Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Od starovekého Ríma až po Japonsko. Obdoby šibačky a oblievačky vo svete

Spôsoby slávenia Veľkej noci na Slovensku často udivujú cudzincov, no nie vždy v dobrom. Hoci šibačka a polievačka patrí právom medzi najjedinečnejšie zvyky Slovákov, ale i Čechov, Poliakov či Maďarov, stredná Európa nie je svojím šibaním jedinečná až tak, ako by ste si mohli myslieť.

Veľkonočný pondelok v Liptovskom Mikuláši. Foto: Andrej Galica/TASR

Veľkonočný pondelok v Liptovskom Mikuláši. Foto: Andrej Galica/TASR

Publikované: 

Praktiky, od ktorých sme si museli dať počas pandemického obdobia nútenú pauzu, sa vyvinuli v rôznych kútoch sveta a v rôznych kultúrach, ich význam však ostáva prekvapivo podobný. Neviažu sa ale na Veľkú noc a majú svoje vlastné pestré korene.

Presuňme sa na začiatok od tradičného šibania a oblievania slovenských dievčat, od maľovania kraslíc či pestrých krojov. Zamierme na Apeninský polostrov, do doby Rímskej republiky a neskoršieho Rímskeho cisárstva.

Luperkálie

Dňa 15. februára oslavovali Rimania sviatok Luperkálií, nazývaný aj Februa (zrejme z etruského slova čistota, očistiť), podľa ktorého dnes nesie názov aj mesiac február. Rimania pripisovali pôvod zvyku Evanderovi, ktorý vraj priniesol z Grécka ich božský panteón, písmo a kultúru.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.