Košická vojna. Kto z koho?

KOŠICE - Komunálna politika môže byť veľmi zaujímavá a pestrá. Niekedy až príliš. Dokonca prináša aj otvorené konflikty.

Primátor Polaček Košický primátor stopol podielové dane pre košické mestské časti. Foto: Boris Macko

Príkladom sú bohužiaľ Košice. Spory medzi primátorom, niektorými starostami aj mestskými poslancami vygradovali do nezakrytej zákopovej vojny. A ako každá vojna, i táto začína prinášať čoraz väčšie škody. Najnovšie si primátor Jaroslav Polaček zaumienil, že mestským častiam nevyplatí podielové dane. Štát ich posiela mestu v plnej výške. No z magistrátu odišla od septembra minulého roka len polovica. Za december pre istotu vôbec nič. Dôvod? Mestské časti predsa dostali vyše 6 miliónov eur za pomoc ukrajinským utečencom.

Lenže to je akoby firma nevyplatila mzdu zamestnancovi len preto, lebo daňový úrad vrátil preplatok vo výške platu. Primátorovi prekáža aj to, že väčšinu peňazí minú mestské časti na chod úradu, či odmeny pre miestnych poslancov. Rovnako aj počet mestských častí sa mu zdá privysoký. Iste, to má racionálny základ, lenže primátorovi to doteraz vyše päť rokov nejako neprekážalo. A áno, je jasné, že Košice si už nemôžu dovoliť 22 mestských častí.

No zatiaľ platia súčasné pravidlá, predpisy aj zákony. Súčasný status quo týkajúci sa podielových daní môžu meniť príslušné inštitúcie. Lenže medzi nimi nie je ani mesto, ani primátor. Túto záležitosť rieši Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 564/2004 Z. z. A v ňom je jasne uvedené, že výnos dane rozdeľuje a poukazuje obciam a vyšším územným celkom daňový úrad podľa kritérií, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením; vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví aj spôsob rozdeľovania a poukazovania tohto výnosu dane. Zákon upravuje aj spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane – je to na základe dohody s republikovými združeniami obcí a zástupcami vyšších územných celkov.

Mesto teda nemôže len tak nevyplatiť mestským častiam podielové dane, ktoré im patria. Ak áno, porušuje tým zákon. Viacerí starostovia veľkých mestských častí už chystajú právne kroky vrátane trestného oznámenia. A to môže mať pre vedenie mesta nepríjemnú dohru. Navyše sú tu okrem finančných škôd aj iné. Morálne. Aspoň aká – taká vzájomná dôvera medzi primátorom, resp. vedením mesta, starostami a väčšinou mestských poslancov je fuč. To je zlá správa, lebo dôsledky vzájomného súperenia budú mať ešte necelé tri roky do konca tohto volebného obdobia nepríjemné dôsledky pre celé mesto.

Viacerí starostovia mestských častí už avizovali, že nebudú mať na výplaty pre zamestnancov miestnych úradov. Práve tam si obyvatelia chodia vybavovať bežnú agendu, ktorá sa ich týka. Navyše neostane ani na výkon tých mála kompetencií, ktoré má väčšina mestských častí. Takže ak sa primátor rozhodol „priškrtiť“ mestské časti, v podstate si opäť zobral za rukojemníkov Košičanov. Je to smutný paradox, keďže jedine oni môžu rozhodovať o ďalšom politickom (ne)bytí primátora, starostov aj poslancov.


Atentát na premiéra Róberta Fica bol spočiatku klasifikovaný ako pokus o úkladnú vraždu. Prekvalifikovanie atentátu na teroristický útok zo strany prokuratúry bolo pomerne prekvapivé pre chýbajúci motív, na čo nedávno upozornil aj Najvyšší súd SR.…
Prejsť na článok