Prostredníctvom portálu najomnebyvanie.info sa už viac ako rok dá zaregistrovať. Okrem toho vlani v januári agentúra informovala aj o dvoch zahraničných investoroch, ktorí majú stavať byty. Aktuálne na portáli však figuruje len jeden člen, ktorým je poisťovňa Kooperativa. "Investičné zmluvy, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky v decembri minulého roka ako pilotný projekt, by mali priniesť na Slovensko spolu 9-tisíc nájomných bytov za približne 1,5 miliardy eur," avizovala pred rokom novozaložená inštitúcia.
Plán bol však omnoho ambicióznejší. Do roku 2030 chcel štát takých bytov 100-tisíc. Podľa štátnej Koncepcie bytovej politiky však do spomínaného roku chýba na Slovensku viac ako 514-tisíc bytov. Ak by sa teda tento záväzok aj podarilo splniť, stále by bol počet novopostavených nájomných bytov len zhruba jednou pätinou reálnej potreby.
Zavedenie podporovaného nájomného bývania bolo reakciou na situáciu na trhu. A najviac sa v súvislosti s témou zviditeľnilo hnutie Sme rodina. O prieskume záujmu medzi obyvateľmi informoval v júli 2022 vtedajší minister Milan Krajniak. Vysoké ceny nehnuteľností v spojení s nižšími príjmami a, samozrejme, aj ďalšie faktory totiž zapríčinili, že sa mnohí ľudia k vlastnému bývaniu nevedeli dostať. A tak skoro sa nedostanú ani k nájomnému.
Proces prípravy nájomných bytov pokračuje
Nielen nedostačujúce platy, ale aj vysoké úrokové sadzby na hypotékach spôsobili, že mnohým žiadateľom banky úver neschvália. Splátka by totiž bola taká vysoká, že by pohltila väčšiu časť príjmu celej domácnosti. A práve pre túto skupinu ľudí malo byť riešením dotované bývanie. Podľa dostupných informácií má v ňom byť nájomné lacnejšie v priemere o 62 percent oproti splátke hypotéky [údaj pochádza z obdobia, keď sa úrokové sadzby hýbali okolo 3,5 percenta, aktuálne sú ešte vyššie, pozn. red.].
Štandard sa s otázkou, v akom štádiu sa po roku procesy nachádzajú, obrátil priamo na inštitúciu, ktorá to celé má v kompetencii. "Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania pokračuje v procese prípravy nájomných bytov. V tomto čase dolaďujeme interné procesy a systém, kde bude prebiehať najmä výber bytov," hovorí PR a marketingová manažérka agentúry Jana Jurčišinová.
Doplnila, že pokračujú diskusie s investičnými partnermi a paralelne prebieha aj proces posudzovania nášho ekosystému v Európskej komisii. Vyzerá to tak, že projekt, ktorý odhalil, že dopyt Slovákov po tejto forme bývania rastie, niekde viazne, keďže na ďalšie otázky agentúra nereagovala.
Štandard sa preto na aktuálne dianie okolo nájomného bývania opýtal aj Úradu vlády Slovenskej republiky, keďže sú spolu s ministerstvom financií zakladateľmi tohto záujmového združenia právnických osôb. Okrem procesov súvisiacich s bývaním má totiž agentúra predkladať rôzne návrhy na posúdenie práve vláde. Úrad vlády nás však nasmeroval naspäť na agentúru a na otázku, či nové vedenie krajiny plánuje vo výstavbe nájomných bytov pokračovať, neodpovedal.
Nová vláda si na agentúru už posvietila
Len nedávno pritom kabinet schválil zmeny v zákone o štátnej podpore nájomného bývania aj návrh na ich zrýchlené prerokovanie v parlamente. Zacielili rovno na najvyššie miesta agentúry. Zmeniť sa má vymenovávanie a odvolávanie členov jej predstavenstva, a dotkne sa to už aj tých súčasných. "Členov predstavenstva Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania bude po novom vymenúvať a odvolávať jej členská schôdza," zaznelo v materiáli.
Kabinet reagoval na „neštandardné a nesystémové zmeny v orgánoch agentúry" schválené v minulom roku, ako aj na „aktuálnu neštandardnú a nesystémovú právnu úpravu". Podľa nej totiž členov predstavenstva agentúry volí a odvoláva parlament a stačí návrh aspoň od pätnástich poslancov. Ich odvolanie je pritom možné len z konkrétnych dôvodov.
Novela sa vlani nepozdávala ani prezidentke Zuzane Čaputovej. Vrátila ju s odôvodnením, že takúto právnu úpravu možno považovať za „ústavne nesystémový krok zákonodarcu, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens, keď výkonná zložka moci (vláda) bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch“.
