Jozef Onačilla

Takéto tvrdenie by bolo prekvapivé aj v prípade, ak by to povedal bežný občan, ktorý nemusí mať o tejto téme prehľad. Ale ak dlhoročný policajt, dokonca bývalý najvyššie postavený policajný funkcionár, hovorí o potrebe obchádzať zákon pri spolupracujúcich obvinených v trestných konaniach, každý sa musí zamyslieť nielen nad právnym povedomím Jaroslava Spišiaka, ale aj nad mentálnym svetom človeka, ktorý presadzuje takýto protiprávny spôsob využívania inštitútu kajúcnikov.

Môžeme teraz dať bokom ústavný princíp, že štátne orgány, akými sú aj policajt a prokurátor, môžu konať iba na základe ústavy, zákona a v ich medziach. A teda nie je prípustné žiadne nezákonné konanie alebo poskytovanie nezákonných výhod komukoľvek pri žiadnom aspekte trestného konania. Môžeme dať bokom aj základné zásady trestného konania, ktoré kladú dôraz na zákonnosť vedenia trestného konania práve z dôvodu, aby bolo možné čo najobjektívnejšie zistiť skutkový stav a následne na jeho základe uložiť spravodlivý trest.

Spišiakove nepochopiteľné výhrady

Pri tvrdení Jaroslava Spišiaka o nefunkčnosti prípadného nového Trestného zákona, pretože kajúcnici nebudú môcť dostávať právne sporné, jeho slovami nezákonné výhody, sa treba pozastaviť nad tým, ako si tento bývalý policajt predstavuje použitie svedkov proti iným osobám a ako by týchto ľudí mali orgány činné v trestnom konaní motivovať na výpovede.