Štát chce sledovať váš zostatok na účte. Má to zabrániť praniu špinavých peňazí

Štát by mal nahliadať do bankových účtov fyzických a právnických osôb a sledovať zostatky na nich. Slovenské ministerstvo vnútra chce opatrením zakročiť proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Dotknúť sa to však má aj osôb, ktoré z trestnej činnosti nie sú podozrivé. Návrh ide nad rámec príslušnej európskej smernice.

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sú vážnymi spoločenskými fenoménmi. Koordinovaný boj proti nim sa sleduje aj na centrálnej úrovni Európskej únie. Členské štáty v snahe potierať toto konanie musia nasledovať smernice, ktoré sú pre ne záväzné, čo sa týka dosiahnutia výsledku, no formu a metódy necháva Brusel v kompetencii jednotlivých vlád.

Jednou z týchto domácich úloh bolo uplatnenie centralizovaných a automatizovaných mechanizmov, ktoré by umožnili identifikovanie držiteľov bankových a platobných účtov a takisto aj bezpečnostných schránok. Na splnenie povinnosti malo Slovensko čas do minulej jesene.

Porušenie bankového tajomstva?

Uvedený termín Slovensko nielen nestihlo, ale Matovičova vláda legislatívu v tejto veci navyše posúva do pomerne kontroverznej sféry a nad rámec požiadaviek smernice. Ministerstvo vnútra navrhuje vlastnú podobu centrálneho registra, ktorého súčasťou budú aj údaje o zostatkoch peňazí na účtoch konkrétnych klientov.

Na odkrytie bankového tajomstva upozornila Republiková únia zamestnávateľov a Slovenská banková asociácia vo svojich pripomienkach k plánu obnovy, v ktorom vláda tiež skloňuje nový register. Konkrétne v kapitole týkajúcej sa korupcie.

Ministerstvo: Je to dôležité

Rezort Romana Mikulca je presvedčený, že žiadať informácie o zostatkoch na účtoch je v súlade s európskou legislatívou. „Je to dôležitá informácia, vďaka ktorej sa príslušným orgánom umožní efektívne vykonávať úkony súvisiace so zaistením výnosov z trestnej činnosti,“ konštatuje.

Ak chcú úrady zistiť takéto údaje teraz, s bankami komunikujú po starom – papierovo. Pri podozrení z trestnej činnosti ich peňažné ústavy musia informovať o účte a zostatkoch či pohyboch klienta. No trvá to spravidla niekoľko dní.

Kto by mal mať prístup?

Denník E informuje, že zákon sa svojím rozsahom dotkne každého – od veľkých firiem až po bežných ľudí. Pod dohľadom budú môcť byť nielen účty ľudí podozrivých z prania špinavých peňazí, ale všetkých. Kompetentní budú vidieť nielen informáciu, kde má osoba účet zriadený, ale aj zostatok na ňom.

Údaje z centrálneho registra účtov môže sledovať služba kriminálnej polície, orgány činné v trestnom konaní alebo súd, Kriminálny úrad finančnej správy, Slovenská informačná služba či Vojenské spravodajstvo. Pokiaľ ide o špeciálne účely, okruh subjektov môže byť ešte širší.