Na rozdiel od USA, členské krajiny EÚ sú v otázke zabavenia majetku podstatne opatrnejšie než zámorská veľmoc. A to najmä preto, že obrovská časť ruských prostriedkov sa nachádza práve na starom kontinente – konkrétne v Belgicku.
Podľa prestížneho periodika Foreign Policy by si manipulácia s majetkom Moskvy vyžadovala spoluprácu so spoločnosťou Euroclear. Zmrazené ruské aktíva totiž tvoria najmä európske štátne dlhopisy držané v elektronickej podobe. A tri štvrtiny týchto aktív sú v držbe belgickej spoločnosti Euroclear, ktorá pôsobí ako dôveryhodný depozitár pre svetové cenné papiere.
Obavy
Európske štáty sa práve pre veľký objem zmrazených finančných prostriedkov obávajú možných následkov konfiškácie na finančnú stabilitu Únie, ako aj odvetných opatrení zo strany Ruska.
Taliansko patrí medzi krajiny, ktoré sa obávajú možných odvetných opatrení voči svojim spoločnostiam pôsobiacim v Rusku, ktorými Moskva už pohrozila. Hovorca Kremľa nedávno avizoval, že Moskva má zoznam zahraničných aktív, ktoré hodlá zabaviť v prípade, že dôjde ku konfiškácii ruského majetku.
Zabavenie zmrazených ruských aktív bude mať „vážne dôsledky“, vyhlásil Dmitrij Peskov s tým, že táto téma je pre Rusko neprijateľná, rovnako ako pre „globálny finančný systém“.
„Ak nám niekto niečo skonfiškuje, budeme sa pozerať na to, čo môžeme skonfiškovať na oplátku. A ak sa to niečo nájde, samozrejme, okamžite to urobíme. Takže toto sú kroky, ktoré nemôžu nemať vážne dôsledky,“ povedal Peskov.
Niektorí ministri sa podľa britských novín Financial Times taktiež obávajú, že diskusia o zabavení majetku bude vnímaná tak, že sa Západ snaží nájsť alternatívu k balíkom financovania pre Ukrajinu, ktoré na pôde USA uviazli na mŕtvom bode pre odpor v Kongrese a v rámci EÚ pre maďarskú blokádu.
Hlavné argumenty podporujúce konfiškáciu ruského majetku
Americký diplomat a akademik Michael Anthony McFaul v komentári pre Washington Post uviedol, že prostriedky by sa mali čo najskôr použiť na pomoc Ukrajine a financovanie jej obnovy. A to najmä pre morálne dôvody a absenciu legálnych prekážok. Rovnako ako on to vnímajú aj ďalší štátnici či experti.
„Vzhľadom na to, že nevyprovokovaná ruská vojna spôsobila ukrajinskému hospodárstvu škody za stovky miliárd dolárov, je spravodlivé, aby medzinárodné spoločenstvo časť týchto nákladov uvalilo na samotný ruský štát,“ píše McFaul.
Dodáva, že nesúhlasí s názormi niektorých expertov, ktorí sa obávajú, že „prevod týchto prostriedkov vytvorí negatívny precedens pre globálne finančné inštitúcie“.
„Zabavenie aktív ruského štátu po tom, ako Putin napadol a anektoval Ukrajinu, vytvára pozitívny, odstrašujúci precedens pre ostatných svetových lídrov, ktorí uvažujú o použití vojenskej sily na anexiu územia,“ konštatuje uznávaný diplomat a akademik.
Philip Zelikow, bývalý vysokopostavený americký diplomat, ktorý teraz pôsobí na Stanfordskej univerzite, zase uviedol, že ako precedens možno vnímať medzinárodne nariadenú kompenzáciu po irackej invázii do Kuvajtu v roku 1990, píšu britské noviny.
„Toto predstavuje obrovskú príležitosť,“ povedal. „Takmer dva roky sme sa predierali právnymi húštinami a teraz môžeme začať uvažovať o možnostiach, ktoré môžu byť k dispozícii. Ak sa to podarí, peniaze, o ktoré ide – tristo miliárd dolárov – by pre Ukrajinu zmenili pravidlá hry,“ dodal.
Analýza periodika Foreign Policy tiež poukazuje na to, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že tieto aktíva budú súčasťou reparácií, ktoré bude musieť Moskva nakoniec zaplatiť v rámci mierovej dohody s Kyjevom.
„To vysvetľuje, prečo niektorí politici – najmä bývalý minister financií USA Larry Summers a bývalý šéf Svetovej obchodnej organizácie Robert Zoellick – tvrdia, že prevod aktív teraz, ako záloha na budúce reparácie, má zmysel,“ konštatuje autorka analýzy Agathe Demaraisová.
Prečo to nie je dobrý nápad
Podobne ako mnohé iné diskusie o Rusku, aj táto je do veľkej miery polarizovaná. Na jednej strane tí, ktorí sú za zabavenie ruského štátneho majetku, vysvetľujú, že morálne dôvody na to sú silné. Na druhej strane mnohí právni experti majú vážne výhrady voči zákonnosti takéhoto postupu.
