Trilógia Horiaci ker sprostredkúva odkaz Jana Palacha a pokusy o jeho manipuláciu

Trilógiu Horiaci ker nakrútila spoločnosť HBO pred desiatimi rokmi. Už vtedy ma zaujala. Teraz ju vysiela Česká televízia na výročie Palachovho činu (19. januára 1969).

Slovenská televízia si ho pripomenula dielom režiséra Roberta Sedláčka Jan Palach, ktoré malo premiéru v deň 50. výročia invázie do Československa. Je to solídny film, ktorý popisuje študentovu prípravu na svoj čin. Trilógia Horiaci ker sa sústreďuje na jeho odkaz a pokusy o jeho manipuláciu.

Pre mňa je toto dielo Agniezsky Holland jedným z jej režisérskych vrcholov. V dobe, ktorú trilógia zobrazuje, študovala na pražskej FAMU a atmosféru obrodného procesu a jeho potlačenia osobne zažila. Jej rozprávanie je preto presné a intenzívne. Meno scenáristu Štepána Hulíka nájdeme aj pri iných skvelých televíznych projektoch – Podozrenie a Pustatina. Čo však robí z tejto trilógie mimoriadne dielo, je kamera Martina Štrbu a Rafala Paradowského. Takú silnú dobovú atmosféru, ktorú dokázali prepojiť s archívnymi materiálmi, som nevidela veľmi dávno. Duch doby je dokonalý – podarilo sa na obrazovku preniesť rozjatrenosť a paralýzu, ktorá v spoločnosti panovala. Pred desiatimi rokmi bolo HBO v skvelej kondícii a produkovalo mimoriadne diela. (Dnes sa postavenie tejto platformy zmenilo. Má silnú konkurenciu a finančné problémy.)

 Stretnutie scenáristu, režisérky a kameramanov vytvorilo synergický efekt, z ktorého sa môžeme tešiť. Prvý diel sa začína Janovým upálením a reakciami na tento čin, ďalšie dva sú bojom o jeho odkaz. Palachova matka sa proti dezinterpretáciám synovho činu pokúšala bojovať právnou cestou a pomáhala jej pri tom advokátka Dagmar Burešová. Žalovali poslanca Viliama Nového, ktorý spochybňoval čin Jana Palacha svojimi teóriami. Tento boj sa nedal vyhrať, ale pre obe ženy mal zmysel. Dagmar Burešová bola aj s rodinou dlhodobo perzekvovaná. Po roku 1989 sa stala ministerkou spravodlivosti. 

Pokiaľ som spomenula mimoriadne tvorivé prepojenia, tak obsadenie Táne Pauhofovej bolo ďalším z nich. Dagmar Burešová bola krásna a krehká žena, ktorá nerobila kompromisy. Vyrástla v rodine, kde sa to považovalo za nemožné a zmena režimu jej presvedčenie nemohla ovplyvniť. Táňa Pauhofová je pre túto postavu typovo presná.

Jan Palach urobil svoj zúfalý čin v čase, keď sa veľká časť spoločnosti cítila bezmocná. Jeho absolútnosť sa ľudí dotkla, aj keď nie tak, ako si predstavoval. Pohreb síce bol spoločenským manifestom, ale tým sa odpor skončil. Normalizácia nastúpila v celej svojej deštruktívnej sile.

Trilógia je popisom ťažkej cesty myšlienky, ktorá stojí proti moci. V tom je univerzálna. V českej spoločnosti prežila forma jeho tichého uctievania. Veľa tlmených slov a nápadných gest niekedy aktérom pomáhalo zakryť vlastné reálne konanie a v podstate nevyhnutnú spoluprácu s režimom. O dvadsať rokov už situácia umožňovala iné konanie. Aj v mene Jana Palacha vyšli ľudia do ulíc.

Seriál sa vysiela na ČT1 vo štvrtok večer.

(Internetové vysielanie ČT, ktoré aspoň niektoré programy uvoľňovalo aj pre slovenského diváka, už túto službu od nového roka neumožňuje.)