Vatikán o nezriadených pároch: Ani veľkému hriešnikovi neodopierame žehnanie v jeho boji o prežitie

Predvianočné vatikánske schválenie žehnať páry žijúce nezriadeným životom zrejme stále nie je jasné. Kardinál Víctor Fernández, prefekt Dikastéria (kedysi Kongregácie) pre náuku viery, už niekoľko ráz v médiách objasnil zámery dokumentu. V stredu v nemeckom denníku naznačil, že je namierené na nemeckú cirkev. Teraz uznal, že niekde treba viac času na pastoračnú reflexiu a dobrú katechézu.

Voči Fiducia supplicans sa vyhradili biskupské konferencie v niekoľkých štátoch a niektorí kardináli. Teologickú kritiku formuloval jeden z Fernándezoych predchodcov na vatikánskom úrade kardinál Gerhard Müller.

Odmietnutie dokumentu zo strany biskupov nie je opozíciou v náuke, lebo hovoríme jasne a klasicky o manželstve a sexualite, píše najnovšie dikastérium. Uvedené reakcie episkopátu v istých regiónoch sú však pochopiteľné, priznáva. Zároveň odmieta, že Fiducia supplicans je heretická či bohorúhačská, ako naznačil práve kardinál Müller.

Tlačová správa Dikastéria pre náuku viery taktiež vyzýva na opatrnosť a pozornosť k lokálnemu cirkevnému a kultúrnemu kontextu. To však nemá viesť k úplnému zamietnutiu požehnávania pre nezriadené páry. V štátoch, kde je homosexualita kriminalizovaná, by bolo nemierne udeliť požehnanie, priznáva dikastérium. Tieto osoby nemožno vystaviť násiliu a treba ich pastoračne sprevádzať.

A ako má vyzerať takéto požehnanie? Komuniké dáva pre duchovných pastierov návod, čo môžu povedať a urobiť:

„,Pane, pozri na tieto svoje deti, daj im zdravie, prácu, pokoj a vzájomnú pomoc. Osloboď ich od všetkého, čo odporuje tvojmu evanjeliu, a dovoľ im žiť podľa tvojej vôle. Amen.´ A končí sa znakom kríža na každej osobe.

Je to na 10 či 15 sekúnd. Má zmysel odopierať tieto druhy požehnania týmto dvom ľuďom, ktorí o to prosia? Nie je čas podporiť ich vieru, malú či veľkú, pomôcť ich slabostiam Božským požehnaním a dať priestor tejto otvorenosti voči nadprirodzenu, ktoré by ich mohlo viesť k väčšej vernosti evanjeliu?“

Udelením tohto neliturgického, neritualizovaného úkonu osoby žijúce nezriadeným životom neposväcujeme, neblahoželáme im ani neschvaľujeme ich typ spojenia. Tlačová správa uzatvára:

„V skutočnosti sa to isté deje, keď sa žehnajú jednotlivci, pretože jednotlivec, ktorý žiada o požehnanie, nie o rozhrešenie, by mohol byť veľkým hriešnikom. Ale to neznamená, že mu toto otcovské gesto odopierame uprostred jeho boja o prežitie.“

Niektorí nemeckí biskupi nechápu, že liberálny pápež vie zachovať jednotu cirkvi

Kardinál Fernández sa v tomto súvise vyjadril aj o kontroverznej Synodálnej ceste v Nemecku. Tamojším biskupom adresovali niekoľko listov mnohí biskupi i kardináli vo svete. Varujú, že ich synodalita narušuje katolícku tradíciu, jednotu, náuku o sexualite, ako napríklad žehnanie nezriadených párov či svätenie žien.

