Štvordňový pracovný týždeň pre Slovákov? Ako by na zmenu Zákonníka práce reagovali odborári i zamestnávatelia

Predstava mať o niečo dlhší víkend sa pozdáva aj slovenskému premiérovi. Robert Fico totiž na zasadnutí Svetového ekonomického fóra vyhlásil, že tento tento pracovný model si vie predstaviť. „Myslím si, že Slovensko by vo veľmi krátkom čase mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú štvordňový pracovný týždeň ako experiment, samozrejme,“ povedal Fico.

Návrh zákona, ktorý predložilo 15 poslancov vrátane Igora Matoviča, Jozefa Pročka či Veroniky Remišovej, potrebu zmien odôvodňuje aktuálnou situáciou v rodinách. "Súčasná uponáhľaná spoločnosť zameraná na ekonomiku často berie rodičom možnosť tráviť viac času s deťmi, alebo manželom spoločne, alebo pracovne vyťaženým ľuďom so svojimi rodičmi – dôchodcami," vysvetľujú v materiáli.

Zavedenie novinky by umožnilo ľuďom zamestnaným v profesiách, kde to povaha práce dovoľuje, aby mali viac dní voľna a mohli sa tak venovať sebe či svojim blízkym. "V predkladanom návrhu zákona sa zavádza 4-dňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri 5-dňovom pracovnom týždni. V zásade je to pri väčšine zamestnancov 40 hodín týždenne," uvádza sa v odôvodnení.

Oproti súčasnej právnej úprave by bol po schválení a zavedení tejto úpravy zamestnávateľ povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca tak, aby získal deň nepretržitého odpočinku navyše. V praxi by to mohlo vyzerať tak, že ak napríklad účtovníčka bude chodiť do práce v pondelok a v stredu na 12 hodín a v utorok a štvrtok na osem hodín, v piatok už nebude musieť prísť. To teda znamená, že za štyri dni zamestnanec odpracuje celý päťdňový pracovný čas, teda celý týždenný pracovný čas.

Získať tak teoreticky vie každý týždeň v roku predĺžený trojdňový víkend. Účinnosť návrhu zákona poslanci navrhujú na 1. júla 2024. Zamestnanec by mal mať raz za týždeň tri po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, a to piatok, sobotu a nedeľu alebo sobotu, nedeľu a pondelok. "Zároveň sa však môže zamestnanec dohodnúť so zamestnávateľom, aby mal deň odpočinku navyše v iný deň, ako je piatok alebo pondelok," zaznieva v návrhu.

Odborári štvordňový týždeň vítajú

Túto tému otvorili už vlani. „Tých možností je niekoľko. My sa snažíme docieliť stav, aby raz bol pracovný týždeň štvordňový a víkend trojdňový. Diskutujeme aj o všetkých iných možnostiach a formách skracovania, aj o skúsenostiach zo zahraničia,“ informovala v novembri na konferencii Konfederácie odborových zväzov o budúcnosti práce v 21. storočí jej predsedníčka Monika Uhlerová.

Odborári to však vidia inak. Zväz od otvorenia odbornej i verejnej diskusie presadzuje model reálneho skrátenia pracovného času, čiže redukciu odpracovaných hodín denne, a to pri zachovaní rovnakej mzdy a benefitov, ako aj pracovného zaťaženia. "Žiaľ, u nás zatiaľ stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší," hovorí pre Štandard hovorkyňa zväzu Martina Nemethová.

Dodáva, že tento slovenský ekonomický model, ktorý je postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín, považujú za prežitok, ktorý je potrebné prekonať. Diskusiu k zmene nastavenia systému pracovného času je podľa nich potrebné orientovať aj na iné, nemenej dôležité oblasti pracovného života každého zamestnanca.

