Robert Kaliňák: Slovensku hrozí, že ostane bez protivzdušnej obrany

Dali ste veľvyslancovi zoznam toho, čo chcete na dohode zmeniť? Lebo bez toho to vyzerá len ako vaše pózovanie, ktoré nemá výsledok.

Toto nie je beh na 50 metrov. Dohodu analyzujeme a keď bude analýza hotová, americkým partnerom odovzdáme návrhy na zmeny. Problém je v tom, že Američania na začiatku, za vlády Igora Matoviča, poslali prvý pracovný návrh, ktorý im prišiel naspäť podpísaný prakticky bez pripomienok. V Česku vyjednávanie trvalo podstatne dlhšie. Ja za to nemôžem, že sme tu mali servilných a submisívnych amatérov vo vláde, ktorí podpísali, čo prišlo. Oni dobrovoľne podliezli všetky latky, ktoré mali byť pri rokovaniach o dohode nastavené.

Myslíte exministra obrany Naďa a exministra zahraničných vecí Korčoka? Lebo tieto rezorty mali o dohode rokovať.

Áno, myslím aj ich, keďže ich ministerstvá a hlavne ministerstvo obrany mali o dohode vyjednávať a dopadlo to tak, že prvý návrh Spojených štátov prijali tak, ako prišiel.

Máte aspoň osobnú predstavu o tom, čo treba zmeniť?

Treba sa vrátiť k tomu, čo nám na návrhu dohody prekážalo v čase, keď sa schvaľovala. Boli tam nejasnosti hlavne o miere informovania slovenských úradov o krokoch partnera. To budeme chcieť upraviť tak, aby v dohode neboli nijaké nejasné a otvorené otázky. Len čo budeme mať návrhy hotové, budeme o nich informovať.

Kedy odhadujete, že to bude aktuálne?

Predpokladám, že v prvom štvrťroku.

Nemyslíte si, že by tam mala byť hlavne poistka alebo aspoň zmienka o tom, že územie Slovenska sa nebude využívať na skladovanie alebo prepravu jadrových zbarní a iného vysoko nebezpečného materiálu? Podobne to majú v dohode upravené napríklad Nóri.

Diskutovať sa zrejme bude aj o tom, ale nechcem predbiehať, budeme o tom informovať, keď budú analýzy a návrhy na zmeny pripravené. Verím tomu, že Spojené štáty nebudú mať problém s nami otvorene diskutovať.

Diskutovať budú, otázne je, či pristúpia na zmeny v dohode, ktorá je už obojstranne ratifikovaná.

Veď iste, ale dôležité je, že o tom chceme rokovať a potom sú len dve možnosti, buď v návrhoch na zmeny uspejeme, alebo neuspejeme.

Bývalá vláda ku koncu rozbehla nákup nových systémov protivzdušnej obrany, ktoré má dodať izraelská spoločnosť. Konala dosť netransparentne a bez širšej súťaže, hoci v konečnom dôsledku ide o nákladný projekt v objeme asi miliardy eur. Budete v tomto projekte s izraelským dodávateľom pokračovať, alebo to zastavíte a pripravíte širšiu súťaž na systémy protivzdušnej obrany?

Áno, je to jeden z väčších nákupov, nový systém protivzdušnej obrany bude stáť približne miliardu, aj keď s izraelskou spoločnosťou sa zatiaľ rokuje len o časti systému. V tejto fáze sa oboznamujem s podmienkami, ktoré ponúkajú izraelskí partneri. Zároveň máme ponuku aj od Nemcov na systém protivzdušnej obrany stredného doletu. V tomto musíme byť opatrní a zodpovední, ak je niečo, čo si vyžiada veľa prostriedkov a čo má spoľahlivo slúžiť dlhý čas, tak je to moderný systém protivzdušnej obrany. Tá je kľúčová pre zabezpečenie obrany a suverenity každého štátu.

Pokiaľ ide o projekt, o ktorom rokujeme s Izraelom, chcete v tom pokračovať? Alebo uvažujete o vypísaní širšej súťaže, aby sme sa dopracovali k najlepšej ponuke za najvýhodnejšiu cenu?

Pri takých špecifických systémoch, ako je protivzdušná obrana, je to zložité. Nie som si istý, či pri nich viete vždy urobiť klasickú súťaž. Som za maximálnu trasparentnosť, odbornú diskusiu, aj verejnú, a porovnávanie cenových ponúk rôznych dodávateľov, ale s bežnými tendrami je to náročné. Výrobcov systémov protivzušnej obrany je málo, každý je vysoko špecifický, čiže sa nedá očakávať, že vám prídu do súťaže dve alebo tri rovnaké ponuky s rôznymi cenami a podmienkami. Treba vybrať taký systém, ktorý je vhodný pre slovenské potreby a s výhodnou cenou a servisom. Budeme ďalej rokovať aj s izraelskými partnermi, aj s ďalšími a následne si vyhodnotíme, čo je najvýhodnejšie. Punuka, na ktorú reagovala bývalá vláda, ešte nie je vo fáze zmluvy.

