Jozef Onačilla

Dopravná nehoda a škodová udalosť

Je potrebné zdôrazniť, že aj keď ide o politicky činnú osobu, ktorá by mala prijať politickú zodpovednosť, právo nekladie vyššie nároky na vyšetrovanie verejného činiteľa. Zákon pri podobných situáciách rozlišuje dopravnú nehodu a škodovú udalosť. Zásadný rozdiel je v tom, že pri škodovej udalosti nie je potrebné volať políciu, a pri dopravnej nehode je to povinnosť.

Predchádzajúca právna úprava definovala škodovú udalosť v zásade podľa vzniknutej škody. Ak išlo o škodu na vozidle a majetku do 3 990 eur, išlo podľa Trestného zákona o škodovú udalosť, pri ktorej nebolo nevyhnutné policajné vyšetrovanie. Takáto úprava mala odbremeniť políciu od výjazdov k menším kolíziám (ktoré riešia poisťovne), aby mohla nasadzovať svoje sily iba na prípady závažnejšieho charakteru. Vzhľadom na pomerne časté situácie, keď nebolo pre účastníkov nehody zrejmé, či škoda presiahla alebo nepresiahla hranicu požadovanú zákonom a polícia bola privolaná v dôsledku nezhôd, bol zákon o cestnej premávke upravený do súčasnej podoby.

Dnes je dopravná nehoda definovaná ako udalosť v cestnej premávke, pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba, alebo sa znefunkční cesta prípadne všeobecne prospešné zariadenie, alebo uniknú nebezpečné veci. Za dopravnú nehodu sa považuje aj situácia, ak je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení, alebo ak si nesplnili zákonné povinnosti v zmysle zákona o cestnej premávke. Všetky ostatné kolízie sa považujú za škodovú udalosť.

Účastník dopravnej nehody ma zákonnú povinnosť ohlásiť nehodu policajtovi a zdržať sa konania, ktoré by mohlo byť na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody (ako premiestnenie vozidla). To, že v prípade Andreja Danka išlo o dopravnú nehodu, sa odvodzuje práve od zničenia semafora, čo kritici jeho konania považujú, a pravdepodobne správne, za všeobecne prospešné zariadenie.

Potvrdiť to ešte musí vyšetrovanie, ale na iný výklad udalosti nie je žiaden racionálny dôvod. V tomto zmysle teda podľa všetkého išlo o dopravnú nehodu, pri ktorej si Andrej Danko nesplnil svoje povinnosti. Mal ostať na mieste nehody a nahlásiť udalosť polícii.

Každý vodič by mal poznať rozdiel medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou, a preto neobstojí argument Danka, že podľa jeho názoru išlo len o škodovú udalosť. Uvedené platí o to viac, že pravidlá cestnej premávky by mal poznať aj ako advokát, ktorého rozsiahlou praxou sa Danko chváli. Svojím konaním sa tak dopustil závažného porušenia pravidiel cestnej premávky.

Toto porušenie je však stále iba priestupkom.

Alkohol v krvi nebol preukázaný

Druhá otázka je predpokladaná prítomnosť alkoholu v krvi predsedu SNS a postup polície pri zisťovaní tejto skutočnosti. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by podporovalo tvrdenie opozičných politikov o tom, že ak niekto opustí miesto nehody, prezumuje sa u neho alkohol v krvi. Takáto prezumpcia platí iba v prípade odmietnutia dychovej skúšky počas vyšetrovania nehody, a aj tá silno naráža na ústavné mantinely tohto inštitútu. Ide totiž o nevyvrátiteľnú domnienku o vine, ktorú nielenže naša ústava nepozná, ale je v priamom rozpore s ústavným princípom prezumpcie neviny.

Je pravda, že vykonať dychovú skúšku po 15 hodinách po nehode je už neskoro, a nič sa tým reálne nepreukáže. Problém je v samotnej neprítomnosti vodiča na mieste činu a v odstupe času od nehody. Ak by aj neskôr Danko nafúkal, nebolo by možné dokázať, že takúto hladinu alkoholu mal aj v čase nehody, a že alkohol nepožil až neskôr po nehode, aj keď to zákon výslovne zakazuje. Porušenie takéhoto zákazu sa stále rieši iba v rovine priestupku, namiesto trestnoprávnej roviny, do ktorej by sa vodič dostal pri prekonaní hladiny jedného promile alkoholu v krvi pri vedení auta. 

