Poslankyňa Progresívneho Slovenska počas rozpravy v Národnej rade povedala, že špeciálna prokuratúra „presadzuje koncept stíhania a odsúdenia ľudí, ktorí spáchajú korupčnú alebo inú ekonomickú trestnú činnosť, a to bez ohľadu na to, či ide o ľudí blízkych vláde alebo samotných politikov“.
V porovnaní s tým podľa nej „generálny prokurátor Maroš Žilinka presadzuje koncept zabezpečovania beztrestnosti smeráckych ľudí prostredníctvom paragrafu 363“.
Plaváková presadzovanie "dvoch odlišných konceptov trestnej politiky štátu" označila za dôvod, prečo sú Úrad špeciálnej prokuratúry a generálna prokuratúra v "inštitucionálnej vojne".
Žilinka tvrdí, že Plavákovej argumenty nie sú vecné. Za svojimi rozhodnutiami si stojí
Žilinka sa rázne ohradil. Okrem uvedených vyjadrení mu prekáža aj to, že ho Plaváková označila za „toho generálneho prokurátora, ktorý poslušne uplatňuje paragraf 363, aby pomohol vašim ľuďom“. Plavákovej tvrdenia podľa neho nemajú „absolútne nič spoločné s vecnou argumentáciou“.
„Tvrdenia poslankyne (…) nie sú ničím iným, ako hrubým očierňovaním generálneho prokurátora SR a v konečnom dôsledku aj urážkou všetkých prokurátorov generálnej prokuratúry podieľajúcich sa na vybavovaní agendy ‚paragrafu 363‘ v očiach verejnosti, ktoré negatívne zasahujú do vnímania dôveryhodnosti a dobrej povesti prokuratúry SR,“ mieni Žilinka.
V statuse na Facebooku odmietol aj spájanie jeho osoby s akoukoľvek skupinou politikov a deklaroval, že vždy „presadzoval a bude presadzovať ochranu zákonnosti“.
Žilinka uviedol, že za každým rozhodnutím v spojitosti s paragrafom 363 si „plne stojí“ a zdôraznil, že „žiadne rozhodnutie nebolo ovplyvnené osobným statusom, zmýšľaním, alebo postavením osôb, ktorých sa týkalo, a jediným kritériom bolo zistenie, či rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol zásadným spôsobom porušený zákon“.
„Podsúvanie nekritického obrazu, že tu existuje pomerne úzka skupina prokurátorov, ktorým jediným záleží na spravodlivosti, za súčasného vykresľovania generálneho prokurátora ako prekážky spravodlivosti, považujem za nesmierne škodlivé,“ napísal Žilinka. „Zvlášť, ak sa tak deje zo strany poslankyne a členky Ústavnoprávneho výboru NR SR.“
Plaváková vyzýva Žilinku, aby podporil obmedzenie použitia paragrafu 363
Na tieto slová opätovne zareagovala aj progresívna poslankyňa. "Ak nechce byť videný ako prisluhovač Smeru, tak nemá účelovo využívať svoje právomoci," reagovala Plaváková na Žilinkov status.
Namiesto toho, aby obhájila svoj názor, sa však politička rozhodla pre ďalší útok:
"Je zaujímavé, aký je pán generálny prokurátor citlivý na svoju vlastnú osobu," napísala poslankyňa, ktorú najviac mrzí to, že sa Žilinka "ako generálny prokurátor nevenuje viac bežným ľuďom a napríklad nenávistným útokom, ktorým desaťtisíce ľudí na Slovensku pravidelne čelia. Alebo domácemu násiliu, či rodovo podmienenému násiliu. To ho nijako netrápi. Ale vyjadrenia na vlastnú osobu vníma takto citlivo".
Ak dáme bokom ideologické poznámky, ide o neférový útok, keďže Žilinka práve prípadom, ako je domáce násilie či iným mediálne viditeľným prípadom venuje pomerne veľkú pozornosť.
Generálna prokuratúra podľa Plavákovej používa paragraf 363 "aj v prípadoch, keď mal o obvineniach napríklad už rozhodovať súd. A zhodou okolností je to takmer vždy iba v prípadoch, ktoré sa týkajú politikov, najmä vládneho Smeru a čiastočne aj Hlasu či SNS".
Za opozičné Progresívne Slovensko deklarovala, že navrhujú obmedzenie uvedeného paragrafu, pretože majú podozrenie, že je "využívaný v prospech iba jednej strany".
"To, či sú obvinenia založené na skutočných dôkazoch a či sa dané skutky naozaj stali, má vždy podliehať súdnej kontrole, nemá to byť v rukách jedného človeka," mieni Plaváková, ktorá vyzvala Žilinku na "verejnú podporu nášho legislatívneho návrhu", pretože "jeho rozhodnutia o použití paragrafu 363 by boli následne preskúmateľné súdom a tak by nemusel čeliť žiadnym podozrenia z jeho zneužívania".
Pripomeňme, že paragraf 363 bol viackrát použitý v prípadoch, keď generálna prokuratúra uznala, že obvinenie bolo neodôvodnené. Niekoľkokrát k jeho použitiu došlo po stanovisku, ktoré nepísal generálny prokurátor, ale jeho námestník.
Naopak, minimálne v dvoch prípadoch sa orgány štátu museli ospravedlniť obvineným alebo zadržaným za postup vyšetrovateľov a špeciálnej prokuratúry, pretože boli poškodené ich práva. Išlo okrem iného o mediálne známe prípady Jaroslava Haščáka či Roberta Kaliňáka.