"Kratší pracovný týždeň v našom ponímaní znamená aj zníženie stresu, zvýšenie produktivity, zvýšenú spokojnosť a lojalitu zamestnancov, či pozitívny vplyv na fyzické a duševné zdravie ľudí," dodáva Nemethová s dôvetkom, že pokiaľ majú zamestnanci odpracovať viac hodín zvyšné štyri dni, tak nejde o skracovanie pracovného času, ale len o zmenu rozvrhnutia pracovného času, čo je aj v súčasnosti možné, ak to typ a povaha pracovného miesta umožňuje.

So zamestnávateľom je totiž podľa nej už v súčasnosti možné sa na rozvrhnutí týždenného pracovného času na štyri dni dohodnúť. Ako príklad uvádza Slovenskú sporiteľňu, ktorú Štandard oslovil s otázkou, ako sa tento nový model v banke ujal. "Zatiaľ sme štvordňový pracovný týždeň nezaviedli, stále sme v procese pilotovania. Viac detailov budeme vedieť v priebehu nasledujúcich mesiacov," reagovala Marta Cesnaková, hovorkyňa banky.

Nemethová však dodáva, že je už teraz možné dohodnúť s odbormi v kolektívnej zmluve nižší rozsah týždenného pracovného času. "Napríklad kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre verejnú službu, v ktorej je dohodnutý týždenný pracovný čas o 2,5 hodiny menej oproti Zákonníku práce, ale aj v ďalších súkromných podnikoch," dodáva hovorkyňa odborárov.

Firmy upozorňujú na dosah v praxi

I keď pri návrhu je už reakcia ministerstiev financií a hospodárstva, dosah zmien pocítia predovšetkým zamestnávatelia. Štandard oslovil v tejto súvislosti aj Klub 500, ktorý už od roku 2002 spája slovenských vlastníkov spoločností, zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov. Vytvárajú teda významné množstvo pracovných miest. "Z dôvodu, že ide o návrhy zákonov opozičných poslancov, ktoré z nášho pohľadu nemajú šancu prejsť cez Národnú radu, sa k položeným otázkam nebudeme vyjadrovať," reagoval na naše otázky výkonný riaditeľ klubu Tibor Gregor.

Stanovisko nám poslala aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. "Z návrhu novely Zákonníka práce, ako aj zo súvisiacej dôvodovej správy vyplýva, že zamestnávateľ bude povinný žiadosti zamestnanca o rozvrhnutie pracovného času na štyri dni vyhovieť, ak o to zamestnanec požiada a ak to povaha práce zamestnanca umožňuje," vysvetľuje pre Štandard hovorkyňa asociácie Miriam Filová.

Upozorňuje však na to, že v dôvodovej správe je ďalej uvedené, že takto získaný deň voľna bude môcť zamestnanec využiť na svoje súkromné aktivity vrátane vybavenia lekárov, úradov a podobne. "S takouto formuláciou nemôžeme súhlasiť, keďže „povinné vyhovenie“ žiadosti by mohlo v praxi spôsobiť aplikačné problémy, a to aj s ohľadom na prípadné spory medzi zmluvnými stranami," dodáva.

Kameňom úrazu totiž podľa nej môže byť, či takéto rozvrhnutie pracovného času povaha práce zamestnanca umožňuje alebo nie. Asociácia nesúhlasí ani s argumentmi uvedenými v dôvodovej správe, že takto získaný deň voľna zamestnanec využije na vyššie spomenuté povinnosti ako vybavenie lekára alebo behanie po úradoch, pretože takáto povinnosť zamestnancovi podľa zákona nevyplýva.

Zamestnávateľ sa preto môže dostať do nepriaznivej situácie, keď jeden alebo až dva pracovné dni v týždni (piatok/pondelok) nebude mať zamestnancov v práci a súčasne nebude vedieť právne zabrániť tomu, aby počas pracovných dní daného zamestnanca nečerpal prekážky v práci.

"Potrebné je poukázať aj na to, že navrhovaná možnosť rozvrhu pracovného času bude v neprospech takých druhov práce, ktorých povaha neumožňuje rozvrhnutie pracovného času na štyri pracovné dni, čo môže ešte viac znížiť záujem potenciálnych uchádzačov o vykonávanie týchto druhov prác," myslia si zamestnávatelia.