Horšie ako v Mariupole a Aleppe. Dáta ukazujú mieru zničenia Pásma Gazy a útrap jej obyvateľov
Izrael už zhruba tri mesiace vedie v Pásme Gazy odvetnú reakciu za útok militantného palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra. Pripomeňme, že pri násilnej akcii vtedy na izraelskej strane zahynulo 1 200 osôb a ďalších 240 odvliekli do zajatia.
Cieľom vzdušnej a pozemnej vojenskej kampane židovského štátu je úplná porážka Hamasu a odstránenie akýchkoľvek vojenských hrozieb a následne odovzdanie civilnej správy do rúk palestínskym inštitúciám, teda aspoň podľa nedávnych vyjadrení ministra obrany Joava Galanta.
Izrael však pre svoje nekompromisné deštruktívne metódy stráca bezvýhradnú podporu aj tých najvýznamnejších spojencov USA a EÚ, minimálne vo verbálnej rovine. Čo však tieto metódy spôsobujú, ak príde na rad reč čísel? Odpoveď v posledných dňoch nezávisle od seba ponúkli britské médiá Financial Times a Guardian a americký denník Wall Street Journal (WSJ).
Desiatky tisíc mŕtvych
Ministerstvo zdravotníctva v Gaze cez uplynulý víkend uviedlo, že o život už prišlo takmer 23-tisíc Palestínčanov a ďalších viac ako 58-tisíc utrpelo zranenia. Toto číslo nerozlišuje medzi bojovníkmi a civilistami, ale odhadom 70 percent tvoria ženy a deti. Ďalších zhruba 7-tisíc je údajne nezvestných a väčšina z nich je pravdepodobne mŕtva.
Keďže rezort kontroluje hnutie Hamas, dáta sú pravidelne predmetom spochybňovania, či už viac alebo menej otvoreného. Ich relevancii však hrajú do karát minimálne dve veci.
V decembri minulého roka, keď palestínske ministerstvo uviedlo, že počet obetí dosiahol takmer 16-tisíc, denník Times Of Israel (TOI) s odvolaním sa na vysokých vojenských predstaviteľov napísal, že o život v tejto enkláve prišlo okolo 5-tisíc bojovníkov Hamasu a 10-tisíc civilistov, čo je takmer zhodný údaj.
Guardian takisto podotýka, že záznamy ministerstva vo viacerých konfliktoch v minulosti boli vo všeobecnosti v súlade s inými zdrojmi: napríklad po krátkej vojne medzi Izraelom a Hamasom v roku 2014 uvádzalo číslo 2 310 mŕtvych, zatiaľ čo OSN neskôr dospela k odhadu 2 251 a Izrael 2 125.
Asi 85 percent ľudí je vysídlených, 25 percent hladuje
Drvivá väčšina z tých, ktorí izraelské akcie prežili, musela opustiť svoje domovy. Hoci nie je možné dopátrať sa k presným číslam, do konca roka palestínska agentúra OSN UNRWA odhadla, že v dôsledku vojny bolo vnútorne vysídlených 1,9 milióna ľudí, čo predstavuje takmer 85 percent tamojšej populácie.
Približne milión ľudí – polovica obyvateľstva Gazy – v súčasnosti žije v južnom pohraničnom meste Rafa a jeho okolí. Pred začiatkom vojny pritom bolo domovom iba okolo 280-tisíc ľudí. Utečenci, ktorí môžu cez hraničný priechod Rafa utiecť do Egypta, sa rátajú iba v stovkách. Káhira už totiž predtým varovala, že násilné presídlenie Palestínčanov na svoje územie nebude akceptovať.
Izraelský minister financií Bezalel Smotrič a jeho kolega, minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir, nedávno pobúrili tvrdením, že Palestínčania by mali byť nabádaní k tomu, aby sa vysťahovali z Pásma Gazy, kam by sa tak mohli vrátiť izraelskí osadníci.
Financial Times takisto pripomína, že štvrtina populácie bola podľa OSN dotlačená k hladovaniu. „Ľudia stoja hodiny v rade na chlieb alebo na toaletu. Mnohí nevedia, či ich domy ešte stoja,“ dokresľuje situáciu denník.