Viete odhadnúť, kedy by Slovensko mohlo mať vlastný systém protivzušnej obrany, ktorý by nahradil systém S-300? Ten sme dali v roku 2022 Ukrajine bez toho, aby sme mali zabezpečenú vlastnú náhradu.

Hovoríme určite o rokoch.

Čiže za tejto vlády to asi nebude?

Možno ku koncu funkčného obdobia, ale to len dúfam, budem sa usilovať, aby sme mali túto prioritu vyriešenú a aby malo Slovensko zabezpečenú obranu vzdušného priestoru aspoň tak, ako ju majú zabezpečenú iné porovnateľné európske štáty.

Ak hovoríme o rokoch, znamená to, že nejaké štyri roky budeme v provizóriu, neistote a bez vlastnej protiraketovej obrany? Raketový systém už vo výzbroji nemáme, keďže sme ho darovali Ukrajine pod tlakom západných spojencov…

Ja by som tú vašu vetu možno opravil, nebolo to podľa môjho názoru pod nejakým veľkým nátlakom západných partnerov, išlo o neuveriteľnú nadprácu bývalého vedenia ministerstva obrany a bývalej vlády, ktorá konala dobrovoľne a maximálne nezodpovedne, keď odovzdala Ukrajine aj to, čo sme potrebovali pre vlastnú bezpečnosť.

Bol tam aj tlak Spojených štátov. Slovenské ministerstvo obrany pôvodne odkázalo, že systému S-300 sa vzdáme len v prípade, že budeme mať zabezpečenú „vlastnú náhradu“. Potom pricestoval na Slovensko, a veľmi rýchlo, americký minister obrany. Krátko po tejto návšteve Naď oznámil, že systém S-300 ide na Ukrajinu. Otázka vlastnej náhrady išla nabok, uspokojili sme sa s prísľubom, že Slovensko budú chrániť americké Patrioty „dovtedy, kým to bude potrebné“. Minulý rok sa Patrioty jeden po druhom stiahli…

Vidím to tak, že Naď si takto kúpil návštevu amerického ministra obrany, nič viac, rozhodnutý bol už predtým. Bola to absurdná nadpráca Naďa a jeho ľudí na ministerstve. Veď S-300, o ktorý mala záujem Ukrajina, sme nemali zo spojencov ako jediní. Prečo ju nedali Gréci? Prečo ju nedali Bulhari? Toto boli aburdné rozhodnutia Naďa a Hegera, ktoré nemajú obdobu v nijakej suverénnej krajine. Nedokázali vyrokovať ani vlastnú náhradu za S-300, ktorá by bola súčasťou slovenských ozbrojených síl, a nevedeli vyrokovať ani to, aby sme mali zapožičané systémy spojencov aspoň na pár rokov.

Dnes sme v čistom provizóriu, nemáme ani vlastnú protivzdušnú obranu, ani systémovo zabezpečenú spojeneckú. NATO na samite sľúbilo posilnenie obrany východného krídla Aliancie, ale bez konkrétnych záruk pre Slovensko. Ako to máme vyriešené do budúcnosti, ktorá potrvá bez vlastného protiraketového systému roky? Dokedy na Slovensku ostane taliansky systém protivzdušnej obrany, ktorý dočasne nahradil Patrioty?

Myslím, že tento rok by mal skončiť.

Čo bude potom?

Chceme rokovať s talianskymi partnermi, aby tu ich systém ostal dlhšie. Zároveň budeme rokovať s ďalšími spojencami. Samozrejme, je to na vôli Talianov, závisí to len od ich rozhodnutia, či tu ich systém protivzušnej obrany ostane ešte nejaký čas, alebo si ho vezmú domov, prípadne ho nasadia inde.

Ak odíde taliansky systém, hrozí, že ostaneme bez zabezpečenej protivzdušnej obrany?

Presne tak.

Potom to však bude aj vaša zodpovednosť. Ako to vyriešite?

Budeme rokovať s ďalšími partnermi. Pokiaľ ide o moju zodpovednosť, nemôžem za to, že ministerstvo riadili ľudia, ktorí mali vlastnosti skôr mopslíkov ako vlčiakov. Budeme žiadať, aby protivzdušnú obranu Slovenska zabezpečovali spojenci z NATO. Bývalá vláda spôsobila, že sme bez vlastnej raketovej ochrany, bez bojového letectva a dokonca tu nemáme ani tých sľubovaných 700 miliónov za Migy, ktoré vláda tiež odovzdala Ukrajine.

Máte potvrdené z EÚ, že tie sľubované stovky miliónov eur za Migy neprídu?

Áno. Ani tento rok určite nič nepríde, nerátalo sa s tým, to máme potvrdené z EÚ.

