Dolinková si objednala analýzu o Rázsochách za 70-tisíc eur. Od firmy, ktorá má prepojenie na Pentu

"Penta si postaví nemocnicu bez ohľadu na potreby kraja či štátu, nikoho sa nepýta a potom sa štát pýta Penty, akú nemocnicu môže a ako by potrebovala, aby ju štát postavil," povedal Visolajský.

Narážal tým na Nemocnicu Bory, ktorá patrí tejto finančnej skupine a ktorú ministerka Dolinková zaradila v novej sieti nemocníc na tretiu úroveň, hoci pôvodne mala mať len druhú úroveň. Podľa LOZ pritom šéfka rezortu nezohľadnila možný konflikt záujmov, keďže medzi subjektami, ktoré hlasovali za to, aby mala Nemocnica Bory vyššiu úroveň, bola bývalá pracovníčka Penty a aj zástupkyňa zdravotnej poisťovne Dôvera. Súkromné zariadenie sa zas bráni, že spĺňa podmienky vyššej úrovne a hlasovanie malo len odporúčací charakter, takže rozhodla ministerka.

Odborári zároveň nerozumejú, prečo si Dolinková žiada analýzu zameranú len na Bratislavský kraj. Pýtajú sa, či má ministerstvo zámer postaviť lokálnu mestskú nemocnicu namiesto plánovanej národnej univerzitnej.

Firma už raz takúto analýzu robila, nemocnicu vtedy hlboko podhodnotila

Čo sa týka spomínanej analýzy, pre spoločnosť BCG nejde o nový typ zákazky. Rovnakú úlohu dostala od rezortu zdravotníctva už v roku 2018. Vtedy odporučila, aby mala národná nemocnica kapacitu 578 lôžok.

Národné nemocnice v Európe však majú nad tisíc lôžok. Najmenšia je v Zürichu, má 980 lôžok, a to len preto, že sa nachádza v strede mesta a nedá sa rozšíriť.

Po ostrej kritike lekárskej obce rezort vtedy pôvodné číslo trochu zvýšil a začal operovať s tým, že Rázsochy budú mať 653 postelí. Lekári stále upozorňovali, že takáto nemocnica nebude mať všetky potrebné oddelenia a nebude robiť toľko výkonov, aby mala dostatočne špecializovaný personál. Zdôrazňovali, že aj najmenšie slovenské fakultné nemocnice majú viac lôžok: napríklad FN Nové Zámky (660 postelí) a FN Trnava (638).

To už rezort nezohľadnil. A hoci exminister Marek Krajčí význam robustného zdravotníckeho zariadenia chápal a do Plánu obnovy v roku 2020 napísal, že postavíme hrubú stavbu novej koncovej špičkovej nemocnice s 1 150 lôžkami, jeho nástupca Vladimír Lengvarský zadanie ignoroval a potichu sa vrátil k projektu so 638 posteľami.

Projekt národnej nemocnice pripravujú osoby v konflikte záujmov

Projekt Rázsoch medzitým museli pre výrazné meškanie stopnúť a za sumu 281 miliónov eur sme sa zaviazali postaviť nemocnicu v Banskej Bystrici.

Osud zdravotníckeho zariadenia v našej metropole sa však stále neuberá správnym smerom. Odborári v piatok upozornili aj na konflikty záujmov viacerých zainteresovaných osôb, ktoré sa podieľali a aj stále pracujú na realizácii národnej nemocnice a zároveň majú prepojenie na Pentu.

Podľa LOZ ide napríklad o Janu Kiškovú. Tá bola predtým súčasťou projektového tímu Nemocnice Bory. Z Penty odišla na vlastnú žiadosť a od 1. februára 2017 pracuje pre ministerstvo, je kľúčová osoba pre plán Rázsoch. Ďalšou osobou je Roman Guderna, šéf odboru strategických investícií, ktorý podľa zistení denníka Sme v minulosti kandidoval za stranu Nádej, ktorú podľa údajného spisu SIS Gorila budoval aj Jaroslav Haščák, niekdajší hlavný predstaviteľ spomenutej finančnej skupiny.

Hoci Penta aj ministerstvo zdravotníctva vylúčili, že by finančná skupina zasahovala do konkurenčného štátneho projektu, LOZ tieto argumenty neakceptuje. "Máme na Slovensku 5,5 milióna ľudí, ale nemáme človeka mimo Penty, ktorý by mohol pracovať na projekte Rázsoch," hovorí Visolajský s dôvetkom, že na národnej nemocnici pracuje Kišková do dnešného dňa.

Lekári preto požadujú od ministerstva personálne vyvodenie zodpovednosti.

Štúdia zrejme stála až 400-tisíc eur, zvyšok doplatila Penta

Šéf lekárskych odborárov sa ďalej pýta, ako možno zabezpečiť nezávislosť analýzy, keď ju spolufinancovala sieť nemocníc Penta Hospitals International (PHI), na čo poukázal denník Sme.