Prvým a zrejme najzávažnejším je argument, že je to v rozpore s medzinárodne uznávaným právom. Profesorka a právnička na Yale University Oona Anne Hathawayová pre Washington Post spolu s ďalšími autormi uviedla, že je chybou, ak Západ na „jeden jednoznačne nezákonný čin – ruskú inváziu na Ukrajinu – reaguje iným nezákonným činom: zabavením suverénnych aktív v rozpore s medzinárodnou zásadou známou ako suverénna imunita“.
Tá zaručuje, že cudzie štáty a ich aktíva budú chránené pred úkonmi vymáhania alebo exekúcie zo strany iných štátov. Ukrajina podľa Hathawayovej „uspela v nemalej miere preto, že trvala na dodržiavaní medzinárodného práva“.
Profesor histórie z Cornell University Nicholas Mulder v komentári pre Financial Times napísal, že na základe historického precedensu by sa spojenci museli stať priamejšou stranou rusko-ukrajinskej vojny, aby mohli vyvlastniť ruské majetky. Hospodárske odvetné opatrenia sú podľa neho výsadou poškodených štátov, nie tretích krajín.
Navyše sa domnieva, že tlak na konfiškáciu majetku je skôr motivovaný vnútropolitickými ťažkosťami pri zabezpečovaní dlhodobého financovania Kyjeva.
„Akákoľvek konfiškácia rezerv, ktoré už takmer dva roky nie sú k dispozícii, nedonúti Putina, aby teraz ukončil svoju vojnu,“ píše Mulder.
Globálny precedens
Konfiškácia ruských aktív by podľa Hathawayovej otvorila dvere vlne podobných krokov zo strany Ruska a potenciálne aj ďalších krajín, čo by mohlo destabilizovať ochranný rámec, od ktorého závisia globálne financie a obchod.
Premena západných finančných kanálov na zbrane zároveň podporuje finančnú fragmentáciu. „Ak by spoločnosť Euroclear uľahčila zabavenie ruských rezerv, rozvíjajúce sa ekonomiky by si mohli všimnúť, že aj západné depozitáre cenných papierov sa stali nedôveryhodnými. Nezápadné alternatívy by sa mohli stať atraktívnejšími pre ekonomiky mimo G7, čo by podporilo finančnú fragmentáciu,“ píše v analýze pre Foreign Policy geoekonómka a odborníčka na medzinárodné vzťahy Agathe Demaraisová.
Dodáva, že fragmentácia systému ďalej oslabuje dlhodobú účinnosť sankcií tým, že sa krajiny globálneho Juhu budú vo finančnom svete uchyľovať k nezápadným alternatívam.
Odborníčka vníma aj riziko, že zabratie ruských rezerv môže ešte väčšmi podnietiť odpor voči západným štátom: „Zabavenie ruských aktív by mohlo podporiť vnímanie dvojitých štandardov. Podporuje to rastúci dojem, že západné štáty s radosťou upravujú poriadok založený na pravidlách, ak to vyhovuje ich prioritám.“
Podľa Nicholasa Muldera je problémom destabilizujúci precedens, ktorý by západné krajiny zabavením aktív vytvorili.
„Rozšírili by sa tak donucovacie opatrenia, ktoré by štáty mohli prijať v prípade sporov, ktorých nie sú priamou stranou. Ak by vtedy platil výklad navrhovaný Západom, ázijské krajiny by mohli zabaviť zahraničný majetok ktoréhokoľvek štátu v koalícii vedenej USA, ktoré napadli Irak,“ píše pre Financial Times.
Rovnakú rétoriku razí aj Hathawayová: „Nie je dôvod domnievať sa, že v budúcnosti Čína, India alebo iné rozvíjajúce sa ekonomiky nebudú predpokladať, že sú tiež na správnej strane akéhokoľvek konfliktu, ktorý by mohol vzniknúť medzi nimi a západnými štátmi (napríklad okolo Taiwanu). Ak západné demokracie predtým vytvorili precedens tým, že zabavili ruský majetok, ako sa týmto štátom podarí niekoho presvedčiť, že Čína alebo India nemajú právo zabaviť západné majetky, ak si to budú priať?“
Strata žolíka
Azda posledným argumentom, ktorý stojí proti skonfiškovaniu ruských aktív je fakt, že získanie ruských prostriedkov by mohlo byť pre Kyjev dvojsečnou zbraňou.
Tí americkí politici, ktorí obhajujú ukončenie finančnej podpory Ukrajine, by pravdepodobne ľahšie presadzovali svoje názory, keby mohli vysvetliť, že Kyjev práve dostal obrovský balík peňazí, píše Demaraisová pre Foreign Policy. A jeho použitím by podľa nej Ukrajina stratila aj jednu z pák pri mierových rokovaniach.
„Zmrazené peniaze (dávajú Ukrajine) obrovský tromf, ktorý môže použiť v budúcich mierových rokovaniach,“ konštatuje i Hathawayová. Dodáva, že štáty môžu medzitým podporiť Ukrajinu prostredníctvom zdanenia ruských ziskov zo zmrazených aktív.
