Vémola má úplne zbytočný dokument. Desiatky veľkých osobností nemajú nič

Ľudia majú už stáročia morbídne chúťky a sledovať súboj dobre vycvičených svalnatých chlapov (najradšej na život a na smrť) bavilo ľudí už v starom Ríme a určite aj skôr. Karlos Vémola je najznámejším bojovníkom tohto športu v Čechách. Svalovec má za sebou pohnutý život. Bol kulturista, je zápasník, kontroverzná hviezda bulváru, ale aj otec niekoľkých detí a partner slovenskej playmate Lely Ceterovej. Vo svojom luxusnom sídle za Prahou má vedľa vírivky klietku s aligátorom a v obývačke akvárium so žralokmi. Objavuje sa na titulných stránkach časopisov a aj v najznámejších talkšou.

Predtým, ako sa stal slávnym, to bol obyčajný chlapec z Olomouca, ktorý sa bil v škole, aj na ulici. Doma ho pre zmenu otĺkal otec, bývalý zápasník. Po škole odletel do Londýna. Tam pracoval ako vyhadzovač v nočnom klube, z ktorého raz v noci vyhodil za 2 minúty dvoch zápasníkov MMA. Ich tréner mu ponúkol, aby to teda skúsil profesionálne. O pár týždňov neskôr Karlos porazil celú anglickú špičku MMA a ako prvý Čech v histórii sa dostal do americkej UFC. Tam narazil na skutočných protivníkov a neuspel…

Toto všetko si pozriete aj v dokumente Karlos, ktorý v skutočnosti nie je dokumentom. Pretože jeho hlavný aktér (ani jeho rodina, manželky, deti, tréner, priatelia) nepovedia do kamery o živote hviezdy temer nič. A tak keď film skončí, môžete si položiť niekoľko zaujímavých otázok: Je podobný film pre niekoho podnetný, zaujímavý a inšpirujúci? Začnú mladí chlapci viac športovať, vážiť si svoje športové aj nešportové úspechy? Budú sa lepšie učiť, aby neskončili ako Vémola? V klietke? Alebo celkom opačne, je pre dnešnú mládež Karlos žiarivým symbolom veľkého úspechu? Aj so všetkými tými gýčovitými detinskými atribútmi moci, ako je žralok v akváriu, krokodíl, bojový pes či tiger?

Je bývalý bitkár, vyhadzovač a kulturista vzorom pre svoj ťažký tréningový program, ktorý mu už nepomáha v tom, aby v klietke vyhrával? Uznávame ho za tie státisíce eur, ktoré mu jeho tým vie vypýtať za každý dobre mediálne pokrytý zápas? OK, tak pokiaľ uznávame MMA ako šport, tak nám asi ani nevadí, že pri zápase môže skončiť ktokoľvek zo zápasníkov ako mrzák. Rovnako tak môžeme uznávať kohokoľvek, kto vie zarobiť slušné peniaze – porno herca, nájomného žoldniera, plateného udavača, hackera, falšovateľa obrazov či sobášneho podvodníka.

Určite si aj vy spomeniete na meno skvelého slovenského či českého maliara, spisovateľa, vedca a herca. Vynálezcu, režiséra, alebo politika, ktorí majú za sebou prácu či dielo s nadnárodným presahom na celú spoločnosť. Len málo z nich má v kníhkupectve (ešte za života) svoju reprezentatívnu monografiu. Oveľa menej svoj časozberný dokumentárny životopisný film. Vémola ho už má. Možno si ho načasoval a zaplatil z vlastných peňazí. Ako žiadané promo k odvetnému zápasu s Attilom Véghom v júni 2024. Možno nie. Jeho vec, jeho peniaze.

No Carlos nebol, nie je a už nikdy nebude skutočne legendárnym zápasníkom a bojovníkom. V najzásadnejších zápasoch totiž prehral, a to, že mu režisér a zrejme aj jeho priateľ M. Samir natočil film, je fajn. Ak ale niekomu postavíte hlinený piedestál a nastriekate ho na bielo, kararský mramor z toho nikdy nebude.

Vémolovo bojové meno Terminátor je len nostalgickou spomienkou na krátky čas, čo zažiaril. V súčasnosti ale pôsobí smiešne. Terminátor totiž nezlyháva pre svoju slabú psychickú prípravu a jeho tréningovým programom nie je zaťatá zúrivosť. Vémola nie je a nikdy nebude taký bojovník, ako boli A. Silva, A. Arlovski, D. Handerson, M. Hunt, K. Nurmagomedov a A. Emelianenko a už vôbec Conor McGregor.

Chýba mu totiž to zásadné, čo robí podobných športovcov väčšími, medzinárodnými a občas aj nesmrteľnými. Inteligencia skutočného športového „šoumena“, pokora a schopnosť si priznať silu a schopnosti protivníka, ktorý ho bez problémov a bez svalnatých rečí pred zápasom na hlavu porazil.

Vo filme Karlos Vémola niekoľkokrát povie, že je to fajn mlátiť chlapov za peniaze. Od 20-ročného vyhadzovača z londýnskeho klubu to beriem ako chlapácke gesto. Ak to aj v súčasnosti opakuje 38-ročný športovec a otec štyroch detí, je na zváženie, či sú takéto tvrdenia v poriadku.