Protesty sprogresívneli. A otvorili otázku, čo na nich ešte robí KDH

V sociológii či politológii existuje termín „železný zákon oligarchie“. Na Slovensku by sme po jeho vzore mohli zaviesť termín „železný zákon sprogresívňovania protestov“. Jeho odkazom by bolo, že všetky protesty, ktoré na Slovensku majú širokú mediálnu podporu, časom sprogresívnejú.

Presne to sa včera stalo aj s protestmi proti rušeniu špeciálnej prokuratúry, ktoré minimálne v Bratislave pripomínali, až na niektoré výnimky, skôr dúhové demonštrácie proti ministerke kultúry Martine Šimkovičovej.

Tá sa vraj prehrešila tým, že sa snaží stopnúť štedré dotácie určené mimovládnym organizáciám, hlavne tým s LGBTI agendou. Dotácie pre aktivistov sa za uplynulých dvanásť rokov vyšplhali do výšky takmer 1,2 milióna eur. Približne 614-tisíc eur sa im ušlo priamo z rezortu kultúry. Ďalších 538-tisíc eur (za posledných sedem rokov) z Fondu na podporu umenia, ktorý toto ministerstvo taktiež financuje.

Z týchto peňazí boli podporené také chuťovky ako Filmový festival Inakosti, divadelný festival Drama Queer, magazín Queer Youth Slovakia či bratislavský dúhový Pride. A teda aj také skvosty, ako text o „queer teórii ekológie”. Alebo články o tom, že sa netreba hanbiť skúsiť si drag s takýmto ilustračným obrázkom:

No a hriechom ministerky Šimkovičovej je, že si dovolila zastaviť financovanie takýchto vecí zo štátnych zdrojov.

Skutočný škandál!

Priamo na protestoch sa rozhorčenie nad touto situáciou prejavilo vo viacerých výstupoch moderátorky Kristíny Tormovej, speváčky Kataríny Koščovej, fotografky Olji Triaška Stefanović, maliara Rudolfa Sýkoru a aj vo vystúpení predsedu PS Michala Šimečku. Ten pritom už deň predtým spolu so svojimi straníkmi hecoval ľudí na sociálnych sieťach, aby prišli na protest proti Šimkovičovej.

Jediní, ktorí sa držali pôvodnej témy, tak boli sólo jazdci Majerský a Sulík. Vyzerali, akoby si zmýlili adresu.

Obzvlášť pre predsedu KDH to muselo byť trápne. A to jednak preto, že stopnutie štedrých dotácií dúhovým organizáciám by pre neho nemala byť téma na protest, ale na menšiu oslavu. A tiež preto, že jeho spolustraníci deň predtým avizovali, že KDH je proti spájaniu protestov proti rušeniu prokuratúry s témou ministerstva kultúry. Ba čo viac, vyjadrili sa, že s PS a so SaS, s ktorými protesty organizujú, majú dohodu na tom, že táto téma sa neotvorí.

Samozrejme, vieme, ako vyzerajú dohody s progresívcami. Zhruba rovnako ako kedysi s komunistami.

Kádeháci však PS nielen uverili, ale na druhý deň si pred situáciou aj podivne zatvárali oči. Bolo to vidno najmä na vystúpení Jozefa Hajka, ktorý síce nepriamo potvrdil, že progresívci porušili dohodu, ale zároveň sa ich zastával, keď povedal, že politickí predstavitelia sa na proteste o Šimkovičovej nevyjadrovali. „Zo strany predstaviteľov politických strán, ktoré spolu s nami organizujú protesty, takéto témy nezazneli,“ povedal Hajko.

To, samozrejme, neplatí, lebo ministerstvo kultúry spomínal aj Michal Šimečka. Ten hecoval dav výrokom, že „ministerstvo kultúry odovzdali [koaličné strany, pozn. red.] človeku, ktorý šíri homofóbiu a konšpirácie. Je to hanba.“ A hlavne preto, že celá dramaturgia podujatia bola namierená najmä voči Šimkovičovej, ktorá pretlačila aj Dankov semafor. A to aj napriek tomu, že Dankova nehoda v spoločnosti rezonovala omnoho viac a je to téma, ktorá opozíciu spája. Aj to ukazuje, že progresívci si jednoducho sprivatizovali protest proti úplne inej téme.

Pre KDH by to nemala byť príležitosť na hľadanie výhovoriek, ale na krátky proces. Účasť na protestoch totiž pre nich po ich sprogresívnení stráca zmysel.

Ten tu možno bol na začiatku, keď išlo o rušenie špeciálnej prokuratúry, čo bolo silné momentum, ktoré mobilizovalo ľudí, aby vyšli do ulíc. Ak by sa vtedy ulice chopilo len PS, poprípade PS so SaS, bola by to zrejme chyba. Preto sa dá pochopiť, že KDH do toho na začiatku šlo, aj keď s rizikom, že tam budú sami s dvoma progresívnymi stranami (a ich témami).

Keď sa však protesty začali meniť na viac či menej skrytú kampaň v prospech Korčoka, ukazovalo sa, že pre KDH to už veľmi zmysel nedáva. Ich pozícia sa totiž posúvala do roly podržtašiek ich opozičných partnerov. No a po podraze s ministerstvom kultúry je už situácia pre KDH v podstate jasná. PS ich tým dotlačilo do polohy, v ktorej by sa konzervatívna strana v žiadnom prípade nemala nachádzať.

Okrem posunu v téme protestov je na to aj ďalší dôvod. Existuje totiž silný predpoklad, že časom by sme k železnému zákonu sprogresívňovania protestov mohli pripojiť aj druhú podmienku. Tá by znela, že všetky protesty, ktoré sprogresívnejú, časom vyfučia. Poznáme to totiž z protestov Za slušné Slovensko či tých spred komplexu Bonaparte. No na to, či sa to potvrdí aj v tomto prípade, si musíme chvíľu počkať, aj keď tu už vidíme viacero predpokladov.

V každom prípade, KDH by si malo spomenúť na to, že sa zdráhalo vstúpiť do vlády s PS, lebo sa obávalo, že by to znamenalo bozk smrti. Teraz je na čase uvedomiť si, že ten môžu od progresívcov dostať aj v opozícii.

Ak by chcel preto niekto konzervatívcov obviňovať z toho, že rozbíjajú spoločný postup opozície, stačí mu pripomenúť, že to neboli oni, kto zmenil tvár a farbu protestov. Vina tu padá jednoznačne na PS.