Husák sa od začiatku 60. rokov, po tom, čo vyšiel z väzenia na slobodu, profiloval ako zástanca slovenských národných politických ambícií. Tento proces vyvrcholil federalizáciou Československa. Federalizáciu dotiahol do konca práve Husák. Aj to treba oceniť. 

Zásluhy Husáka v SNP spomína i Fico. V poriadku. Potom už prechádza na klzkú pôdu.

Husák a normalizácia

Fico na sociálnej sieti napísal, že Husák zabránil represáliám v normalizačných 70. rokoch. Toto je už trochu ošemetnejšie. Isteže bol po sovietskej invázii v roku 1968 Husák a jeho vláda umiernenejším riešením ako pripravovaná robotnícko-roľnícka vláda ľudí ako Biľak, Indra a tak ďalej. Pokračovanie komunistického režimu znamenala však tak či tak.

Fico spomína jednotlivosti z Husákovej dlhej-predlhej politickej kariéry, ale zdráha sa pozrieť na tú kariéru ako celok. Husák bol presvedčeným komunistom od mladosti až do smrti. Vo väzenskej cele povedal spoluväzňovi, katolíckemu kňazovi Mastiliakovi: „Ako vy ste kňazom náboženstva, tak ja som kňazom komunizmu.“

To, že po roku 1968 hrozil v Československu horší variant, než akým sa stala Husákova vláda, bolo predsa logickým dôsledkom viacerých desaťročí československého komunizmu, ktorý bol formovaný viac Husákom ako Biľakom.

Husák ako predseda Zboru povereníkov, de facto slovenský premiér, dokázal urobiť mocenský komunistický prevrat už koncom roku 1947, teda skôr, než sa to komunistom podarilo vo februári 1948 v celoštátnom meradle.

Alebo inými slovami, ak by sa československým komunistom nepodaril koncom 40. rokov mocenský prevrat, k úspechu ktorého Husák mohutne prispel, tak by nás Husák o dvadsať rokov nemusel zachraňovať pred väčšími represáliami hroziacej robotnícko-roľníckej vlády a uštedriť nám len menšie prenasledovanie.

S touto logikou komunistov mám osobnú životnú skúsenosť. Ako dvadsiatnik a vysokoškolský študent som sa v súvislosti s kresťanským presvedčením dostal do konfliktu s komunistickou stranou. Nevyhodíme vás zo štúdia, povedal mi dekan fakulty. Na nejakú internú ašpirantúru (vtedajšie PhD) som však mohol zabudnúť. Myslím si, že vedenie fakulty bolo presvedčené o láskavosti svojho prístupu ku mne. Veď v 50. rokoch by ma boli vyrazili a možno by sa mi bolo povodilo ešte horšie.

Človek by už na to aj rád dávno zabudol, ale podaktorí toto myslenie preukazujú stále.

Foto: Robert Fico/FB

Blázni a neblázni v komunistickej strane

Na sociálnej sieti napísal Fico vetu: „...potom sa s ním (s Husákom) vysporiadali extrémni blázni v radoch komunistov, zatvorili ho, bili, ...“

Pri delení na „bláznov“ v radoch komunistov a tých ďalších v radoch komunistov už tušíme čosi zvláštne. Čím to je, že vtedy v celej východnej Európe a, samozrejme, už roky predtým v Sovietskom zväze, boli pri moci len „blázni“?! Lebo to, čo sa dialo s Husákom, sa dialo v komunistických radoch všade.

Tiež je tu otázka, kto za komunistickej vlády hneď po prevrate v roku 1948 začal zatvárať nekomunistických oponentov režimu? Boli to „blázni“ či „neblázni“ v radoch komunistov?

Napríklad Ján Ursíny, Husákov kolega z politického vedenia SNP, politik Demokratickej strany, bol vo vykonštruovanom procese odsúdený už v lete 1948. Bolo to v rámci politickej línie, ktorú podporoval aj predseda Zboru povereníkov Gustáv Husák.

Zdá sa, že rozlíšiť „bláznov“ od „nebláznov“ nie je niekedy ľahké.

Alebo nám chcel Robert Fico naznačiť, že za neblahé prejavy komunizmu môžu „blázni“, nie samotná ideológia?

No, nechajme to.

Kedy je Fico tvrdý?

Porovnajme mäkkosť Ficovho prístupu k Husákovi, človeku z výšin komunistickej moci, s Ficovým prístupom k popraveným mládencom z Bielej légie.

V roku 2022 prezidentka Zuzana Čaputová udelila Rad Ľudovíta Štúra in memoriam Antonovi Tunegovi, Albertovi Púčikovi a Eduardovi Tesárovi, ktorí viedli hrdinský nenásilný odboj proti komunistickému režimu, za čo boli režimom v roku 1951 popravení.

Proti ich vyznamenaniu sa strhla kampaň zo strany liberálov a bývalých komunistov. Písal som o nej tu. Tým popraveným chlapcom vyčítali členstvo v Hlinkovej mládeži, kde vstúpili ako ledva odrastení z tínedžerských rokov, a to, že sa zúčastnili v roku 1944 akéhosi spravodajského kurzu, čím boli „v spojení so Slovenským štátom“ a tým vraj šli proti SNP.

Fico sa tiež zapojil do kampane proti vyznamenaniu. O prezidentke povedal, že má rada fašistov a nacistov. Vraj nech sa prezidentka neodváži zúčastniť sa osláv SNP 29. augusta v žiadnej obci.

Traja mládenci Tunega, Tesár a Púčik nikdy nikomu neublížili. No ale fašisti, viete, fašisti.

To, že Husák je zodpovedný za sedemročné uväznenie Ursínyho, dôležitej postavy SNP, sa nespomína.

Foto: Robert Fico/FB

I ja som sa šiel pokloniť

Tridsaťpäť rokov od zrútenia komunizmu v Európe by som si od diskusie o tej minulosti naozaj už rád oddýchol. Ale nedostávam k tomu príležitosť.

Vo štvrtok 11. januára som cestou z redakcie Štandardu mimoriadne odbočil a pristavil som sa pri pamätníku obetiam komunizmu na Jakubovom námestí.  A poklonil som sa.