Okrem Zväzu nemeckej katolíckej mládeže pobúrila tlačová správa dikastéria aj iniciatívu „Out in Church – Za cirkev bez strachu“. Jej spoluzakladateľ rímskokatolícky kňaz Bernd Mönkebüscher sa pre portál katholisch.de vyjadril, že bude v liturgickom požehnávaní homosexuálnych párov aj napriek zákazu Vatikánu pokračovať.
„Vyjadrenia Vatikánu k deklarácii odhaľujú absolútnu vzdialenosť od človeka, a tým aj od Boha," povedal Mönkebüscher. Podľa kňaza padernbornskej arcidiecézy je momentálne skôr otázne, ktorý „iregulárny pár“ by za týchto podmienok chcel vôbec prijať požehnanie, keďže stanovisko Vatikánu je podľa neho ponižujúce.
Posila pre konzervatívcov
Na druhej strane nechýbajú ani v Nemecku biskupi, ktorí spornú deklaráciu kritizujú pre prílišnú liberálnosť. Konzervatívnu menšinu biskupov prevažne z Bavorska posilnil nedávno menovaný bamberský arcibiskup Herwig Gössl.
„Ak takéto partnerstvá požehnáme, učenie cirkvi by sa muselo vyvinúť tak, aby sa homosexuálne skutky už nepovažovali za vážny hriech. Teraz pápež hovorí, že nemeníme učenie, ale pastori by mali predsa požehnávať,“ povedal v rozhovore pre Süddeutsche Zeitung doterajší diecézny administrátor.
Medzičasom stúpol počet diecéz, ktoré odmietajú požehnávať páry žijúce v iregulárnych zväzkoch. V tomto zmysle inštruoval svojich kňazov peruánsky biskup Rafael Escudero, aby „nevykonávali žiadnu formu požehnania“ párov rovnakého pohlavia alebo párov v „iregulárnych zväzkoch“. Inštrukciu odôvodnil slávnostnou prísahou pri svojej biskupskej konsekrácii, že zachová poklad viery v čistote a neporušiteľnosti v súlade s tradíciou, ktorá je v cirkvi prítomná od čias apoštolov.
Podobný postoj zaujalo aj deväť francúzskych biskupov, ktorí ani naďalej nebudú odopierať požehnanie jednotlivcom identifikujúcim sa ako homosexuáli. „Požehnanie homosexuálnych zväzkov však nie je možné,“ zverejnil vo vyhlásení na Nový rok arcibiskup Pierre d'Ornellas z Rennes. Slovenskí biskupi si zatiaľ nechali čas na štúdium deklarácie. Ich vyjadrenie by malo prísť v blízkej budúcnosti.
Prvé milosrdenstvo je pravda
Ku kritikom deklarácie Fiducia Supplicans sa pridal aj emeritný prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinál Robert Sarah. „Nestaviame sa proti pápežovi Františkovi, ale pevne a radikálne sa staviame proti heréze, ktorá vážne podkopáva cirkev, Kristovo telo, pretože je v rozpore s katolíckou vierou a tradíciou,“ napísal v komentári známy konzervatívny kardinál 6. januára na talianskom blogu Settimo Cielo.
Podľa vzoru Čadu, Kamerunu a Nigérie, kde spornú deklaráciu odmietli, povzbudil sedemdesiatosemročný kardinál z Guiney k rovnakej reakcii aj ostatné biskupské konferencie. „Pravda je prvé milosrdenstvo, ktoré Ježiš ponúka hriešnikom,“ napísal kardinál a pokračoval: „Sloboda, ktorú musíme ponúknuť ľuďom žijúcim v homosexuálnych partnerstvách, spočíva v pravde Božieho slova. Ako sa opovažujeme im nahovárať, že je dobré a že to chce Boh, aby zostali vo väzení hriechu?“
Právo verzus milosť
Kardinál zhodnotil aj širšie súvislosti. Vatikán chcel deklaráciou okrem iného reagovať aj na nepriaznivú situáciu katolíckej cirkvi v Nemecku, kde sú liturgické požehnania iregulárnych zväzkov miestami na dennom poriadku. Deklarácia sa vybrala strednou cestou, keď síce požehnania odobrila, ale iba „bleskové“ a nie liturgické.
Stredná cesta sa však neukázala ako tá zlatá, ale ako cesta do stredu medzi dva mlynské kamene. Jedna strana tvrdí, že na to má „právo“. Druhá strana zasa, že na splnenie tohto „práva“ nemá právomoc. Možno sme sa až príliš zahryzli do svojich „právnych nárokov“ tam, kde žiadne nie sú. Uprostred cirkvi totiž stoja iné slová: „milosť a pravda, (ktoré) prišli skrze Ježiša Krista.“ (Jn 1, 17)
