Smer žiada, aby europarlament nezasahoval do právomocí členských štátov. Do Národnej rady predloží kontrarezolúciu

Podpredseda koaličného Smeru Ľuboš Blaha predkladá rezolúciu proti "slovenským judášom", ktorí v europarlamente hlasovali za rezolúciu Európskeho parlamentu odsudzujúcu zmeny v slovenskej trestnej politike.

Blaha avizoval, že za Smer vypracoval kontrarezolúciu slovenského parlamentu, ktorá podľa neho bude prijatá na zahraničnom výbore aj v pléne parlamentu a bude adresovaná europarlamentu a slovenskej opozícii.

Kontrarezolúcia podľa politika odsúdi neprimerané zasahovanie europarlamentu do vnútorných záležitostí Slovenska a spochybňovanie právomocí členských štátov EÚ.

Vyzve ho, "aby rešpektoval, že úprava Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry je suverénnym rozhodnutím demokraticky zvolenej vlády Slovenskej republiky, ktoré sa žiadnym spôsobom nevymyká právnej praxi v EÚ“, dodal ľavicový poslanec.

Dokument tiež apeluje na Európsky parlament, aby svojimi "ideologickými uzneseniami prestal spochybňovať výlučné právomoci členských štátov EÚ a prestal šíriť dezinformácie o Slovenskej republike".

Ako pokračuje Blaha, kontrarezolúcia rovnako odsúdi konanie slovenskej opozície, ktorá „svojimi lžami ohrozila národné záujmy Slovenska, a vyzve ju, aby prestala šíriť lži a nenávisť voči svojej vlasti a neočierňovala Slovenskú republiku v zahraničí".

Rozhodnúť by sa mohlo už o pár dní

V samostatnom vyjadrení pre Štandard Blaha uviedol, že „kontrarezolúciu“ predložil na štvrtkové rokovanie parlamentného zahraničného výboru, ktorý však nebol uznášaniaschopný, a vyjadril presvedčenie, že v koalícii je na jej schválení zhoda. Udiať by sa tak podľa neho malo už budúci týždeň.

„Do pléna to pravdepodobne pôjde v rámci druhého čítania o ÚŠP. Myslím, že šanca, že to prejde, je veľká,“ skonštatoval ďalej pre Štandard.

Upozornil, že rovnaký postoj ako Smer má k rezolúcii Európskeho parlamentu aj predseda KDH Milan Majerský. Tlačového oddelenia strany sme sa preto opýtali, či rezolúciu Smeru podporí. Článok budeme aktualizovať.

Rezolúcia v Štrasburgu prešla hladko

Pripomeňme, že poslanci Európskeho parlamentu prijali v stredajšom hlasovaní v Štrasburgu uznesenie, ktoré kritizuje návrh novely Trestného zákona predložený vládou slovenského premiéra.

Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 prítomných poslancov, 70 bolo proti a 64 sa zdržalo hlasovania. Pod rezolúciu sa okrem iných podpísali aj slovenskí europoslanci Vladimír Bilčík a Peter Pollák, ktorí spolu s Eugenom Jurzycom, Ivanom Štefancom, Martinom Hojsíkom, Michalom Wiezikom, Jozefom Mihálom a Luciou Ďuriš Nicholsonovou hlasovali za schválenie uznesenia.

Proti uzneseniu hlasovali Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Robert Hajšel, Miroslav Radačovský a Milan Uhrík. Miriam Lexmann nehlasovala.

Čo možno v dokumente nájsť

Text uznesenia, ktorý vznikol po rozprave v pléne z 13. decembra, vyjadruje obavy európskych zákonodarcov o schopnosť novej slovenskej vlády bojovať proti korupcii a chrániť finančné záujmy EÚ, ak poslanci schvália navrhnutú novelu Trestného zákona.

Poslanci v rezolúcii vyjadrili aj "hlboké znepokojenie nad neodôvodneným využívaním zrýchleného legislatívneho procesu zo strany slovenskej vlády", ktorý podľa nich znemožňuje "zmysluplnú verejnú diskusiu a riadny demokratický proces".