Je možné, že aspoň časť avizovanej sumy príde v budúcnosti?

To je otázne, či vôbec niečo príde v budúcnosti. Nevieme. Ak áno, určite to nebude v sľubovanom objeme, ako o tom hovoril Naď, keď rozprával o 700 miliónoch za Migy, ktoré vraj v rámci kompenzácie dostaneme od EÚ a Spojených štátov. S ničím z toho nemôžeme rátať. Naď by mal priznať, že nevybavil nijakú záväznú kompenzáciu a že tých 700 miliónov si vymyslel.

Fico pred voľbami avizoval, že zásadne zmení kurz pri vyzbrojovaní Ukrajiny. Vy sa zas netajíte, že máte v rámci Smeru skôr proamerické postoje. Ako vyzerá nová pozícia ministerstva obrany k vojne na Ukrajine? Riadite sa sľubmi premiéra, že vyzbrojovanie Ukrajiny sa ukončí?

Áno. Riadime sa viacerými stanoviskami. Prvé hovorí, že nebudeme pokračovať v štátnej vojenskej pomoci Ukrajine. To sa deje, to sme zastavili. Balík ďalšej vojenskej pomoci, ktorý bol na vláde, sme krátko po vymenovaní novej vlády zastavili. Druhá vec, deklarovali sme, že podľa slovenskej vlády vojenské riešenie konfliktu neexistuje, predpoklady, že Ukrajina môže vojensky vyhrať, teda vojensky poraziť Rusko, sa nenaplnili. Hovoríme to aj našim partnerom na Rade EÚ. Nastal čas zmeniť vojnovú rétoriku. Reči, ako Ukrajina vyhrá, sú nereálne, treba hovoriť skôr o tom, aby Ukrajina nedoplatila a aby sa vyrokovalo mierové riešenie, ktoré bude prijateľné pre Ukrajinu.

Dovolím si opraviť vaše tvrdenie, že Ukrajinu už Slovensko vojensky nepodporuje. Podporuje. Zo zásob armády sme síce dodávky zastavili, čo už urobili aj mnohé iné krajiny, ale slovenské vojenské podniky pokračujú vo výrobe zbraní a munície pre Ukrajinu.

Áno. Ale to už nie je vojenská pomoc.

A čo to je?

To je obchod. Štátna vojenská pomoc je zastavená. No ak sa európski partneri dohodnú, že zaplatia dodávky zbraní a munície pre Ukrajinu a časť z toho sa na komerčnej báze vyrába na Slovensku, tak sú to obchodné zmluvy, ktoré nemáme dôvod blokovať. Slovensko v súčasnej ekonomickej situácii potrebuje každé euro hrubého domáceho produktu. Ak sa Dáni alebo Holanďania alebo Nemci rozhodnú, že budú zo svojich štátnych zdrojov financovať a podporovať Ukrajinu, tak do toho vstupovať nebudeme a nebudeme nikoho, ani firmy, presviedčať, aby to nerobili, tak ako my chceme, aby oni rešpektovali náš postoj ku konfliktu na Ukrajine.

Nemusíme nikoho blokovať, stačí, ak by bola pozícia Slovenska dôsledná aj čo sa týka vojenských podnikov, ktoré sú pod kontrolou ministerstva obrany. Tie predsa dnes vyrábajú významnú časť delostreleckej munície pre Ukrajinu, nie?

Áno, ale nejde o štátnu pomoc, sú to obchodné kontrakty. Ide o dohody aj s našimi európskymi partnermi, ktoré spadajú do komerčnej oblasti.

Nie je to dvojtvárne a pokrytecké, ak na jednej strane hovoríte, že Slovensko už Ukrajinu nebude vojensky podporovať, no na druhej strane Ukrajine slovenské štátne podniky dodávajú veľkú časť munície a zbrane?

Hovoríme o dvoch rôznych veciach. Jedna vec je štátna pomoc, tá sa zastavila. Druhá vec je komerčná sféra. Tam, kde nie je embargo, sa pokračuje v plnení obchodných zmlúv, hlavne tých, na ktorých sa podieľajú viaceré európske krajiny. Výrobu munície, ale aj výrobu a dodávky húfnic ako Zuzana financujú pre potreby Ukrajiny viaceré európske štáty. Chcú pomáhať Ukrajine a my to rešpektujeme. Opakujem, kde nie je embargo, slovenské spoločnosti celkom normálne pracujú na komerčnej báze a slovenská vláda nemá dôvod zakazovať to.

Kľúčová otázka znie, ako vyzerá východisko z vojenského konfliktu, ktorý ničí Ukrajinu a oslabuje Európu. Po necelých dvoch rokoch vojny to vyzerá tak, že predpoklady o vojenskom riešení, teda o porážke Ruska a oslobodení ukrajinských území vrátane Krymu, boli pomýlené. Ako by malo vyzerať riešenie? Presnejšie: aké riešenie presadzuje slovenská vláda?

