Ľudia v mestách žijú vo svojich bublinách. Ako sa to dotýka obyvateľov vidieka?
Vajcia nekupujem v obchode ale od kamaráta v dedine. Keď som zapadol s autom opäť v snehu, nevolal som odťahovku, hrabať mi pomáhal sused. Prasknutý ventil na prívode vody vymenil majster z našej dediny. To, že vyteká, odhalil a nahlásil v čase, keď bola celá rodina preč, známy z dediny, ktorý sa okolo môjho domu pravidelne prechádza. Občas len tak, sám od seba, poseká trávu na lúke pred mojím domom, aby si mali moje deti kde kopnúť loptu. My pre jeho psov niekedy zanesieme kože, kosti a zvyšné mäso z mrazáku.
Pre nález bomby v okolí Mlynských Nív v Bratislave odporuèili evakuáciu
Ilustračné foto: Jaroslav Novák/TASR
Zažitou pravdou je, že veľké mestá sú kozmoplitnejšie a človek sa tam stretáva s rôznorodejšími ľuďmi. Človek však vo veľkých mestách žije omnoho anonymnejší a nezávislejší život. Veľké mestá izolujú viac než sociálne siete. Kým v New Yorku sú ľudia, ktorých nájde v apartmáne až niekoľko rokov po smrti exekútor, u nás si každý všíma všetko. Pár týždňov po presune z Bratislavy tu ľudia vedeli náš životný príbeh. Časť z neho vrátane mojej profesie sú síce vymyslené, ale záujem tam určite je.
Vo veľkom meste má človek kopu appiek a služieb na vybavenie toho, čo na dedine musí riešiť prostredníctvom vzťahov so živými ľuďmi. V mestách je intenzívnejší proces domestikácie človeka presunom variability medziľudských vzťahov na tie trhové.