Argentínsky cirkevný hodnostár v nemeckom denníku Tagespost pripomenul:

„Keď človek počúva niektoré úvahy v kontexte nemeckej Synodálnej cesty, občas sa zdá, akoby sa časť sveta cítila obzvlášť osvietená, že chápe, čo ostatné úbohé duše nedokážu pochopiť, lebo sú uzavreté či stredoveké. Potom táto osvietená časť naivne verí, že vďaka nej bude celá univerzálna Cirkev reformovaná a oslobodená od starých schém.“

V marci 2023 Synodálna cesta väčšinou hlasov odobrila verejné žehnanie homosexuálnych párov. K tomu už predtým nabádali niektorí biskupi vrátane predsedu Nemeckej biskupskej konferencie biskupa Georga Bätzinga. Túto prax v krajine bolo vidieť najmä v rokoch 2021 a 2022. Bola to reakcia na vtedajší zákaz Kongregácie pre náuku viery žehnať takéto páry.

Františkov krajan a vysoko postavený prelát podčiarkol spojenie nového textu jeho úradu so situáciou v európskej krajine. Vyhlásenie Fiducia supplicans umožnilo neverejné, neliturgické žehnanie týchto párov pre celú cirkev, teda nie verejné a liturgické, čo ide proti zámeru Synodálnej cesty.

Podľa kardinála Fernándeza sa treba upokojiť a uvažovať v širšom kontexte:

„Zdá sa, že niektorí nemeckí biskupi zjavne nerozumejú, že liberálny či osvietený pápež môže zaručiť toto spoločenstvo medzi Nemcami, Afričanmi, Ázijcami, Latinskoameričanmi, Rusmi a tak ďalej. Dokáže to pastorálny pápež, ktorý zachováva učenie, ktoré cirkev v priebehu storočí rozvíjala a obohacovala počúvaním večného evanjelia, ale ktorý je tiež schopný uviesť ho do dialógu.“

Je neracionálne, ak niekto verí, že vo svojej časti sveta môže vyriešiť krízu spôsobenú sexuálnym zneužívaním rozhodnutiami v rozpore s učením univerzálnej cirkvi, dodala Františkova pravá ruka.

Víctor Fernández bol Františkov chránenec v Argentíne a vraj napísal niekoľko dokumentov s podpisom pápeža ako bola posynodálna exhortácia Amoris Laetita.

Prefekt Dikastéria pre náuku viery v rozhovore pre periodikum ďalej reagoval na kritiku dokumentu o žehnaní párov, ktorého je hlavným strojcom:

„Nie je to odpoveď, ktorú by chceli mať ľudia v dvoch či troch krajinách. Je to skôr pastoračná odpoveď, ktorú by každý mohol prijať, aj keď s ťažkosťami.“

Predvianočné kontroverzné schválenie žehnania nezriadených párov je normálnou črtou tohto pontifikátu, komentovali mnohé masmédiá. František nespravil reformy, aké od neho čakali progresívci, ako sú ženatí kňazi a ženy kňažky. Naopak, upriamil pozornosť od sexuality na chudobu, od etických tém na sociálne, od boja proti relativizmu na boj proti rastúcim nerovnostiam, písali viaceré denníky.

Pápež dúfa, že nemecká cirkev sa prispôsobí evanjeliu, a nie svetu

O Nemecku sa zmienil vo štvrtok taktiež pápež František na audiencii s katolíckymi publicistami z tejto krajiny. V roku 2019 som o synodálnej ceste v Nemecku napísal list, ktorý sa azda dostane viac do povedomia, vysvetlil v pripravenom príhovore, ktorý odovzdal prítomným žurnalistom. Text sa zameriava na dva aspekty Františkovho listu z roku 2019:

„V prvom rade starostlivosť o duchovný rozmer, teda konkrétne a neustále prispôsobovanie sa evanjeliu, a nie modelom sveta, znovuobjavovanie osobného a komunitného obrátenia cez sviatosti a modlitbu, poslušnosť Duchu Svätému, a nie duchu doby. A potom univerzálny, katolícky rozmer, aby sme nechápali život viery ako niečo, čo súvisí len s vlastným kultúrnym a národným kontextom.“