Mierové, aby čo najskôr začal Západ nabádať Ukrajinu, nech rokuje o prímerí a o princípoch mierovej dohody. Spomínam si na slová amerického ministra zahraničných vecí Spojených štátov Blinkena, ktorého považujem za veľmi racionálneho človeka. Koncom roka 2022 povedal, že ak by mali existovať mierové rokovania, tak na základe stavu spred februára 2022. Nepriamo sa teda pripustilo, že otázka Krymu a Donbasu by ostala otvorená, bez definitívneho vojenského vyriešenia. Treba na rovinu povedať, že toto vyzerá racionálne, no racionálne nevyzerajú predpoklady, že by sme sa mohli vrátiť až pred rok 2014, teda k úplnému návratu Krymu a všetkých ukrajinských území. Na toto dnes nikto nemá karty, ani Ukrajina, ani Západ. Kto hovorí, že je možné absolútne vojenské víťazstvo Ukrajiny, ten si zakrýva oči pred realitou oboma rukami. Bez nasadenia armád NATO a bez zaistenia vzdušnej prevahy na celej Ukrajine sa niečo také nedá dosiahnuť. Dnes majú aj Rusi, ale aj Ukrajinci dobre zabezpečené obranné línie so zamínovanými územiami a prelomiť to by bolo možné len s enormnými stratami na životoch na jednej či druhej strane, prípadne na oboch. Dnes to pôsobí ako zamrznutý konflikt. Ak nechceme ďalšie obete, ktoré, ako sa zdá, by boli zbytočné a neviedli by k cieľom, treba prehodnotiť heslo, že konflikt nemá iné ako vojenské riešenie.

Nebolo by rozumné, aby Západ partnersky tlačil na Ukrajinu, nech popri obrane pred postupom Ruska zvažuje aj rokovania a dohody o prímerí? Inými slovami, partneri by dodávali Ukrajine muníciu s podmienkou, že Ukrajina bude hľadať cestu k realistickému východisku a ukončeniu konfliktu.

Môžem vás ubezpečiť, že presne to chce premiér Fico tlmočiť svojim partnerom, či už v EÚ, alebo v Spojených štátoch. V rámci nášho rozmeru a postavenia budeme robiť, čo bude možné.

Vláda avizovala prehodnotenie zmlúv s mimovládnymi organizáciami, hlavne s tými, ktoré sú aktívne v politike alebo vo vojenských témach. Začali ste s tým už aj na ministerstve obrany?

Začali a zistili sme mimoriadne závažné skutočnosti. Konkrétne sme zistili, že peniaze daňových poplatníkov, štátne peniaze, sa používali na monitorovanie opozície. Čiže vtedajšie vládne strany využívali úrady a úradníkov na politický boj a na boj proti opozičným politickým stranám. Úradníci boli poverení sledovaním opozície so zadaním eliminovať alebo dokonca zakázať niektoré opozičné strany.

Za to, že sú údajnou bezpečnostnou hrozbou?

Za to, že majú iný názor ako vláda, povedzme aj na bezpečnostné a zahraničnopolitické otázky. Mne to veľmi pripomenulo starý komunistický režim. V roku 1989 sme predsa bojovali za to, aby bolo normálne, že sú tu rôzne názory a že nikoho za jeho názor nesmie vládna či úradná moc prenasledovať alebo umlčiavať.

Toto organizovali mimovládne organizácie? Lebo otázku som smeroval na preverovanie zmlúv s mimovládnymi organizáciami.

Nepriamo za tým stála sieť mimovládnych organizácií, no to, o čom hovorím, vykonávali štátni úradníci. Zhodou okolností tí, ktorí pochádzali z mimovládneho sektora alebo k nemu mali blízko. Za peniaze daňových poplatníkov robili analýzy, čo robiť, ak by voľby vyhral Smer. Robili monitoring aktivít Smeru, Hlasu, SNS, spracovávali analýzy a posielali do Bruselu správy a následne aj žiadosti o to, aby sa opozícia pred voľbami riešila na úrovni Bruselu. O týchto praktikách za bývalého vedenia rezortu a o týchto dokumentoch budeme v krátkom čase informovať. Môžem povedať, že v takomto zneužívaní štátnych úradov a úradníkov na protiopozičnú činnosť nemienime pokračovať a nebudeme podporovať tie mimovládne organizácie, ktoré sa na tom podieľali.

Jednou zo sporných aktivít mimovládnych organizácií, o ktorých sme písali na Štandarde, je činnosť Trnkovej spoločnosti Gerulata. Mala zmluvy s rezortom obrany aj vnútra, za štátne peniaze sledovala ľudí v online prostredí a spracovávala zoznamy údajne toxických ľudí, ktorí vraj slúžia ruskej propagande. Na zoznamoch skončili aj ľudia, ktorí s ruskou propagandou nemajú nič spoločné, len kritizovali politiku NATO alebo politiku vlády. Ukončíte financovanie Gerulaty?

