Zažitou pravdou je, že veľké mestá sú kozmoplitnejšie a človek sa tam stretáva s rôznorodejšími ľuďmi. Človek však vo veľkých mestách žije omnoho anonymnejší a nezávislejší život. Veľké mestá izolujú viac než sociálne siete. Kým v New Yorku sú ľudia, ktorých nájde v apartmáne až niekoľko rokov po smrti exekútor, u nás si každý všíma všetko. Pár týždňov po presune z Bratislavy tu ľudia vedeli náš životný príbeh. Časť z neho vrátane mojej profesie sú síce vymyslené, ale záujem tam určite je.
Vo veľkom meste má človek kopu appiek a služieb na vybavenie toho, čo na dedine musí riešiť prostredníctvom vzťahov so živými ľuďmi. V mestách je intenzívnejší proces domestikácie človeka presunom variability medziľudských vzťahov na tie trhové.
Keď som žil vo Viedni, chodil som len do práce medzi bankárov a zabávať sa po podnikoch s ľuďmi z moje socio-ekonomickej bubliny. S niekým úplne mimo som mával len letmé styky napríklad na ulici v podobe dopytu bezmenných predstaviteľov žobráckych gangov z juhovýchodnej Európy. Kultúrnu rozmanitosť som zažil tak akurát v indickej alebo japonskej reštaurácii, alebo keď mi pravidelne ráno po ceste do práce oblečenému v obleku ponúkali v stanici metra africkí imigranti kokaín. Aby šichta v banke rýchlejšie zbehla.
Keď som sa presťahoval z Bratislavy na dedinu, jednou z mnohých zmien, ktoré som si všimol, bol dramatický nárast variability ľudských exemplárov, s ktorými prichádzam odrazu pravidelne do styku. U nás na dedine stretám ľudí, o ktorých som v Bratislave maximálne čítal. Ľudí v exekúcii, alkoholikov, rasistov, pytliakov, zlodejov dreva, lesníkov, družstevníkov, xenofóbov, homofóbov, ochranárov či ľudových liečiteľov.
S mnohými nesúhlasím, zato si viem o niečo živšie predstaviť voličov podivných strán, ich život, pohľad na svet a problémy. Zrazu majú konkrétne mená a tváre. Vaše deti chodia s ich deťmi do škôlky, stretávate sa v tom istom obchode. Závislosť jedného od druhého v menších sídlach s ľuďmi, s ktorými nemáte takmer nič spoločné – záujmy, ideológiu, náboženstvo či spoločenský status a dlhodobo opakované interakcie ľudí žijúcich vedľa seba učia tolerancii, dlhý horizont spolužitia zasa umeniu kompromisu.
Zdá sa, že nejde iba o moje anekdoty a intuíciu. Štúdia z dát 9,6 milióna telefónov Američanov (1,6 miliardy stretnutí) skúmala, kto s kým sa počas dňa stretáva z hľadiska socio-ekonomickej diverzity:
"V rozpore s očakávaniami sú obyvatelia veľkých kozmopolitných oblastí menej vystavení sociálno-ekonomicky rôznorodým jednotlivcom (...) väčšia sociálno-ekonomická segregácia vo veľkých mestách vzniká preto, že ponúkajú väčší výber diferencovaných priestorov zameraných na konkrétne sociálno-ekonomické skupiny (...) veľké mestá sa stali strojmi na vytváranie homofílií [tendencia jednotlivcov mať pozitívne alebo neutrálne vzťahy s ľuďmi, ktorí sú si v sociálne dôležitých oblastiach spoločensky podobní, pozn. autora], ktoré sú oveľa viac segregované ako malé mestá."
Miera segregácie (os Y) vs. veľkosť sídla podľa populácie Zdroj: Nilforoshan, H., Looi, W., Pierson, E. et al. Human mobility networks reveal increased segregation in large cities. Nature (2023)
„Ale ja som bola dnes večer v Bratislave v podniku so známymi a všetci pri stole prišli do mesta z regiónov,“ spochybňuje Jana na sociálnej sieti prenositeľnosť záverov štúdie na Slovensko. A všetci majú vysokú školu, nadpriemerný plat a pocit úspechu z toho, že sa im podarilo utiecť do mesta. To je však pointou môjho článku. Takto socio-ekonomická rôznorodosť nevyzerá.
Nerozumejte mi zle. Nehodnotím, nefrflem. Nemám nič proti životu v bubline. Naopak, sám sa snažím bublinu „mojich“ ľudí neustále cibriť. V meste je však tvorba týchto bublín (homofílií) a život v nich omnoho jednoduchší. Na dedine alebo v menšom meste nikdy nie ste ostrov. Každodenná závislosť od okolia, nanútená skúsenosť rôznorodosti ľudských existencií, bránia človeku vo svojej bubline opustiť realitu a držia ho v kontakte so Zemou.
O kľúčový rozdiel ide hlavne pri hľadaní optimálneho modelu správy vecí verejných. Keď ľudia z veľkého mesta skúšajú riadiť celú, takú rôznorodú krajinu, akou je Slovensko, potom riešia problémy svojej bubliny namiesto problémov ľudí z regiónov, o ktorých existencii často ani netušia.
