Aleš Bílek, riaditeľ Čiernohronskej železnice: S neprajníkmi vedieme zákopovú vojnu

ČIERNY BALOG – Čiernohronská železnica v Čiernom Balogu (okr. Brezno) patrí k najnavštevovanejším atrakciám na Horehroní. Počas svojej 115-ročnej histórie zažila veľa problémov. Jeden z nich riešia jej prevádzkovatelia aj v súčasnosti, pričom hrozí definitívny koniec železničky, ktorá je známa aj z kultovej trilógie Nevera po slovensky. Jablkom sváru sú pozemky, po ktorých vedú koľaje. Spor už riešia súdy.

bilek-hlavna Aleš Bílek Foto: Mário Kaprálik

Pred niekoľkými rokmi odkúpil súkromný majiteľ pozemky v obci Čierny Balog, kadiaľ vedie časť trate Čiernohronskej železnice. A vtedy sa začal spor, ktorý sa stále viac zamotáva. Hlavným problémom je to, či je jedna z trás úzkokoľajky v smere na Dobroč postavená legálne, alebo ide o čiernu stavbu.

Podnikateľ z Oravy trvá na tom, že ide o nelegálnu stavbu a s premávkou vláčikov cez svoje pozemky nesúhlasí. Prevádzkovateľ zas hovorí, že železnička bola postavená v roku 1908, tým pádom je to vecné bremeno. A keď si niekto kúpil pozemok so železnicou, je to jeho vecné bremeno.

Majiteľ pozemkov v roku 2022 na jednu z obslužných koľají vysypal štrk a pred minuloročnou sezónou areál v jeho vlastníctve oplotil. Plotom obohnal aj samotné koľajnice a na trať položil betónové zábrany, čím znemožnil jazdu vlakom smerom na Dobroč. Súd však vydal neodkladné opatrenie, na základe ktorého majiteľ pozemku musí odstrániť zábrany a plot, ktorým bránil v prevádzke železnice. Keďže ich neodstránil, spravil to sám prevádzkovateľ železnice. Súdny spor naďalej pokračuje.

„Situácia je taký, nazvem to pat. Prirovnám to k vojne na Ukrajine. Máme proti sebe silných súperov. Bránime sa v zákopoch a sme odkázaní na pomoc vyššie postavených ľudí a právnikov. Tým musíme platiť veľké peniaze. Miesto toho, aby sme rozvíjali železničku, platíme im. Spory síce vyhrávame, ale stále sa to točí na súdoch,“ uvádza Aleš Bílek, riaditeľ Čiernohronskej železnice.

Podľa jeho slov neberú žiadne štátne dotácie, žiadnu podporu od obcí, kraja či štátu. Snažia sa prežiť sami. „Keby nám dali neprajníci pokoj, bez problémov prežívame. Problém je, že proti nám ide v súčasnosti veľa ľudí i inštitúcií, dokonca aj štátnych. Všetci sa snažia dokázať, že my tu robíme niečo zle. Mám z toho zlý pocit, že je to na niekoho objednávku. Nemá to iné vysvetlenie. Cieľom je zničiť železničku a následne ju prevziať. Ľudia, ktorí si myslia, že je toto strašný biznis, by už mali pochopiť, že to žiadny biznis nie je. Všetko je robota dobrovoľníkov a železnička v podstate nezarobí ani sama na seba. My to robíme 40 rokov a vieme posúdiť, či to na seba zarába, alebo nie. Je to národná kultúrna pamiatka. A ktorá kultúrna pamiatka na svete na seba zarába?“ pýta sa Bílek.

Situácia môže dospieť až k tomu, že celý spor ukončí existenciu železničky na Horehroní. „Jednoducho sa mi môže niečo stať, alebo prestanem mať silu a prestaneme bojovať. V tej chvíli vyhrajú a jediné, čo tým dokážu, je to, že to zničia. Železnička je veľmi zraniteľná. Zastaviť a zničiť sa to dá ľahko, ale dať to opäť do poriadku, to si neviem predstaviť. Je to veľmi zložitý proces, najmä po stránke legislatívnej,“ hovorí riaditeľ železničky.  

„Bohužiaľ, zatiaľ sme mohli zrušiť iba plot, čo išiel cez štreku. Plot popri koľajniciach po celom tom pozemku stále stojí. My tam chodíme ako v králikárni, je to nebezpečné a nemáme kam dávať sneh, keď je zima. Verím však, že nakoniec zvíťazí pravda a my sa už budeme môcť venovať iba chodu a rozvoju železničky. Celý spor sa však môže ťahať roky,“ dodáva s nádejou Bílek.