Jedna z top tém v nemeckej politike je už niekoľko týždňov proces založenia strany BSW, za ktorou stojí bývalá poslankyňa Ľavice a jedna z najznámejších tamojších političiek Sahra Wagenknechtová.
Podľa prieskumu nemeckého inštitútu INSA pre bulvárny denník Bild, ktorého výsledky zverejnili predminulý víkend, by jej hlas odovzdalo 14 percent respondentov a v nedávnom prieskume pre verejnoprávnu televíziu ARD zasa 36 percent Nemcov odpovedalo kladne na otázku: „Myslíte si, že nová strana vedená Sahrou Wagenknechtovou je pre Nemecko dobrá alebo nie?“
Štandard o nej nedávno informoval v profilovom článku. Wagenknechtová je odporkyňou kapitalistického zriadenia, neriadenej masovej migrácie, klimatického alarmizmu, diskurzu o vojne na Ukrajine, existencie NATO a EÚ či niektorých aspektov LGBT agendy.
Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že BSW (Aliancia Sahry Wagenknechtovej) má všetky predpoklady na to, aby nemeckú politiku zmenila na nepoznanie – predovšetkým nekonvenčné názory a potrebné percentá. No odpoveď na to, či je BSW protisystémový alebo prosystémový prvok je podstatne zložitejšia a menej jednoznačná.
V službách Kremľa?
Zástancovia teórie, že BSW chce najsilnejšiu ekonomiku Európy postaviť hore nohami, azda najviac zdôrazňujú Wagenknechtovej pozitívny vzťah k Rusku.
Tento naratív posilňujú predovšetkým jej postoje v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Hoci ruský útok odsúdila so slovami, že porušuje medzinárodné právo a neexistuje preň žiadne ospravedlnenie, s geopolitickými realistami sa zhoduje v príčinách, ktoré ku konfliktu viedli, predovšetkým, ak ide o expanziu Severoatlantickej aliancie. Prekáža jej tiež sankčná politika proti Rusku a intenzívne vyzbrojovanie Ukrajiny, s ktorým chce skoncovať.
Jedny z najväčších bavorských novín Münchner Merkur vo svojom októbrovom článku s názvom Preč z USA a smerom k Rusku: Wagenknechtovej nebezpečné dobrodružstvo, napísali, že s jej príchodom na politickú scénu by šéf Kremľa Vladimir Putin „čoskoro mohol zaznamenať svoj najväčší úspech v centrálnej európskej mocnosti, Nemecku“.
V apríli 2023 zasa americký denník Washington Post (WP) s odvolaním sa na tajné dokumenty informoval, že v Rusku vypracovali plány na iniciovanie a podporu medzipolitického frontu v Nemecku pozostávajúceho z Alternatívy pre Nemecko (AfD), Wagenknechtovej a ľavicových extrémistických síl v celom štáte. Cieľom malo byť vyvolanie protestov proti federálnej vláde a jej podpore Ukrajiny. WP tiež uviedol, že vysokí ruskí predstavitelia kontaktovali okrem iného aj osobu blízku Wagenknechtovej. Politička však pre denník poprela, že je v kontakte s AfD a ruskými úradmi.
Vlani v máji zasa časopis Spiegel uverejnil článok, v ktorom uviedol, že disponuje snímkami dokazujúcimi, že Wagenknechtová napriek predchádzajúcim ubezpečeniam o opaku stále udržiava aktívny kontakt so svojím bývalým manželom Ralphom Thomasom Niemeyerom. Niemeyer je považovaný za súčasť hnutia Ríšski občania, ktoré sa na sklonku minulého roka zviditeľnilo v súvislosti so snahou zvrhnúť spolkovú vládu. Tento samozvaný „exilový kancelár“ sa v rokoch 2022 a 2023 stretol v Moskve s viacerými predstaviteľmi ruskej vlády, aby rokovali o budúcom nemeckom kabinete.
Zaujímavosťou takisto je, že jej súčasný manžel Oskar Lafontaine, predseda SPD v rokoch 1995 až 1999, nedávno vo švajčiarskom periodiku Weltwoche vyhlásil, že „prirodzeným partnerom Nemecka je Rusko, nie Amerika“.