Táto spoločnosť je u mňa na zozname tých, s ktorými prehodnocujeme spoluprácu a ktoré nemienime ďalej financovať zo štátnych zdrojov, aj z tých dôvodov, ktoré ste spomenuli.

Prehodnotíte aj financovanie organizácie Globsec? Zástupcovia Globsecu sa netaja tým, že politiku vlády považujú za neprijateľnú. Nebolo by zvláštne, ak by pokračovalo jej finacovanie z vládnych zdrojov?

Každý má právo na existenciu a na to, aby robil to, čo považuje za správne. Nechceme organizácie z tretieho sektora nijako obmedzovať. Druhá vec je, či chceme mimovládne organizácie, ktoré vstúpili do politiky a politického boja proti bývalej opozícii, finančne podporovať zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo obrany nemá v pláne financovať aktivity Globsecu, ani aktivity iných mimovládnych organizácií, ktoré sa snažia nahradiť úlohu politických strán.

Čiže ministerstvo nebude ďalej financovať ani Gerulatu, ani Globsec?

Myslím si, že nie. Samozrejme, ako hostiteľský štát sme povinní poskytnúť návštevám konferencie Globsec adekvátne protokolárne služby. Ale zmluvné štátne financovanie chceme prehodnotiť.

Úrady za bývalej vlády pracovali nielen proti opozícii, ale aj proti niektorým médiám, hlavne tým, ktoré sa považujú za alternatívne. Viaceré z nich boli v roku 2022 zablokované, respektíve natvrdo vypnuté s vysvetlením, že bezpečnostné služby v nich videli hrozbu a navrhli, aby boli odstavené. Podieľalo sa na preverovaní médií aj Vojenské spravodajstvo, ako to naznačoval minister Naď?

Nechcem zachádzať do detailov. No môžem si dovoliť povedať svoj osobný záver, teda môj pocit z práce môjho predchodcu v úrade. Myslím si, že Naď bol presvedčený, že ministerstvo obrany je cestou k zvyšovaniu preferencií a verejnej podpory ministra. Ukázalo sa, že to tak nie je a ani nemôže byť, ministerstvo obrany nie je cestou k vysokej popularite. V prípade Naďa som presvedčený, že jeho politika v úrade bola postavená na výmysloch. Na sústavných výmysloch. Povymýšľal si obvinenia na kohokoľvek, na opozíciu, na alternatívne médiá, a potom tie výmysly akože legitimizoval tým, že o nich informoval ako minister obrany. A tváril sa, že sú to overené fakty z prostredia bezpečnostných služieb. Dobrým príkladom je právna štúdia o migoch, o ktorej opakovane hovoril. Nikdy ju neukázal a doteraz sme ju ani na ministerstve nenašli. Neexistuje.

Narážate na protiústavné rozhodnutie vlády o darovaní migov, ktoré vláda v poverení a bez dôvery parlamentu nemohla urobiť? Minister obrany vtedy tvrdil, že má právnu analýzu o legálnosti rozhodnutia.

Áno, Naď vtedy hovoril o dokumente a právnej analýze, ktorá vraj vláde, aj odvolanej, umožňuje urobiť takéto rozhodnutie, no nikto nikde ten dokument na ministerstve nevidel, nie je v žiadnom útvare a myslím, že napriek našej snahe sa už ani nikde nenájde.

Chcete tým povedať, že Naď verejne klamal a vymýšľal si? A že vláda rozhodla o darovaní migov na základe výmyslov Naďa?

Áno, som presvedčený o tom, že si to celé vymyslel a spoliehal sa na to, že keď niečo povie ako minister obrany, že to má váhu. Možno sa mýlim a možno ten dokument ukáže, ale skôr si myslím, že sa tomu bude ďalej vyhýbať, pretože vláda bez dôvery parlamentu, ktorú následne prezidentka odvolala a len poverila dočasným výkonom funkcie, nemala ústavné oprávnenie rozhodovať o takej dôležitej veci, ústava je v tom jasná. Podobne si Naď vymyslel aj tie údajné spravodajské informácie o tom, ako je tu vraj niekto v Smere platený Rusmi. Bol to nezmysel, ktorý nikto nepotvrdil, ale Naďovi sa to hodilo a vedel, že môže pracovať aj s bludmi, keďže médiá, Denník N, Sme, Aktuality, to nebudú preverovať, pretože ak má niečo poslúžiť proti Smeru, tak to preverovať netreba, môžu to byť aj úplné hoaxy. Tu sa aj v iných a vážnejších prípadoch nehorázne porušovalo právo ako na bežiacom páse, robili sa rozhodnutia na základe vymyslených tvrdení a nikomu to neprekážalo.

Čo sú tie vážnejšie prípady?