Úrad vlády vtedy poukázal ešte aj na to, že zakladatelia agentúry, ktorí tvoria najvyšší orgán agentúry, nemajú žiadnu kreačnú právomoc voči členom predstavenstva. "Tým je prakticky znemožnené, aby zakladatelia agentúry mohli realizovať svoj vplyv na zloženie štatutárneho orgánu agentúry, ktorý riadi všetku činnosti agentúry a koná v jej mene," skonštatoval úrad.
Staronový model v oblasti bývania
Nájomné bývanie nie je novinkou. Dlhodobo sa však hovorí o tom, že bytov je nedostatok. Ak sa už stavia, víťazia, samozrejme, komerčné projekty. Situáciu na trhu komplikujú vysoká inflácia či drahé stavebné materiály. No výstavbu nových bytov vrátane tých nájomných brzdia predovšetkým extrémne dlho trvajúce stavebné povoľovacie procesy.
Okrem toho majú Slováci jedno zaujímavé špecifikum. Ich záujem o túto formu bývania tlmí snaha nehnuteľnosť vlastniť. Štatistiky sú jednoznačné a majetok Slovákov tvoria vo veľkej miere práve byty, domy či pozemky. Aj napriek tomu agentúra v septembri hovorila, že od spustenia možnosti podávať žiadosti je v systéme už 16 500 záujemcov.
Veľkou motiváciou žiadateľov je určite aj legislatívne zakotvená možnosť príspevku na bývanie, ktorý môžu dostať od zamestnávateľa. Suma sa odvíja od rozlohy bytu. Nárok po splnení podmienok vznikne na štyri eurá na štvorcový meter bytovej jednotky, avšak maximálne na 360 eur.
Modelový príklad pripravila aj agentúra.
Kto sa môže o nájomné bývanie uchádzať?
Podať si prostredníctvom portálu žiadosť môže každá fyzická osoba, ktorá má trvalý, prechodný alebo obdobný pobyt na území Slovenska. Či nájomný byt aj dostane, bude závisieť od splnenia kritérií. Bola vytvorená aj kalkulačka, kde si môžete vypočítať, aký príjem musíte mať, aby ste splnili kritéria na byt, o ktorý máte záujem, v okrese, v ktorom chcete bývať.
Kritériami oprávnenosti na získanie bytu sú:
- príjmy (stredné a nižšie príjmové skupiny obyvateľstva),
- časové hľadisko, teda kedy sa záujemca o byt zaregistruje do systému – v tomto prípade sa myslí záväzná registrácia, keď budú už v ponuke konkrétne nájomné byty,
- znevýhodňujúcim kritériom je vlastníctvo nehnuteľnosti určenej na trvalé bývanie v rovnakom kraji, v ktorom sa nachádza nájomný byt – takýto uchádzač sa v okrese, kde vlastní nehnuteľnosť automaticky dostane na koniec zoznamu,
- diskvalifikačným kritériom je, ak je žiadateľ vedený ako dlžník na daňovom úrade, na verejnom zdravotnom poistení a sociálnom zabezpečení, má exekúciu a nespĺňa príjmové finančné kritériá,
- dolná hranica príjmu je stanovená na úrovni súčtu maximálneho nájmu za byt, o ktorý záujemca žiada, a životného minima domácnosti. Horná hranica príjmu je aktuálne stanovená na osemnásobok životného minima domácnosti.
Štátom garantované nájomné je v jednotlivých regiónoch rozdielne. Vo výpočte figuruje priemerná nominálna mzda za rok v danom kraji, ktorú zverejňuje Štatistický úrad SR. Ide o zapracovanie regionálnych rozdielov do výšky nájomného. "Nájomné bude prepočítavané na každý kraj a každú veľkosť bytu samostatne. V každom kraji sa nájomné bude odvíjať od priemernej nominálnej mesačnej mzdy a, samozrejme, od veľkosti bytu," vysvetlil generálny riaditeľ agentúry Peter Sekáč.
Vlani na jeseň ešte podľa jeho slov nevedeli, v ktorých mestách bude prvá výstavba. Práca na projektoch s investormi podľa slov hovorkyne agentúry stále prebieha, nie je teda jasné, kedy sa budú sťahovať prví nájomcovia.
V súčasnosti sú ďalším krokom k novým bytom v systéme štátom podporovaného nájomného bývania projekty bytových domov, ktoré by mali agentúre predložiť investori. Tá ich následne buď schváli, alebo zamietne. "Nám, ako aj investorom, záleží na tom, aby boli nájomné byty pre Slovákov zhotovené a postavené čo najkvalitnejšie s dôrazom na funkčnosť a pohodlie budúcich nájomníkov. Tieto rokovania sa preto nedajú unáhliť," uzatvára Sekáč s tým, že by chceli projekty predstaviť čo najskôr.