktorého od augusta 2023 na územie USA mesačne prichádza viac ľudí, ako sa matkám v Spojených štátoch narodí detí. Napríklad v decembri išlo o vyše 300-tisíc migrantov, čo v histórii zaoceánskej veľmoci nemá obdobu. „Zdá sa, že takmer nikto si neuvedomuje obrovský rozsah a bleskový rast tohto problému,“ napísal Musk.

Štyri dni po tom túto stredu sa na sociálnu sieť X vrátil, aby napísal, že „najväčší problém, ktorému ľudstvo čelí, je populačný kolaps“.

Obzvlášť virálnym sa stalo jeho video z konca septembra 2023, na ktorom zaznamenal návštevu neslávne známeho mesta Eagle Pass ležiaceho na texasko-mexickej hranici. Zakladateľ spoločností ako Tesla, Space X či PayPal sa tu stretol s miestnymi politikmi a členmi silových zložiek, pričom ozrejmil, že podľa neho Spojené štáty potrebujú na niektorých úsekoch hraníc postaviť múr. Záznam si dovedna pozrelo vyše 110-miliónov používateľov.

Went to the Eagle Pass border crossing to see what’s really going on pic.twitter.com/ADYY2XvAKT

— Elon Musk (@elonmusk) September 29, 2023

Muskova iniciatíva naberá na obrátkach v čase, keď sa migračná kríza v Spojených štátoch neprejavuje len vo forme abstraktných čísel, ale dáva zabrať komunitám a mestám ďaleko za južnou hranicou krajiny.

Do veľkej miery k tomu prispieva činnosť republikánskych politikov, ktorí od vlaňajška zvážajú cudzincov do „progresívnych“ miest ovládaných demokratmi. Napríklad len od minulého roka republikánsky guvernér Texasu Greg Abbott podľa svojho úradu autobusmi dopravil do miest po celej krajine viac ako 92-tisíc migrantov. Medzi tieto sídla patria Los Angeles, Denver, Chicago, Philadelphia, New York či Washington.

New York sa blíži k bodu zlomu

Niektoré z nich už v konfrontácii s tvrdou realitou bijú na poplach. „Medzinárodnú krízu, ktorú práve zažívame, dotujú miestne ekonomiky,“ povedal v piatok pre televíznu stanicu CNN starosta Chicaga Brandon Johnson. Podľa jeho slov ubytovacie zariadenia pre migrantov v meste už naplnili svoju kapacitu.

Prílev ľudí z krajín Južnej a Strednej Ameriky vystavuje tlaku aj Denver. Očakáva sa, že mesto v budúcom roku minie až desatinu svojho rozpočtu na prístrešie a pomoc pre migrantov, uviedol starosta Mike Johnston.

Pokiaľ ide o New York, mesto od roku 2022 prijalo viac ako 161-tisíc migrantov a tento prílev bude pravdepodobne stáť približne dvanásť miliárd dolárov počas troch rokov, uviedol starosta Eric Adams. Adams varoval pred tým, že mesto by mohlo dosiahnuť bod zlomu, po ktorom môžu nasledovať škrty peňazí pre políciu, školstvo, sociálnu starostlivosť či dokonca v zbere odpadu.

Biden verzus Abbott

Začiatkom tohto mesiaca Abbott dokonca podpísal návrh zákona, ktorý dáva miestnym orgánom činným v trestnom konaní právomoc zatýkať migrantov a oprávňuje sudcov deportovať ich z USA. Opatrenie by malo nadobudnúť účinnosť v marci.

Biely dom nový zákon odsúdil a označil ho za „neuveriteľne extrémny“ a federálne ministerstvo spravodlivosti dodalo, že na Texas podá žalobu. Hrozba prichádza po tom, čo rezort zažaloval Texas za používanie plávajúcich bariér v hraničnej rieke Rio Grande a po tom, čo Texas zažaloval Bidenovu administratívu po obvineniach, že federálni agenti prestrihávali žiletkový drôt v Eagle Pass.

Prečo sa to deje práve teraz?

Pokiaľ ide o príčinu migračnej krízy, riaditeľka pre komunikáciu a verejné záležitosti Inštitútu pre migračnú politiku Michelle Mittelstadtová vymenovala napríklad kolaps venezuelskej ekonomiky, množstvo voľných pracovných miest (USA má v súčasnosti dve voľné pracovné miesta pre každého Američana hľadajúceho prácu) či prípadné zvolenie Donalda Trumpa.

