Rast cien sa spomaľuje na Slovensku i v eurozóne. Pôžičky by mohli byť onedlho lacnejšie

Súhrnne za celý uplynulý rok vzrástli spotrebiteľské ceny oproti roku 2022 o 10,5 percenta. Podľa Štatistického úradu inflácia dosiahla vlani štvrtú najvyššiu hodnotu od vzniku SR.

Vysoké tempo rastu zaznamenali ceny potravín. Tie sa zvýšili v priemere o 17,5 percenta. Priemerné ceny bývania a energií zase vzrástli o 9,3 percenta, pričom vplyv na to malo najmä zvýšenie regulovaných cien elektriny, plynu a tepla pre domácnosti na začiatku roka. Pohonné látky v priemere zlacneli o 6,9 percenta. Naopak, vzrástli napríklad ceny autobusovej a mierne aj železničnej osobnej dopravy.

Ešte rýchlejšie ako v roku 2022 rástli napríklad poplatky za školné a školský klub detí v materských a základných školách. Počas roka 2023 dvojciferne vzrástli aj ceny alkoholu či rôznych služieb.

Celkovo však platí, že v porovnaní s rekordnou úrovňou inflácie v roku 2022 (12,8 percenta) sa tempo rastu spotrebiteľských cien v ostatnom roku spomalilo.

A tento vzorec by mal platiť aj v aktuálnom roku. Inflácia by mala spomaliť ešte výraznejšie. Podľa ekonomických analytikov slovenských peňažných domov, ktorí reagovali na správu Štatistického úradu, by sa mala dostať na tri až štyri percentá.

„Inflácia má svoj vrchol už za sebou a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj v tomto roku, najmä v jeho úvode. Zmierňovanie inflácie bude najmä prvom štvrťroku stále podporovať silný bázický efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z prechádzajúceho roka,“ domnieva sa analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Vývoj v eurozóne

V rámci spoločného menového bloku je vývoj inflácie ešte pozitívnejší než na Slovensku. Podľa najnovších odhadov boli v decembri ceny v eurozóne o 2,9 percenta vyššie než pred rokom.

Hoci v poslednom mesiaci roka došlo k miernemu zrýchleniu inflácie oproti novembru (medziročná inflácia na úrovni 2,4 percenta) a ceny rástli aj medzimesačne (o 0,2 percenta), pre centrálnych bankárov podstatný ukazovateľ jadrovej inflácie sústavne klesá.

Tá zo sledovaného spotrebného koša vynecháva volatilné položky, ktoré bývajú zároveň často regulované štátmi – energie a potraviny.

Ekonómovia už hovoria o znižovaní sadzieb

Pozitívny vývoj cien v eurozóne spôsobuje, že mnohí už istý čas špekulujú o tom, kedy Európska centrálna banka (ECB) začne znižovať úrokové sadzby. Pred takmer troma týždňami zverejnili britské noviny Financial Times prieskum medzi takmer päťdesiatkou ekonómov, z ktorých väčšina si myslí, že klesajúca inflácia prinúti ECB začať znižovať úrokové sadzby do druhého štvrťroka 2024.

Dvaja oslovení predpovedajú, že ECB začne znižovať sadzby v prvých troch mesiacoch tohto roka, tretina ekonómov sa zase domnieva, že ECB so znižovaním nákladov na pôžičky počká do druhej polovice roka. Šiesti očakávajú, že sa tak stane až v roku 2025.

Podobne dopadol aj najnovší prieskum medzi ekonómami, ktorý sprostredkovala agentúra Bloomberg. ECB podľa ekonómov tento rok štyrikrát zníži úrokové sadzby. Prvé zníženie o 25 bázických bodov podľa nich príde v júni.

Takýto scenár by mohol v praxi znamenať, že prvé lastovičky zmeny by mohli byť v slovenských bankách viditeľné možno aj koncom aktuálneho roka. Na výrazne lacnejšie pôžičky si však zrejme bude nutné ešte istý čas počkať.

Jastrabi diskusiu o znižovaní sadzieb zatiaľ odmietajú     

Časť centrálnych bankárov už dlhšie upozorňuje, že ešte nenastal správny čas na debatu o ukončení reštriktívnej menovej politiky.

„Je príliš skoro hovoriť o škrtoch, inflácia je príliš vysoká,“ uviedol v pondelok Joachim Nagel, prezident nemeckej Bundesbanky a člen Rady guvernérov ECB. Skonštatoval, že je potrebné predísť chybe, akou by bolo príliš skoré zníženie úrokových sadzieb.

Jeho rakúsky kolega Robert Holzmann upozornil, že vzhľadom na aktivitu Húsiov a blokovanie trasy cez Suez sa obchodníkom zvyšujú prepravné náklady, čo má proinflačný efekt, a preto zníženie sadzieb nie je v tomto roku až také isté.