Opäť sa ozvali hlasy o tom, že polícia mala vykonať odber krvi na zistenie prítomnosti alkoholu. Problém je opäť v zákone. Lekárske vyšetrenie krvi možno vykonať po tom, čo sa vodič odmietne podrobiť dychovej skúške. To Andrej Danko neodmietol. Situácia, keď pred odberom nie je potrebné vykonať dychovú skúšku nastane v zmysle zákona iba vtedy, ak vyšetrovaná osoba nie je pri vedomí, vyšetrovaná osoba o to sama požiada alebo ak o tom rozhodne policajný orgán a vyzve osobu na vyšetrenie (pri vážnych nehodách a trestných činoch). Takéto rozhodnutie však nemôže byť svojvoľné a musí byť nadviazané na bezprostredné udalosti nehody, čo pri takom veľkom časovom odstupe ako v prípade Andreja Danka nehrozí.

Polícia musí postupovať v zmysle zákona

Problematický sa médiám a politikom javí aj postup polície pri nehode. Tá podľa evidenčného čísla a olejovej škvrny mohla zistiť, kto je majiteľom vozidla. Čo sa však dialo následne, a či vôbec bol Danko oslovený políciou krátko po nehode, nie je známe. Igor Matovič hovorí, že polícia navštívila Danka krátko po nehode, ale ten im údajne vulgárne vynadal a odmietol spolupracovať. Matovič svoje tvrdenia ničím nepodložil a odvolal sa na svoje zdroje z policajného prostredia. Andrej Danko takéto udalosti poprel, a tvrdí, že ho v daný večer nikto z polície neoslovil.

Ak by bola Matovičova verzia o návšteve polície pravdivá, Danko by jednoznačne maril vyšetrovanie dopravnej nehody odmietaním spolupráce s políciou. To by platilo, ak by ho policajti zastihli osobne. Vyvstala by aj otázka, prečo polícia neriešila nezákonný postup zo strany Danka ako vodiča, čo by už mohlo narážať na vážnejšie následky, ako len na priestupkové konanie.

Problém by bol, ak by polícia v daný večer iba prišla klopať na dvere jeho obydlia a nikto by neotváral. Policajti totiž nie sú oprávnení v takomto prípade vstupovať do obydlia iba preto, aby zistili prítomnosť alkoholu v krvi. Taktiku, keď osoba pod vplyvom alkoholu ujde z miesta dopravnej nehody, aby sa pred políciou zatajovala až do času vytriezvenia, používa väčšina takýchto vinníkov. A pomerne úspešne. Je to akási medzera v zákone, ktorá je dodnes problémom pri riešení dopravných nehôd. Stále je totiž pre nich lepšie riešiť priestupok dopravnej nehody ako trestný čin v podobe alkoholu za volantom.

V prípade Dankovej nehody nariadil prezident Policajného zboru Ľubomír Solák kontrolu postupu policajtov, či polícia dodržala všetky zákonné postupy. Opozícia žiada aj zverejnenie kamerových záznamov z nehody, čo však nie je možné. Bratislavská Krajská prokuratúra vo svojom stanovisku uviedla, že tieto záznamy nie je možné zverejniť, pretože sa vec stále prešetruje. Tak priestupkové konanie, ako aj prípadné prípravné konanie pri trestnom čine, je totiž neverejné.

Aj keď by verejnosť mala vedieť, či tak vysoko postavený politik jazdil pod vplyvom alkoholu v noci a preto spôsobil nehodu, nemôžu sa tieto informácie získavať v rozpore so zákonom. Ak polícia zistí pochybenia Danka či svojich príslušníkov, musí vyvodiť zodpovednosť.

Viac pravdepodobné však bude, že polícia urobila všetko, čo s ohľadom na svoje zákonné kompetencie mohla. Jednoducho došlo pre medzery v zákone k situácii, keď Danko vedel, čo robiť, aby udalosť nemusel s políciou riešiť v daný večer, aj za cenu prijateľného spáchania priestupku.

V prípade, že by zákon neumožnil vyvodiť prípadnú zodpovednosť politika, stále to môžu urobiť samotní voliči pri nasledujúcich voľbách.