Portál rnd.de tiež začiatkom vlaňajšieho decembra napísal, že ak by dnes žil Heiner Geissler, zrejme by opísal Wagenknechtovej stranu ako „piatu kolónu Moskvy“ a dodal, že by na to „bol dôvod“. Geissler je bývalý generálny tajomník CDU a tento termín použil na začiatku 80. rokov v súvislosti s SPD.
Rovnaký portál v tomto kontexte poukázal na niektoré personálne väzby ľudí z Wagenknechtovej bezprostredného okolia na Rusko. Spomenúť možno Andreja Hunka, ktorý je jedným z deviatich poslancov, ktorí prešli ku Wagenknechtovej zo strany Ľavica. Hunko vo februári roku 2015 navštívil separatistov na východe Ukrajiny a nechal sa odfotografovať s jedným z ich vodcov. RND podobne problematizuje ďalších jej blízkych spolupracovníkov, napríklad Klausa Ernsta či Sevim Dagdelenovú.
Projekt na oslabenie AfD?
Zatiaľ čo niektorí pozorovatelia varujú pred zbližovaním sa Berlína a Moskvy pod Wagenknechtovej kuratelou, existujú aj teórie, podľa ktorých jej pôsobenie na politickej scéne, naopak, pomôže zachovať status quo. A to predovšetkým vďaka jej nenahraditeľnému vplyvu pri znižovaní rastúcich preferencií AfD, strany, s ktorou má nepochybne najväčší názorový prienik.
„Wagenknechtovej strana je určite najväčším nebezpečenstvom pre AfD,“ povedala pre Tagesschau politologička Sarah Wagnerová z Queens University v škótskom Belfaste. Wagnerová vlani v lete s kolegami vytvorila štúdiu, ktorá sa intenzívne zaoberala skupinami voličov, pre ktorých by bola nová strana tejto ľavicovej političky zaujímavá.
„Možno dúfať, že Wagenknechtová uspeje tam, kde etablované strany tak dramaticky zlyhali: pri ukončení rastu AfD, ktorý už desaťročie prebieha pod dohľadom CDU, SPD, Zelených a spol,“ povedal v rozhovore pre New Statesman Wolfgang Streeck, nemecký ekonomický sociológ a emeritný riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom.
„Vo východných spolkových krajinách, z ktorých tri budú tento rok voliť svoj parlament, môže Wagenknechtová odlákať od AfD dostatok voličov na to, aby sa nestala najväčšou stranou a aby sa zabezpečilo vytvorenie životaschopnej parlamentnej vlády,“ dodal Streeck s tým, že BSW môže zohrať aj úlohu koaličného partnera.
„Pre AfD a jej politické vedenie sa Wagenknechtová v krátkom čase vypracovala z potenciálneho spolubojovníka na konkurenta. Nie je to tak dávno, čo ju pravicovo-extrémistické médiá ako Compact Magazine oslavovali ako ‚najlepšiu kancelárku‘. Tón sa teraz zmenil. Mnohí vnímajú BSW ako ďalšiu ‚systémovú stranu‘ alebo ju považujú za ‚trójskeho koňa‘, ktorý sa snaží oslabiť AfD,“ napísal v novembri minulého roka Zeit.
Koniec koncov, ambíciou oslabiť AfD sa netají ani samotná politička, skôr naopak. Na tlačovej konferencii pri príležitosti založenia BSW Wagenknechtová povedala: „Zakladáme stranu, aby všetci ľudia, ktorí uvažujú o tom, že budú voliť AfD aj z hnevu, zo zúfalstva, ale nie preto, že sú pravicoví, alebo to už urobili, aby mali serióznu adresu.“
Politička zároveň tvrdí, že nechce ísť do koalície s hocikým, len aby vznikla vláda. Ale vzhľadom na to, že dlhé roky pôsobila v štruktúrach politického mainstreamu v rámci strany Ľavica a že AfD sú z jej pohľadu „pravicoví extrémisti“, je jej pôsobenie po boku etablovaných strán podľa niektorých pozorovateľov veľmi pravdepodobné.