Je v poriadku byť tučný, je to rovnako zdravé ako byť chudý... O čom bol americký festival FatCon

V Seattli sa začiatkom januára konal festival tučnoty. Pod názvom FatCon lákal účastníkov – a ktovie, prečo mi intuícia nedá, že predovšetkým účastníčky – na trojdňovú oslavu obezity, ideálne morbídnej obezity. Bola oslavou všetkých, zvyčajne podozrivých, pre ktorých ani nemáme vlastný výraz. Našťastie, máme slniečkové termíny „body positivity“ a „body acceptance“, ktoré nás spoľahlivo navedú k tomu, aby sme vedeli, ako k ťažkej téme pristúpiť: pozitívne! Zdravý predsa môže byť človek každej veľkosti a váha je len číslo.

Bývalá kráľovná popu Madonna si nepochybne tiež hovorí, že vek je len číslo, ale haly už nevypredáva svojím lascívnym zvíjaním sa na pódiu v šesťdesiatpäťke.

Za vstupenky na FatCon v hodnote od 250 dolárov bolo možné si vypočuť fat pozitívne prednášky, využiť inkluzívne nákupné príležitosti, ochutnať fat brunch (nemôže rovnakému účelu poslúžiť každý brunch, keď sa človek, s odpustením, prežerie?) alebo si zaplatiť privátne fotenie s nonbinárnou fotografkou.

Logicky, pretože akcia týchto rozmerov presahuje jednoduchú binaritu. FatCon neprekvapivo spolupracuje s miestnou Pride, ktorá podporuje aj oslobodenie tučných ľudí, a je bezpredmetné sa pýtať, od čoho. Veľká časť anglofónnej verejnosti, a nielen tá veľká, sa zhoduje na tom, že obezita je zrejmým dôsledkom nadvlády bieleho muža a vyviera, možno až prekypuje, z transatlantického obchodu s otrokmi. Za žalúdočný bypass pri dvoch stovkách kíl a amputovanú nohu kvôli cukrovke môže Kolumbus.

Zmienka o cvičení je potom riadne označená ako trigger warning (varovný signál), pretože samotný koncept fyzického pohybu niektorých účastníkov traumatizuje. Hnutie body positivity je jediné, ktoré sa nehýbe.

V Spojených štátoch je síce obezita hlavnou príčinou úmrtí, napriek tomu jej normalizácia postupuje úspešne dopredu aj vďaka kampaniam, ako je „body positivity“, z ktorej sa medzitým stala Fat Pride. S jedlom rastie chuť. 

Okrem tradičného repertoáru, ako je nárokovanie si dvoch sedadiel v lietadle alebo sťažnosti na predsudky v práci, keď je štíhlejší kolega schopnejší, prenáša (obezita) svoje nároky aj do lekárskej ambulancie. Lekár, ktorý nechce svojim obéznym pacientom predpísať určitý liek či zákrok, kým neschudnú, sa podľa fat aktivistov dopúšťa diskriminácie, a nielen podľa nich: napríklad podľa Univerzity Johna Hopkinsa je to neetické, schudnúť sa aj tak podarí málokomu a vôbec, môže za to genetika. (A my dodajme, Krištof Kolumbus.) Novinkou je, že im to niektorí lekári začali potvrdzovať.

„Je úplne v poriadku byť tučný, je to rovnako zdravé ako byť chudý. Nie je v tom rozdiel,“ tvrdí vo virálnom videu lekárka internej medicíny z metabolickej kliniky v Los Angeles a nepohne pritom brvou. Obezita nie je podľa nej stav zdravotnej núdze, nie je potrebné ju urgentne riešiť. Teda sú určité situácie, kedy je výhodnejšie byť štíhly, pripúšťa neochotne na jednom mieste, keď sa v nej zrejme pohlo zvyškové svedomie, ale hneď sa spamätá: ten, kto chce byť radšej chudý ako tučný, podľa expertky trpí healthizmom.

Healthizmom rozhodne netrpelo množstvo relatívne, alebo dokonca veľmi mladých tučných aktivistov s miliónmi followerov, ktorí nedávno zomreli. Jednou z nich bola akademička v oblasti Fat Studies, Cat Pausé, ktorá v programe Fat Positive Radio Show spochybňovala súvislosť medzi obezitou a chorobami. 

Môžeme spochybňovať bod varu pri stovkách stupňov Celzia, ale na vriacej vode to nič nezmení. Je tiež zaujímavé, že úžasné výhody obezity propagujú iba ženy - ženám. Reč o oslobodzujúcej (alebo oslobodenej?) obezite muža sa taktne vynechávajú. To sa týka aj obchodníkov. Zatiaľ čo sa v dámskych oddeleniach módnych reťazcov množia korpulentné figuríny a na weboch sa čoraz častejšie fotí oblečenie na plus size modelkách, po tučných chlapíkoch v plavkách, v záujme zvýšenia predaja, nikto nesiaha. Prečo asi?

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.