Sú podozrenia, že Slovenská republika v rámci vojenskej pomoci darovala niečo, čo ani nemala v majetku, darovali sme cudziu vec, niečo sme v podstate ukradli a v rámci pomoci darovali ďalej.

O čo presne ide?

Viac zverejníme, až keď to bude riadne zdokumentované. To, čo tu tá partia amatérov robila s majetkom, bolo šialené a protiprávne.

Ak to bolo naozaj tak, prečo sa nepristúpilo k vyvodzovaniu právnej zodpovednosti? Napríklad pri protiústavnom rozhodnutí o darovaní migov Ukrajine? Za takéto rozhodnutia o majetku za stovky miliónov eur by mal niekto niesť zodpovednosť, ak išlo naozaj o protiprávne kroky vlády, ktorá na to nemala mandát.

Verejnosť s tým všetkým bude oboznámená a bude sa konať. Akonáhle to bude všetko zdokumentované, budeme informovať médiá a prípadne aj ďalšie úrady, ktoré by sa tým mali zaoberať.

Myslím, že verejnosti nejde o tresty, ale skôr o to, aby sa všetky podozrenia objasnili, zverejnili a aby sa vedelo, ako sa pracovalo s majetkom štátu za Matovičovej a Hegerovej vlády.

Iste, veď my sme jasne hovorili, že nechystáme nijaký revanš. Kriminalizácia a zatváranie opozície, to boli praktiky bývalej vlády. Nám ide teraz iba o to, aby sme všetky sporné veci z čias predchádzajúcej vlády zdokumentovali a informovali o nich. Niečo môže byť zaujímavé pre verejnosť, niečo pre kontrolné úrady ako NKÚ.

Prejdime aj k aktuálnym politickým témam. Tou hlavnou je dnes rušenie úradu špeciálnej prokuratúry. Prečo ste sa nakoniec rozhodli pre toto radikálne riešenie? Fico predsa pred voľbami pre Štandard povedal, že špeciálnu prokuratúru zrušiť nechce. Nie je to nepoctivé a politicky neprezieravé, keď si takto protirečíte pri zásadných otázkach?

Nebudem v tomto s vami celkom súhlasiť, my sme predsa dlho hovorili o tom, že špeciálna prokuratúra je problémová. A zástupcovia Smeru viackrát hovorili aj to, že jednou z možností by mohlo byť zrušenie špeciálnej prokuratúry, ktorá vo väčšine európskych krajín neexistuje. Nemyslím si, že naši voliči sú zaskočení z návrhu vlády alebo že by nerozumeli dôvodom.

Nejde len o voličov Smeru, sú tu aj voliči iných strán, ktorí uverili slovám Roberta Fica o tom, že špeciálna prokuratúra sa rušiť nebude – a po voľbách je zrazu všetko inak. Politické následky sú také, že ľudia masovo protestujú a progresívci sa aj vďaka tvrdej politike Ficovej vlády môžu hrať na lídrov opozície s masovou verejnou podporou priamo v uliciach.

Ani teraz s vami nebudem súhlasiť. Útočiť proti Smeru bolo vždy populárne, využíva to opozícia aj médiá. Protesty by tu boli, nech by sme robili čokoľvek a médiá by tlačili Šimečku do pozície silného aktívneho lídra bez ohľadu na to, či na takéto vystupovanie reálne má. Tie protesty sú pokračovaním toho, čo tu bolo aj pred voľbami, pokračovaním snahy kriminalizovať Smer. Stále na protestoch počúvame pokrikovanie, ako vraj patríme do basy. Pritom to bola, paradoxne, práve špeciálna prokuratúra, ktorá mne aj Ficovi vystavila certifikát čistoty. Napriek silným rečiam o údajnom rozkrádaní miliárd eur za vlád Smeru a napriek tomu, že NAKA aj prokuratúra nás chceli stíhať a mali na to viac ako tri roky, nenašli a ani nemohli nájsť nič, čo by nás usvedčovalo z korupcie alebo rozkrádania štátneho majetku. Do väzby nás hnali za to, že sme hovorili o daňovej kauze Andreja Kisku. Pokiaľ ide o reči kajúcnikov o korupcii v Smere, sú to bláboly, ktoré nie sú podložené ďalším vyšetrovaním a dôkazmi, vyšetrovatelia nepriniesli nič, čo by jasne dokazovalo „svedectvá“ kajúcnikov…

To ale neznamená, že kajúcnici klamú, opísali, ako to fungovalo za vlád Smeru, a že to vyšetrovatelia nedokázali riadne vyšetriť a dokázať, je iný problém.

Klamú celkom nehanebne, lebo vyšetrovatelia a špeciálna prokuratúra im nasľubovali nízke tresty a slobodu, ak povedia čokoľvek proti Smeru. Nie je predsa normálne, aby Imrecze jeden deň vyšetrovateľom prisahal, že žiadny Kiskov spis na Úrade vlády nebol a na druhý deň do výpovede povedal pravý opak.