Uznesenie kriticky hodnotí aj to, že "počas zrýchleného legislatívneho procesu slovenská vláda odmietla zohľadniť odborné analýzy a stanoviská občianskej spoločnosti a Komisie". Problémom je aj zrušenie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti v prípade príslušníkov polície.

Ďalším sporným bodom sú podľa europoslancov "zásadné personálne zmeny", ktoré uskutočnil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Navyše upozornili, že minister "avizoval významné štrukturálne a organizačné zmeny v slovenskej polícii a v ďalších nezávislých demokratických inštitúciách, a to aj pokiaľ ide o vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry".

V uznesení sa zároveň doslovne tvrdí, že "verejné útoky politikov na Slovensku proti novinárom, občianskej spoločnosti a zraniteľným skupinám v minulosti vytvorili priaznivé prostredie pre prejavy nenávisti, čo viedlo k závažným násilným trestným činom vrátane vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej".

Stredajšie uznesenie Európskeho parlamentu kritizuje legislatívne návrhy predložené vládou slovenského premiéra Roberta Fica s vysvetlením, že môžu ohroziť integritu súdnych procesov a oslabiť občiansku spoločnosť, slobodu médií aj boj EÚ proti podvodom.

Europarlament okrem spomínaných skutočností apeluje na slovenskú vládu, aby sa zaoberala dlhodobou výzvou na reformu paragrafu 363 slovenského trestného poriadku, ktorý v súčasnosti umožňuje generálnemu prokurátorovi zastaviť trestné stíhanie, a aby zamedzila jeho zneužívaniu.

KDH a KÚ rezolúciu odsúdili

V odpore voči rezolúcii Európskeho parlamentu sa ku vládnej koalícii pridala aj Kresťanská únia (KÚ) a Kresťanskodemokratické hnutie, hoci pripravované zmeny ako také tieto strany odsudzujú.

"Sme suverénny štát a naše problémy musíme zvládať riešiť doma, nech je pri moci ktokoľvek," povedala ešte pred schválením rezolúcie Anna Záborská (KÚ). Podľa poslankyne "europoslanci steh po stehu šijú izoláciu Slovenska. Podobnými krokmi Európsky parlament postupoval proti Poľsku i Maďarsku".

KDH tiež nesúhlasí s tým, aby Európsky parlament zasahoval do vnútropolitického boja súvisiaceho s rušením ÚŠP a novelou Trestného zákona. Predsedníctvo strany vyzvalo svojich europoslancov, aby za rezolúciu o reforme na Slovensku nehlasovali. Napokon Ivan Štefanec hlasoval v rozpore s týmto odporúčaním a znenie rezolúcie podporil a Miriam Lexmann sa na hlasovaní nezúčastnila.

Šéf KDH Milan Majerský zdôraznil, že Slovensko je suverénnym štátom EÚ a európske zmluvy určujú jasné mantinely pravidiel. "KDH je zásadne proti, aby sa v Bruseli prijímali podobné rezolúcie, aká je dnes na stole v Európskom parlamente. Ctíme si pravidlá právneho štátu, no máme problém s poúčaním európskych inštitúcií, ktoré sa samy čoraz viac neriadia zmluvami, ako je to napríklad v otázkach rodinného práva, vzdelávania či ochrany ľudského života," povedal.

„Už od začiatku svojho mandátu dôrazne kritizujem, že Európsky parlament čoraz viac nadužíva svoj politický priestor na hodnotenie vnútropolitickej situácie v členských štátoch,“ uviedla pred schválením uznesenia europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH).

Hlasovaním europoslanca Ivana Štefanca, ktorý v rozpore v postojom KDH rezolúciu nielen podporil, ale ju aj inicioval, sa bude zaoberať predsedníctvo aj rada KDH, ktorá schvaľuje kandidátku do eurovolieb. "Europoslanci by mali reflektovať uznesenie strany KDH," dodal predseda kresťanských demokratov Milan Majerský.