Treba doplniť, že americký systém vybavovania žiadateľov o azyl je vo svojej podstate výrazne neefektívny. Jednotlivci prijatí do krajiny počas posudzovania žiadostí napríklad často čakajú niekoľko rokov, kým ich imigračný súd vôbec vypočuje. Verdikt sa očakáva vo viac ako troch miliónov prípadov, z ktorých viac ako jeden milión pribudol za posledný rok.

Thousands of migrants, nearly all males, continue to flow through Eagle Pass, Texas every day.

While Biden is on vacation and the US Debt hits $34 Trillion, there is an active invasion at our southern border. pic.twitter.com/YGTbTXnOwZ

— Grand Old Patriots🇺🇸 (@GrandOlPatriots) January 3, 2024

Vo voľbách pôjde o kľúčovú tému

Nelegálna migrácia je dominantnou témou aj v predvolebnom boji pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. Nie div, keďže z nedávneho prieskumu televízie CBS vyplynulo, že imigrácia je na druhom mieste medzi obavami, ktorým krajina čelí, hneď za infláciou. Ale súčasne pred obavami o stabilitu demokratického systému. Pripomeňme, že zatiaľ najhorúcejšími adeptami na kreslo hlavy štátu sú súčasný šéf Bieleho domu Joe Biden a jeho predchodca Donald Trump.

Biden a jeho administratíva pre nezvládnutú migráciu čelia obrovskému tlaku republikánov, ale aj niektorých konzervatívnejších demokratov. Do veľkej miery sa prisťahovalecká kríza podpisuje na poklese prezidentovej popularity.

Už v novembri roku 2023 upútal pozornosť prieskum, podľa ktorého Biden zaostáva v popularite za Trumpom v piatich zo šiestich najdôležitejších amerických štátoch – Arizona, Georgia, Michigan, Nevada a Pensylvánia. Naopak, Biden mal navrch iba vo Wisconsine, a aj to len veľmi tesne.

Hoci Biden vstúpil v roku 2021 do Bieleho domu s prísľubom „obnovenia ľudskosti a amerických hodnôt do nášho imigračného systému“ a krátko po zložení prísahy poslal do Kongresu rozsiahly legislatívny návrh, ktorý obsahoval cesty k občianstvu pre milióny imigrantov žijúcich v USA, hroziaci kolaps si uvedomuje.

Border situation rapidly worsening under Biden’s watch. Who benefits from this chaos? Not the border towns, our cities, or our workers. Not even the migrants themselves. Only the cartels. Right now the first step toward resolving this humanitarian crisis is to SEAL THE BORDER. https://t.co/lTArrrljus

— Robert F. Kennedy Jr (@RobertKennedyJr) December 26, 2023

USA a Mexiko chcú problém riešiť bilaterálnou skupinou

Na zmiernenie nelegálnej migrácie chcú preto navzájom užšie spolupracovať Mexiko i Spojené štáty. Dohodli sa na tom minulý týždeň v stredu zástupcovia oboch krajín na schôdzke v Mexiku.

Na základe dohody má vzniknúť bilaterálna pracovná skupina, ktorá sa bude pravidelne stretávať, uviedla reportérom mexická ministerka zahraničných vecí Alicia Bárcenová.

Cieľom je pritom znížiť počet migrantov prichádzajúcich cez Mexiko do Spojených štátov. Do úsilia majú byť zahrnuté aj krajiny, odkiaľ prichádza najviac migrantov, teda Stredná a Južná Amerika.

Kríza ovplyvňuje aj priebeh vzdialených vojen

Kríza na južnej hranici je taká vážna, že spôsobuje aj zablokovanie vojenskej a inej pomoci Izraelu, Ukrajine a Taiwanu v súhrnnej hodnote 106 miliárd dolárov. Proti balíku pomoci začiatkom decembra hlasovalo 51 senátorov a za bolo 49. Balík tak nezískal potrebných 60 hlasov na schválenie.

Líder demokratickej väčšiny Senátu Chuck Schumer sa zaviazal, že sa bude neskôr hlasovať aj o sprísnení bezpečnostných opatrení na hraniciach, ktoré požadujú republikáni. No republikánska menšina zložená zo 49 senátorov napriek tomu hlasovala proti balíku, aby poukázala na podľa nich nedostatočné kroky vlády v boji s masovým prisťahovalectvom.