Slováci sa blysli v Írsku. Dokážu odhaliť neznáme miestnosti v pyramídach, krypty aj tajné chodby

Ako „nazeranie pod povrch zeme“ funguje?

Naša práca spočíva v meraní a vyhodnocovaní rôznych fyzikálnych polí, ktoré meriame pomocou na to určených prístrojov. Súčasťou týchto prístrojov je zakaždým citlivý senzor alebo zariadenie, ktoré určitým spôsobom reaguje na zmeny vo fyzikálnych poliach. Uvedený senzor môže byť konštruovaný na rôznych fyzikálnych princípoch – od mechanickej reakcie na určitý podnet až po zmeny v kvantových javoch. V súčasnosti je väčšina geofyzikálnych prístrojov založená na digitálnej technológii. To znamená, že prístroje si ukladajú vo vnútornej pamäti namerané údaje, ktoré sú potom následne počítačovo spracované pomocou rôznych matematických postupov a špecifických softvérov.

Merania sú realizované na izolovaných bodoch alebo pozdĺž línií, ktoré pretínajú hľadané objekty a štruktúry. V niektorých prípadoch sa „skenujú“ aj celé plochy, napríklad pri archeologických prieskumoch.

Je vaša metóda v niečom špecifická?

U nás sú používané štandardné metódy, ktoré boli vyvinuté vo svete, hlavne v Európe a USA. V rámci niektorých metód sme priniesli určitý rozvoj v metodike a v oblasti ich aplikácií, čím sme sa stali známymi aj v zahraničí.

Ako príklad môžem uviesť metódu gravimetrie, presnejšie metódu mikrogravimetrie, ktorá je zameraná na vysoko presné meranie zemskej príťažlivosti – konkrétne na meranie hodnôt gravitačného zrýchlenia. Táto metóda sa používa ako doplnková metóda v nedeštruktívnom archeologickom prieskume pri detekcii podpovrchových dutín, ako sú väčšie hrobky, krypty, pivnice alebo podzemné chodby.

Náš tím vyvinul metodiku spracovania týchto údajov do takej miery, že sme pozývaní na medzinárodné vedecké konferencie, kde prednášame o našich postupoch a získaných výsledkoch. Veľkým ocenením pre nás bola aj skutočnosť, že sme boli pred rokom vyzvaní redaktorkou vysoko renomovaného anglického časopisu Nature na vypracovanie samostatného komentáru, ktorý popisoval naše skúsenosti s mikrogravimetrickou metódou pri jej praktických aplikáciách.

Dokázali by ste vďaka vašej metóde objaviť doposiaľ neznáme priestory napríklad v pyramídach?

Práve spomenutá mikrogravimetria je vhodná metóda na detekciu dutín (prítomnosť dutiny predstavuje úbytok hmôt na danom mieste – uvedený úbytok vedie k zníženiu gravitačného zrýchlenia nad takýmto miestom).

Pred niekoľkými rokmi bola objavená doteraz neznáma dutina veľkých rozmerov v Cheopsovej pyramíde v Egypte – pomocou registrácie produktov kozmického žiarenia (takzvaných muónov), ktoré prenikajú cez horniny, ako aj cez kamenné prvky stavieb. Náš tím publikoval spolu s nemeckými a českými kolegami v rešpektovanom medzinárodnom vedeckom časopise Journal of Archaeological Science: Reports článok, v ktorom teoreticky dokazujeme, že dutinu s takýmito veľkými rozmermi by bolo možné za určitých podmienok detegovať aj pomocou veľmi presných mikrogravimetrických meraní na povrchu pyramídy.

Radi by sme tieto naše predpoklady overili aj v praxi, to je ale zatiaľ pre nás veľká výzva – z finančného, ako aj administratívneho hľadiska.

Takýto výskum ste v praxi naozaj robili. Íri o ňom natočili dokument. Skúmali ste priestory mohyly Newgrange. K akým záverom ste dospeli?

V roku 2022 sme boli pozvaní do Írska, kde sme uvedenú metódu mikrogravimetrie (spolu s georadarovými meraniami) realizovali na ich najznámejšej mohyle z obdobia mladšej doby kamennej – na lokalite Newgrange.

Stali sme sa súčasťou dokumentu, ktorý o tomto prieskume natočila súkromná írska televízia TG4 (dokument s názvom „Rú na Bóinne“ je možné si pozrieť online na ich webstránke).

V rámci uvedeného prieskumu sa nám podarilo získať indície prítomnosti druhej pohrebnej komory v rámci tejto mohyly – naše výsledky by však bolo potrebné overiť pomocou ďalších doplňujúcich meraní. Napriek tomu boli tieto naše výstupy prijaté v írskych médiách s vysokým rešpektom.