Podľa informácií tohto periodika konzultačná firma nedostala za túto zákazku len necelých 70-tisíc eur od štátu. Dva od seba nezávislé zdroje Sme potvrdili, že BCG požadovala za analýzu 400-tisíc eur, čo firma odmietla komentovať. Zvyšných tristotisíc údajne doplatila PHI.

LOZ upozorňuje, že PHI je aj členom riadiaceho výboru analýzy a vlastní aj Nemocnicu Bory. Vďaka svojej pozícii a aj financovaniu analýzy by teda PHI mohla ovplyvniť, akú úroveň bude mať ich súkromná nemocnica – aby mohla mať viac oddelení, robiť viac výkonov a byť ziskovejšia. A súkromná sieť nemocníc by takto dokázala aj oslabiť konkurenciu – stačí firmu BCG presvedčiť, aby koncovej nemocnici odporučila menej lôžok a nevýhodnejšiu geografickú pozíciu.

Práve to sa podľa informácií LOZ aj deje.

Bude v Ružinove, hoci je to nevýhodnejšie?

Analýza spoločnosti BCG údajne v záveroch určila, že sa neoplatí stavať koncovú nemocnicu na Rázsochách, čo je vzdušnou čiarou len pár kilometrov od Nemocnice Bory, ale že by mala stáť v Ružinove.

Lekárski odborári však upozorňujú, že keď si ministerstvo dávnejšie dalo vypracovať porovnanie štyroch miest výstavby, najlepšie z toho aj tak vyšli Rázsochy so 63 bodmi, lebo sú pár sto metrov od diaľnice a majú schválený územný plán, čo prospieva rýchlosti výstavby. Na porovnanie, Ružinov dostal 45,5 boda, lebo je štyri kilometre od diaľnice, má horšiu dostupnosť sanitkami a aj horšie možnosti expanzie.

V kuloároch sa dlhodobo hovorí, že zmena lokality je len zásterkou, aby sa nemocnica nikdy nepostavila, alebo aby aspoň bola čo najďalej od Nemocnice Bory. Preto sa často skloňujú aj Vajnory, ktorých vhodnosť v minulosti analytici ocenili len na 28 bodov.

Aké argumenty teraz použila firma BCG, aby spropagovala práve Ružinov, sa verejnosť zrejme nedozvie. V zmluve sa ministerstvo zaviazalo, že výstupy 70-tisícovej analýzy nezverejní.

Dolinková však verejne viackrát vyhlásila, že chce rozhodnúť o tom, kde má koncová nemocnica stáť.

Penta: Špekulácie nás mrzia

Penta Hospitals Internationals pre TASR potvrdila, že sa ako vlastník a prevádzkovateľ Nemocnice Bory zúčastnila na analytickom projekte organizovanom rezortom zdravotníctva. Mala vraj obdobnú rolu ako iní kľúčoví partneri – poskytnúť zdroje a údaje k spracovávanej problematike.

Sieť nemocníc považuje spoluprácu súkromného a štátneho sektora pri takýchto projektoch za prirodzenú. "Mrzia nás preto špekulácie týkajúce sa ohrozenia objektivity tejto analýzy či rôzne iné domnienky," skonštatovala PR špecialistka Penta Hospitals na Slovensku Bianka Krejčíová.

Zdôraznila, že analýza na základe získaných dát "len" ponúka alternatívne scenáre, ako by mohla organizovanosť zdravotnej starostlivosti v Bratislavskom kraji fungovať do roku 2050. "Veríme, že je preto jasné, že môžeme vylúčiť snahu o akúkoľvek subjektivizáciu v náš prospech," doplnila.

Rezort nemá pochýb o nezávislosti spoločnosti BCG

"Projekt sa pozerá na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v Bratislave holisticky, aký je dopyt a ako by mohla na tento dopyt v rôznych modeloch reagovať ponuka – či už štátu, alebo súkromných poskytovateľov," približuje ministerstvo zdravotníctva.

Aktuálne vraj preberá finálne výstupy analýzy a následne ich plánuje komunikovať. Obdobnú analýzu ako MZ SR podľa ministerstva požadovala aj PHI, pričom o nej nemá bližšie informácie. "Ako spoločnosť, ktorá na svoje účely obdobnú analýzu považovala za zmysluplnú, sa PHI podieľala na tomto projekte finančne. Vďaka uvedenému faktu bolo možné významne znížiť náklady pre MZ SR," vysvetľuje rezort.

Rezort sa však nevyjadril k tomu, či Penta zaplatila za analýzu až tristotisíc eur, ako to tvrdí denník Sme. Výčitky lekárov, že súkromná sieť nemocníc bola v riadiacom výbore analýzy, zas rezort odbil tým, že jeho členmi boli aj Univerzitná nemocnica Bratislava a Bratislavský kraj.

"Ako avizovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, lokalitu, počty lôžok, ako aj ďalšie detaily súvisiace s výstavbou novej Národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave prerokuje najprv s partnermi na zasadnutí vlády, následne bude informovať verejnosť," uzavrel komunikačný odbor.