Gaza sa mení na hromadu betónu
Rovnaký denník vychádzajúc z dát nazbieraných medzi začiatkom vojny a Vianocami napísal, že v Pásme Gazy bolo zničených alebo poškodených desiatky tisíc budov.
Najhoršia situácia je v severnej časti Pásma Gazy, kde sa odhad hýbe v intervale zhruba 31- až 37-tisíc budov, v meste Gaza ide o 43- až 50-tisíc budov, v meste Dajr al-Balah 12- až 16-tisíc, v Chán Júnise 27- až 35-tisíc a v Rafe 7- až 11-tisíc.
Na celom území palestínskej enklávy je v dôsledku vojny zničená zhruba trtina budov. Agentúra AP uviedla, že miera devastácie je horšia ako pri zničení sýrskeho Aleppa alebo pri ruskom bombardovaní Mariupolu.
Vo veľkej miere ide o logický odraz intenzity izraelských akcií. Na porovnanie, údaje od skupiny Airwars, na ktoré sa odvoláva Guardian, naznačujú, že koalícia pod vedením USA proti Islamskému štátu v Iraku vykonala v rokoch 2014 až 2017 zhruba 15-tisíc útokov. Izraelská armáda už uskutočnila 22-tisíc útokov v Gaze za menej ako tri mesiace.
To nie je všetko, takmer polovica izraelských bômb zhodených na Pásmo Gazy bola neriadená, čo zásadným spôsobom zvyšuje riziko pre civilistov. Hodnotenie vypracoval Úrad riaditeľa Národnej spravodajskej služby a americkej televízii CNN ho opísali tri anonymné zdroje. V čase zverejnenia výsledkov, teda pred menej ako mesiacom, platilo, že celkovo zhodil židovský štát na palestínsku enklávu okolo 29-tisíc bômb.
Rekonštrukcia tejto malej oblasti bude stáť miliardy dolárov. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) oveľa obmedzenejšia vojna v roku 2014 spôsobila škody od troch do šiestich miliárd amerických dolárov.
„Je to ako kópia číslo dva nemeckých miest po druhej svetovej vojne – toto je teraz Gaza, všetko musíte postaviť od nuly,“ hovorí Mchaimar Abusada, docent politológie na univerzite Al-Azhar v Gaze.
Deštrukcia sa aj podľa iných expertov podobá tej, ktorú zanechalo spojenecké bombardovanie nemeckých miest počas druhej svetovej vojny „Slovo ‚Gaza‘ sa zapíše do histórie spolu s Drážďanmi a ďalšími známymi mestami, ktoré boli bombardované,“ povedal Robert Pape, politológ z Chicagskej univerzity a autor histórie leteckého bombardovania.
Rany pre kritickú infraštruktúru
Zaťažkávacou skúškou prechádza aj kritická a iná dôležitá infraštruktúra v oblasti. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že 23 z 36 nemocníc v Pásme Gazy k 3. januáru vôbec nefungovalo, pričom predchádzajúci počet 3 500 lôžok klesol k 10. decembru na 1 400.
Veľkú ranu dostáva aj vzdelávací systém Palestínčanov. Podľa dát, na ktoré sa odvoláva Guardian, bolo zničených alebo vážne poškodených minimálne 104 škôl, pričom mnoho tých, ktoré stoja, neplní svoj účel a slúži najmä ako útočisko pre vnútorne vysídlených utečencov.
Bombardovanie poškodilo aj mnohé tamojšie byzantské kostoly, starobylé mešity, továrne, nákupné centrá, luxusné hotely, divadlá, reštaurácie, kaviarne a iné objekty.
He Yin, docent geografie na Kentskej štátnej univerzite v Ohiu, na ktorého sa odvolal WSJ, odhadol, že 20 percent poľnohospodárskej pôdy v Gaze bolo poškodenej alebo zničenej.
„Medzitým bola produkcia vody 30. decembra na úrovni 7 percent predvojnových zásob a na každých 4 500 ľudí pripadá len jedna sprcha a na každých 220 ľudí jedna toaleta. Tieto podmienky robia zo šírenia chorôb veľmi naliehavý problém,“ podotkol Guardian.