Vojna v pravosláví: zástupcovia cirkví na Ukrajine odsúdili „rusizmus“

Zástupcovia cirkví znova explicitne obvinili moskovského patriarchu Kirilla Gunďajeva a Ruskú pravoslávnu cirkev z tvorby a šírenia tejto ideológie, ktorá predpokladá exkluzivitu „ruskej civilizácie“ a jej nepriateľský postoj voči ostatným. Ideológia porušuje kresťanské princípy a protirečí duchovným normám, ktoré má cirkev stelesňovať. Deklarácia, ktorú 10. januára podpísalo jedenásť cirkevných predstaviteľov, odsúdila rétoriku implementačných hesiel ideológie ako „denacifikácia“, „desatanizácia“  či „ochrana ruského jazyka“.

Podpis UPC chýbal

Medzi signatármi deklarácie však chýbala Ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC). „Čo sa týka pravoslávnej cirkvi v jednote s Moskovským patriarchátom, musím poznamenať, že táto cirkev pociťuje v ukrajinskej spoločnosti značnú nepohodu. Ukrajinská spoločnosť rozhodne odmieta akúkoľvek formu spojenia, de iure aj de facto, s Ruskom a „ruským svetom,“ povedal v rozhovore pre taliansky denník Il Foglio gréckokatolícky vrchný arcibiskup Sviatoslav Ševčuk. Prímas najpočetnejšej východnej katolíckej cirkvi vychádza z pretrvávajúcich zväzkov medzi UPC a Moskovským patriarchátom, preto chápe iniciatívu štátnych orgánov v otázke národnej bezpečnosti aj v cirkevnej oblasti.       

Arcibiskupa však súčasne „znepokojuje akýkoľvek pokus zakázať akúkoľvek náboženskú denomináciu na Ukrajine, pokiaľ nepredstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť a spoločné dobro“. Zákaz „Moskovskej patriarchálnej cirkvi na Ukrajine“ by podľa arcibiskupa Ševčuka neznamenal zánik jej existencie, „pretože cirkev nie je len organizácia so svojou štruktúrou, svojím štatútom a svojím riadiacim centrom v Moskve. Cirkev sú predovšetkým ľudia“. Arcibiskup Ševčuk však UPC vytkol, že sa od ukrajinskej spoločnosti izoluje. Ako príklad uviedol nedávne slávenie Vianoc podľa gregoriánskeho kalendára 25. decembra, ku ktorému sa na rozdiel od ostatných cirkví na Ukrajine UPC nepridala.   

Zákaz činnosti náboženských denominácií

Pripomeňme, že na svoje druhé čítanie vo Vrchnej rade čaká návrh zákona č. 8371, ktorý prešiel prvým čítaním 19. októbra vlani. Ide o pokus legislatívneho zákazu činnosti náboženských denominácií, ak ich „oprávnení zástupcovia“ spáchali zločiny proti národnej bezpečnosti Ukrajiny. Hoci návrh zákona, ktorý sa podľa jeho odporcov šil na mieru UPC, sprevádzali emocionálne reakcie zo strany priaznivcov i odporcov, októbrový návrh je vraj „najmäkšou“ verziou spomedzi viacerých návrhov a mohol by znamenať aj niekoľkoročné súdne procesy s neistým výsledkom. Informačné oddelenie UOC však hovorí o otvorení pandorinej skrinky, ktoré drasticky pocítia aj ostatné cirkvi a náboženské organizácie.   

Návrh zákona vyvolal medzinárodnú kritiku porušovania náboženskej slobody. „Teraz je kľúčové správne komunikovať s našimi medzinárodnými partnermi. Pretože Rusko presviedča najmä v Spojených štátoch, tvrdiac, že máme (na Ukrajine) náboženské prenasledovanie,“ povedala šéfka frakcie „Holos“ Oleksandra Ustinová v rozhovore pre periodikum Glavkom. „Máme skutočne unikátnu krajinu, kde prezident je Žid, minister obrany moslim, pravoslávne a katolícke kostoly stoja vedľa synagóg a idú sa stavať mešity,“ povedala poslankyňa a zdôraznila, že zákon sa musí prijať a medzinárodnú scénu treba presvedčiť, že „dokument sa vôbec netýka cirkvi“.

Expanzia „ruského sveta“

Postup Ukrajiny, ktorá v období 2018/19 s pomocou Konštantínopolského patriarchátu založila národne orientovanú Pravoslávnu cirkev Ukrajiny (PCU), pochopiteľne kritizuje Moskovský patriarchát. Na druhej strane však podnikol podobné kroky, keď narušil celistvosť Alexandrijského patriarchátu a koncom roka 2021 zriadil v Afrike dve biskupstvá priamo podriadené Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Moskva tento krok vtedy vysvetlila ako odpoveď na „volanie o pomoc“ alexandrijských kňazov. Alexandria ho zasa vníma(la) ako odvetu Moskvy za to, že sa spolu s Cyprom pridala na stranu Konštantínopola a uznala tak autonómiu novej UPC.

Alexandrijský patriarcha Teodor II. dokonca obvinil Moskovský patriarchát z kupovania afrických kňazov, ktorí mali za oficiálny prestup do Ruskej pravoslávnej cirkvi dostať dvesto dolárov. Podobné „volanie veriacich o pomoc“ si patriarcha Kyrill najnovšie všimol aj v Chersonskej oblasti na Ukrajine a zriadil tam svoju eparchiu, proti čomu vehementne protestovala PCU a vyzvala k patričnej reakcii aj UPC. Jej následné mlčanie interpretovala ako jasný dôkaz naďalej pretrvávajúcich vzťahov s Moskovským patriarchátom a jeho „ruským svetom“.