Kde by sme sa bránili: Príbeh petržalského opevnenia

Neslávne 82. výročie prvej viedenskej arbitráže si pripomíname 2. novembra. V roku 1938 pre tento diktát prišlo Slovensko o viac ako štvrtinu svojho územia, ktoré bolo odstúpené v prospech vtedajšieho Maďarského kráľovstva.

Tomuto (v konečnom dôsledku právne neplatnému) aktu predchádzala Mníchovská dohoda, známa aj ako Mníchovská zrada, na základe ktorej muselo Československo odstúpiť územie Sudet, vtedy obývané prevažne nemeckým obyvateľstvom, Tretej ríši.

Okrem územných strát mali obe tieto dohody aj ďalší dôležitý vplyv – znefunkčnenie obranného systému, ktorý sa tiahol po západnej hranici Československa. Náš systém bunkrov a opevnení bol v tom čase modernejší a dokonalejší ako západné náprotivky.

Aj keď tam boli isté inšpirácie Maginotovou líniou vo Francúzsku, československým inžinierom neboli poskytnuté výkresové dokumentácie. Systém opevnenia je preto vcelku unikátny a každý objekt de facto jedinečný. Na Slovensku boli už v roku 1933 postavené prvé betónové objekty na vtedajšom petržalskom predmostí na pravom brehu Dunaja.