TRENČÍN – V ostatných rokoch sa pátranie v historických listinách stáva akýmsi módnym hitom. Ľudí zaujíma, či ich predkovia bojovali vo vojnách, alebo či pochádzajú zo šľachtického rodu. O tom, ako taký genealogický výskum vyzerá, sme sa porozprávali s riaditeľom Štátneho archívu v Trenčíne, doktorom Petrom Brindzom.
Koľko ľudí v roku 2023 kontaktovalo Štátny archív v Trenčíne s požiadavkou o získanie informácií zo svojho rodokmeňa? Čo všetko si pri pátraní po predkoch všímajú? Chcú si listovať v matrikách sami alebo to nechávajú na vás?
Sú žiadatelia, ktorí nás kontaktujú s písomnou žiadosťou, lebo chcú len povedzme jeden, dva matričné údaje a vďaka nim môžu pokračovať vo výskume v iných archívoch. A sú tiež takí, ktorých zaujímajú širšie súvislosti, chcú si listovať v starých matrikách, pretože to má osobité kúzlo „hrabania sa“ v starých knihách.
Zároveň si napríklad všímajú podpisy ich predkov v matričných knihách, prípadne varianty zápisu priezvisk. Písomných žiadostí súvisiacich s genealógiou evidujeme za minulý rok niečo viac ako 100, ale v tomto čísle sú aj žiadosti ľudí, ktorí potrebujú matričné doklady pre iné úradné konania (napríklad dodatočné dedičské konania).
Okrem iného, mnoho ľudí uprednostní zaslanie písomnej žiadosti, čo je pre nich pohodlnejšie. Od tohto roku sa trochu mení prístup k žiadateľom, v prípade, že nevedia dátumy a miesta matričných udalostí viažucich sa k predkom, archív musí tieto žiadosti brať ako rešerše, čo je platená služba. Archív žiadateľom tieto údaje vyhľadá, no nebude to zadarmo. Ceny sú od 15 do 25 eur za hodinu genealogického pátrania podľa zložitosti konkrétneho prípadu.
Vyslovene bádateľov študujúcich genealogické pramene v našom archíve bolo za minulý rok okolo 25. Tento počet nie je síce vysoký, ale je to spôsobené tým, že náš archív nemá vo svojich fondoch cirkevné matriky spred roka 1895. Stoja za tým historické okolnosti. V našom archíve sa nachádzajú totiž len matričné knihy z rokov 1895 až 1922 z nášho územného obvodu.
Narástol počet záujemcov oproti minulým rokom?
Počet záujemcov o genealógiu narastá každým rokom, je to veľmi módna záležitosť, vedieť svoj pôvod a archív kontaktujú ľudia nielen písomne či osobne, ale často volajú len o radu, na ktorý archív sa majú obrátiť, respektíve, že sa vo svojom rodokmeni nevedia ďalej pohnúť a žiadajú nás o odbornú radu.
S akými požiadavkami ľudia prichádzajú?
Stáva sa, že nás kontaktujú, lebo nerozumejú latinským či maďarským zápisom alebo odborným termínom v matričných knihách a chcú ich preložiť. Do roku 2022 sme v našom archíve mali matriky len z rokov 1895 až 1906, v roku 2023 sme po uplynutí 100-ročnej lehoty postupne prebrali matriky až do roku 1922. S tým súvisí aj nárast žiadostí a bádateľov, ktorý očakávame práve v tomto roku.
Odkiaľ archív čerpá informácie o jednotlivých rodokmeňoch?
My máme len písomné materiály, ktoré umožňujú dohľadať informácie o predkoch jednotlivých ľudí. Ľudia si tieto informácie vyhľadajú v našich fondoch sami, alebo formou rešerše (platená služba) o ne požiadajú archív. Informácie sa prioritne získavajú z matričných kníh, ale aj z iných prameňov, napríklad sčítacích hárkov, testamentov, listín, dedičských konaní a podobne.
V minulosti disponovali cirkevné inštitúcie pomerne komplexnými informáciami. Zmenilo sa to v uplynulých rokoch?
Cirkev už nedisponuje takým rozsahom genealogických informácií, ako tomu bolo v minulosti. Cirkevné matriky vedené od 16. storočia do roku 1895 boli v 50. rokoch 20. storočia zoštátnené (a aj fyzicky zobraté) a tie sú dnes uložené v štátnych archívoch. Cirkev si tak vedie matriky od roku 1895 až po súčasnosť len pre účel evidencie krstov, sobášov a úmrtí v danej farnosti.
Komplexnejšie genealogické informácie má preto v súčasnosti práve štát, v archívoch a takzvaných živých matrikách (majú menej ako 100 rokov) uložených na matričných úradoch obcí a miest.
Dopátral sa počas vašej praxe niekto k tomu, že mal šľachtických predkov?
Áno, stáva sa, že sa ľudia dopátrajú aj k modrej krvi (šľachtickým predkom). Minulý rok bol u nás pátrať svoj rodokmeň pán Gabriel Nozdrovický z Nitry, ktorý je potomkom jedného z najstarších trenčianskych šľachtických rodov. Jeho príbeh bol publikovaný.
Samozrejme, nebol to jediný prípad. Každý rok k nám zavíta niekto so šľachtickým pôvodom. Boli u nás aj ľudia, ktorých meštianski predkovia zastávali významné funkcie v mestskej správe v 16. až 19. storočí a chceli si do rodokmeňa doplniť informácie o ich kariérnom postupe, dopátrať sa erbu, domu, v ktorom bývali a podobne.
Aký typ ľudí sa najčastejšie zaujíma o svoj rodokmeň?
O svoj pôvod sa vo väčšine prípadov zaujímajú intelektuáli, ľudia majúci vzťah k histórii, respektíve potomkovia významnejších osobností, ktorí vedia čo to o svojom pôvode a chcú si doplniť informácie o živote a činoch svojich predkov.
Ale pre zaujímavosť uvediem, že sme tu mali minulý rok aj rómsku rodinu, ktorá sa zaujímala o svoj rodokmeň a z matrík si chcela doplniť údaje o svojich predkoch. Veľa záujemcov je aj z radov potomkov Židov preživších holokaust takmer z celého sveta. Niektorí z nich nás kontaktujú písomne, iní si dohodnú termín v bádateľni a pritom si urobia dovolenku na miestach, kde ich predkovia žili a bývali pred 100 či 200 rokmi.
A čo vy, poznáte svoj rodokmeň? Podeľte sa s nami o dojmy z vášho genealogického výskumu v komentároch.