Lekárske fakulty prijmú o 150 slovenských medikov viac. Ročne to bude stáť vyše milión eur, študenti sú proti

Edit: Článok sme aktualizovali o vyjadrenie študentov medicíny, ktorí s vládnym rozhodnutím nesúhlasia.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) vyhlásil, že vláda týmto len spĺňa záväzky z jej programového vyhlásenia.

Podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas) toto opatrenie zvyšuje predpoklad, že naši stredoškoláci sa nebudú hlásiť na štúdium medicíny v susednom Česku, kde potom vo veľkej miere ostávajú aj pracovať.

Ministerka vyzvala žiakov stredných škôl, aby sa nebáli podávať si prihlášku na slovenské lekárske fakulty. Zároveň uviedla, že práve preto, aby mali mladí študenti motiváciu, chce rozhodnúť o tom, kde bude stáť nová koncová nemocnica v Bratislave.

Chýbajú tisíce lekárov

Ak by štát túto situáciu teraz neriešil, o pár rokov by sme podľa Pellegriniho prekročili kritickú hranicu, keď by sme nedokázali zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov, ako to stanovuje Ústava SR. Chýba nám viac ako 3 400 lekárov.

Šéf strany Hlas skonštatoval, že súčasná vláda sa týmto vracia k plánu z roku 2019, keď končiaci kabinet Petra Pellegriniho poskytol lekárskym fakultám vyše 2,5 milióna eur, vďaka čomu mohli prijať navyše okolo 250 slovenských študentov na úkor zahraničných samoplatcov.

Vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera už v tom nepokračovali, takže zvýšené finančné bremeno museli fakulty zaplatiť z vlastného vrecka. „Mrzí ma, že došlo k diskontinuite, lebo dnes by sme mali niekoľko stovák hotových lekárov,“ skonštatoval šéf strany Hlas.

Aby sa predišlo podobným chybám, tentokrát minister školstva podpisuje šesťročnú zmluvu, ktorá bude garantovať, že aj pri zmene vlády si bude musieť štát splniť zmluvnú povinnosť voči lekárskym fakultám.

Dovedna 150 medikov navyše

Pellegrini oznámil, že na najbližších prijímacích pohovoroch, ktoré sa budú konať na jar tohto roku, prijmeme dohromady na všetkých fakultách o 150 medikov navyše oproti normálnemu stavu. Ide o viac než pätinové zvýšenie.

Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave prijme o 45 medikov viac, Jesseniova lekárska fakulta v Martine tridsať, Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach 45 študentov a Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave prijme o tridsať medikov viac.

Dohodu ešte musia schváliť akademické senáty vysokých škôl.

Vláda tvrdí, že študenti súhlasia, tí hovoria opak

Štandard pôvodne písal, že Slovenská asociácia študentov medicíny s návrhom súhlasila. Toto vyjadrenie na tlačovej konferencii zaznelo z úst štátneho tajomníka ministerstva školstva Róbert Zsemberu.

„Študenti by mali privítať toto rozhodnutie. Z jednej strany budú mať väčšiu konkurenciu, lebo príde 150 nových prvákov oproti pôvodnému plánu, ale to je správne, lebo to len zvyšuje kvalitu. Ale ešte raz pripomeniem, že nejde len o mechanické zvýšenie, ale ide o následné investície do zvýšenia kvality samotného vzdelávania, nakúpenie najmodernejších technológií, najmodernejších simulátorov, ktoré dnes už fungujú skoro ako živý organizmus, takže z toho budú benefitovať aj terajší študenti, ktorí už na našich fakultách študujú,“ doplnil ho predseda vlády.

Aj dekan Payer doplnil, že toto rozhodnutie najskôr prediskutovali so zástupcami študentov, ktorí proti tomu nemali námietky, keď zistili, že sa s tým spája aj zlepšenie výučbových podmienok.

V stredu popoludní však z úst študentov zaznelo, že ide o zavádzajúce alebo nepresné informácie. Prezidentka asociácie Laura Banovčanová uviedla, že pracovná skupina MZ SR zameraná na tvorbu a inováciu obsahu vzdelávania v študijnom odbore všeobecné lekárstvo zasadala v stredu len druhýkrát. Zvýšenie počtu študentov sa pritom na rokovaní podľa jej slov nepreberalo a k rokovaniam o takejto zmene ju neprizvali ani mimo pracovnej skupiny.

Dokopy 150 nových študentov označila Banovčanová za „kontraproduktívne riešenie“, proti ktorému sa búria už od roku 2022.

Zaplatíme ročne vyše milión eur

Keďže priemerne stojí ročné štúdium v slovenskom jazyku 7 500 eur, dohromady vynaloží štát na toto opatrenie vyše milión eur ročne. Štát si totiž vyhradil na každého podporeného študenta viac peňazí, než je priemer.

To nie je všetko. „Je potrebné dobudovať priestory a dokúpiť moderné medicínske zariadenie. Zároveň musíme venovať veľkú pozornosť našim pedagógom na lekárskych fakultách, aby mal zvýšený počet študentov kto učiť,“ poznamenal predseda parlamentu. Modernizáciu škôl a výučbových prístrojov chce vláda financovať z eurofondov.

Zahraniční študenti na Slovensku pochádzajú zo západných a severských krajín, takže podľa Pellegriniho „dokazujú vysokú úroveň medicínskeho vzdelávania na Slovensku“.

Dekan bratislavskej lekárskej fakulty Juraj Payer uviedol, že novoprijatí študenti nezlepšia úroveň slovenského zdravotníctva hneď, ale spoločnosť to pocíti po šiestich rokoch, keď skončia štúdium.

Verejnosť ubezpečil, že LF UK v Bratislave bude mať tento rok ťažšie prijímacie pohovory: pribudne napríklad „test hodnotenia“, ktorý skúma, či má vysokoškolák vôbec študijné predpoklady na medicínu, a budú skúmať, ako opäť inkorporovať aj otázky z fyziky.

Možnosť zvrátiť trend

V uplynulom akademickom roku skončilo na Slovensku medicínu z celkového počtu absolventov takmer štyridsať percent zahraničných študentov. Vo vyspelých západných krajinách sa takáto možnosť buď ani neponúka, alebo je hornou hranicou 25 percent samoplatcov.

Zatiaľ čo takmer každý cudzinec odchádza po ukončení vysokej školy preč, zo slovenských študentov ostáva na našom území až 83 percent absolventov. 

Aj Matovič sa pokúšal uspieť

Igor Matovič prišiel ako minister financií na jeseň roku 2022 s nápadom zaplatiť univerzitám za slovenského študenta presne takú istú sumu, akú im platia zahraniční študenti. Oplatilo by sa im potom prijať viac našincov, ktorí by ostali pôsobiť v slovenskom zdravotníctve. Matovič chcel rovno pol tisícky vysokoškolákov navyše, čo by vyšlo štát na päť miliónov eur ročne. Za šesť rokov štúdia by študenti stáli štát až tridsať miliónov eur.

Proti návrhu sa búrili študenti medicíny, pedagogickí pracovníci aj lekári. Prízvukovali, že nám chýbajú priestory na výučbu, v nemocniciach sa stále redukujú aj klinické nemocničné lôžka a vysokoškolákov nemá kto učiť.

Payer pripomenul, že práve vláda Igora Matoviča nedofinancovala lekárom zvýšený počet prijatých študentov, preto mali „minimálnu dôveru“ voči vláde Eduarda Hegera, ktorá chcela prijať navyše až päťsto medikov ročne.