Problémom nie je len rušenie špeciálnej prokuratúry, ale aj ďalšie sporné zmeny, znižovanie trestných sadzieb a zmeny v premlčacích lehotách, ktoré spôsobia, že viaceré kauzy, napríklad Haščáka, Výboha a Kočnera, budú premlčané. To už pôsobí ako amnestia na vybrané zločiny, ktoré nebude možné stíhať.

Premlčanie je tu preto, lebo plynutím času prichádza dôkazná núdza. Po desiatich rokoch chýbajú učtovné doklady a je prirodzené, že pri ekonomických trestných činoch má byť premlčacia doba desať rokov, nie 20 rokov. Je prirodzené, že sa to upravuje a vracia do stavu, aký tu bol aj v minulosti, pred rokom 2006. Nerozumiem tomu kriku opozície, zavádzaniu, klamaniu a strašeniu verejnosti. Asi musia mať veľký strach a veľký stres z toho, čo všetko sa zistí, keď sa zruší špeciálna prokuratúra a keď prípady a manipulované trestné konania prevezmú iní, nezaujatí prokurátori.

Trochu to otočím: aj na vás v Smere vidieť strach a stres, keď tak rýchlo, v skrátenom konaní rušíte špeciálnu prokuratúru, znižujete trestné sadzby a skracujete premlčacie lehoty, lebo ide o ochranu vašich ľudí.

Nie, nám nejde o ochranu našich ľudí, ale o odstránenie právnych deformácií a zabránenie zneužívania trestného systému, pre ktorý zomreli ľudia vo väzbe. Nie je pravda, že skracovaním premlčacích lehôt chceme zachraňovať tých ľudí, ktorých ste spomínali. Viem to dokázať prípad po prípade. Kauza Gorila je z rokov 2005 a 2006, kedy dochádzalo k odpočúvaniu alebo záznamom z odpočúvania. Trestný kódex, ten Lipšicov s neúmerne dlhými premlčacími lehotami, začal platiť v roku 2006, ale pre prípadné stíhanie v kauze Gorila platí starší kódex s desaťročnou premlčacou lehotou, ktorý bol platný v čase prípadu. Čiže kauza Gorila je premlčaná už dávno. Pokiaľ ide o pána Výboha, je niekoľko rozhodnutí súdov, že to, z čoho bol obžalovaný, nie je trestným činom. Nám teda nemôže ísť o zametanie káuz, ide nám o návrat do štandardného európskeho právneho štátu.

Ak je právny stav pre obžalovaných taký priaznivý, ako tvrdíte, prečo sa potom tak ponáhľate s úpravou trestného práva a prečo to presadzujete v skrátenom konaní? O čo vám ide?

Ide nám o ochranu ľudských práv.

To myslíte vážne, že sa chcete hrať na bojovníkov za ľudské práva?

Nehráme sa, vždy som bol zástancom práva a ľudských práv. Aj v minulosti, keď som bol ministrom vnútra, som dbal na to, aby sa rešpektovali práva a aj práva opozície na verejné protesty, nikdy sme nikoho nepotláčali za protesty a za názor tak, ako to robila vláda po roku 2020. To, že nám vraj ide o ochranu Výboha, sú výmysly médií a opozície.

Nie sú to výmysly médií. Na prípad Výboha upozornil špeciálny prokurátor.

Prosím vás, to nemyslíte vážne, že Lipšic má byť zdroj dôveryhodnej informácie. Viaceré z rozhodnutí prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry padli na súdoch vrátane jednej z káuz, v ktorej stíhali aj mňa. Súd konštatoval porušovanie práv a nezákonnosť stíhania. Lipšic je chodiaci konflikt záujmov.

V poriadku, neberme to ako fakt, ale ako polemické tvrdenie. Vrátim sa ale k Výbohovi, je to ideálny príklad človeka, ktorého potrebujete chrániť, lebo figuroval aj ako oligarcha z pozadia Smeru a zároveň figuruje aj v trestnej kauze, ktorá je spojená s Petrom Pellegrinim z Hlasu – a podozreniami z korupcie.

No vidíte, to je to, čo tvrdí Matovič. Pýtam sa ale, prečo teda nikdy nestíhali Pellegriniho, času mali dosť. Odpoviem, že to bolo preto, že tie obvinenia boli vymyslené, aj na Výboha, jeho stíhanie uviazlo na súdoch. A bolo vymyslené aj na Pellegriniho, tam by už neustáli vôbec nič, tak ho ani neobvinili. Nemajú nič, čo by mohli dať na súd.

Ak ste si istí, že právo je na vašej strane, načo je dobrý ten šprint so skráteným konaním na úpravu trestného práva?

Lebo špeciálna prokuratúra právny stav ignoruje a pokračuje v protiprávnom šikanovaní ľudí, ktorých chce za každú cenu, aj bez dôkazov a v rozpore so zákonom, trestne stíhať. Máme tu už desiatky rozhodnutí súdov, ktoré spochybňujú konanie špeciálnej prokuratúry. A budú nasledovať ďalšie a po nich žiadosti o odškodnenie. Musíme v tom právnom chaose urobiť poriadok v súlade s odporúčaniami súdov. A áno, robí sa to rýchlo, lebo ten stav je neúnosný už roky. Mimochodom, pýtam sa, prečo nikto nevyšetroval tie obvinenia od Petkovej a ďalších aktivistov a novinárov o údajných podozreniach, ako som mal rozkrádať milióny cez DPH? Prečo v tom za tri roky nedokázali nič zistiť? No lebo to boli hlúposti.

Tam išlo o podozrenia, ktoré priniesli nielen médiá, ale aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Špirko: že ste spolu s Počiatkom kryli dépéháčkárske skupiny. Tie vám údajne platili za to, že ich kauzy sa upracú.

Opäť sa pýtam, prečo to po voľbách 2020 nevedeli vyšetriť. Bolo to len preto, že tie kauzy neexistovali.

Nie, možnosti sú dve. Prvou je, že ste s Počiatkom čistí, druhá že vyšetrovatelia a Lipšic boli neschopní vyšetriť komplikované kauzy a išli tou najľahšou cestou, cez reči kajúcnikov, ktorým sľúbili slobodu.

Prvá možnosť je správna. To ale nevylučuje ani to druhé, že Lipšic je nekompetentný. Tu sa dlho pracovalo s kydmi a potom tu bolo veľké sklamanie, že korupčné kauzy za tri roky nikto nevyšetril. A nakoniec ma poslali do väzby len za to, že som povedal, že Kiska je daňový podvodník.

Nie, stíhali vás za to, že ste sa ako minister vnútra zaujímali o Kiskove spisy a kauzy a o ich vyšetrovanie, čo minister robiť nesmie.

Nie, mňa nestíhali za to, že by som ako minister organizoval vyšetrovanie Kiskových káuz, to nemohli, obvinili ma z toho, že som sa podieľal, vraj v zločineckej skupine, na jeho diskreditácii. Ja som si vlastne odsedel vo väzbe Kiskove podvody. Niekto za tie Kiskove daňové podvody musel byť potrestaný, tak som to bol ja.

Vaše väzobné stíhanie bolo absurdné a rozumiem, že to potrebujete komentovať. Je však pravda, že lídri Smeru pracovali s informáciami z daňových spisov Kisku a nemali na to oprávnenie.

Vyšetrovanie Kisku nikto politicky neorganizoval. Pripomeniem, že Kiska bol vyšetrovaný do roku 2017, áno, v čase, keď som bol minister vnútra, ale presne v tom čase sa vyšetrovanie KTAG zastavilo. A to, za čo je dnes odsúdený, sa začalo vyšetrovať až po mojom odchode, po odchode Tibora Gašpara a po výmene premiéra, teda po odchode Fica z vlády. Kiska bol obžalovaný za Hegerovej vlády. Tak mi povedzte, ako sme to mohli celé riadiť, je to úplný nezmysel.

Váš problém je aj v tom, že ste boli celý život aj podnikateľ, aj aktívny politik, a to nejde. Volá sa to konflikt záujmov. Prerastanie biznisu do politiky vždy škodí.

Podľa zákona nie som podnikateľ, nie som v orgánoch súkromných firiem. Áno, v minulosti som mal podiely vo viacerých firmách, ale keď som nebol v ich orgánoch a nevykonával som podnikateľskú činnosť, nemohol som byť v konflikte záujmov.

Podiely vo firmách máte aj dnes. Konkrétne v KALLAN a Liwa Arms. Venujú sa vývoju zbraní a obchodovaniu so zbraňami v spolupráci s partnermi zo Spojených arabských emirátov. Necítite ako minister obrany konflikt záujmov?

Ak hovoríte o zbraniach, treba rozlišovať. Máme tu defence industry, zbrane pre armádu. A potom tu máme sektor shooting and hunting, športová streľba a lov, čo je civilný sektor, nie vojenský. Spoločnosti, ktoré spomínate, sa venujú napríklad loveckým puškám, ktoré sú v ozbrojených silách nepoužiteľné.

Nechcete sa stiahnuť z tohto biznisu, keďže ste ministrom obrany?

Ja som sa už stiahol, nie som v orgánoch firmy a môj podiel v Liwa je už len desať percent.

Myslím stiahnuť sa definitívne, teda predať podiely a venovať sa výlučne ministerstvu, aby neboli ani len náznaky pochybností.

Verím tomu, že ma vy novinári budete veľmi starostlivo kontrolovať, ako to špeciálne pri mne majú médiá dlho vo zvyku. Nebudem pred médiami a verejnosťou nič skrývať.